Moj tym

Tak som teraz prezila vikend so svojim funkcnym tymom- s ludmi ktori maju na starosti to, co ja na narodnej urovni, na lokalnych pobockach. To znamena, ze koordinuju projekty a teamleadrov, maju na starosti predaj praxi, starostlivost o firmy, hladanie vhodnych kandidatov, maju za ulohu dorucit vzdelanie v tychto oblastiach clenom pobocky, pracuju s informacnymi systemami (online databazou, kde su vsetky informacie o studentoch ktori chcu ist na prax, o firmach, ktore chcu praktikanta, xmilion roznych dalsich funkcii a tiez customer relationship management systemom) a su to proste "tabulkovi krali", pretoze hodne pracujeme so statistikami :)..

Tak sme sa teraz stretli uz po 7 krat, aby sme tie "exchange" zase raz pohli v Ceskej Republike:).
Musim povedat ze ma to s nimi velmi bavi. Su velmi sikovni. Uzasne je, ze kazdy z nich rozmysla nad tym, CO robi a PRECO to robi, nikto z nich nerobi slepo, co si naplanujeme na meetingu, kazdy ma inu realitu a snazi sa pracovat na jej zlepseni.
Preto ked sa stretneme spolu mam 8 roznych ludi, 8 roznych realit, 8 roznych rieseni, 8 roznych pohladov.. A to s tym vsetkym musim pracovat tak aby z toho nieco rozumne vzislo..a to ma hrozne baviiii!!
Navyse - kazdy z nich ma nieco, co ja nemam, a co ma inspiruje, nakopava a ukazuje kolko sa mam este stale co ucit..

Teraz ma decka velmi potesili, lebo sme sa dohodli, ze si kazdy pripravi prezentaciu o svojej pobocke na zaklade statistik a bolo to hodne zaujimave- nebol nikto, kto by si to nepripravil a navyse vo vybornej kvalite. Tak sa nam vsetkym otvorili oci, ako to vobec v Ceskej Republike funguje a ze ked sa ta realita rozlozi, tak nie je az tak ruzova, ako narodne cisla hovoria..

Bavili sme sa i o medzinarodnej spolupraci- ako ju podporit tak aby nase firmy dostali to, co chcu, tak sme dali dokopy plan spoluprace s anglicky hovoriacimi krajinami, napady ako ziskat technicky zdatnych studentov do IT firiem a podobne... Okrem toho ame spisali vylepsenia v CRM systeme, naucila som ich robit s Movie makerom ( z coho sa strasne tesili (zlati..:)), rozoberalinastroje account amnagemnetu ake mame a ako ich pouzivame (pozn.: stracame velke mnozstvo firiem, stracaju sa informacie, ludia nerobia to co maju a pod.)

Co bolo ale velmi dobre boli nase vecerne, ba nocne seansy, ked sme si davali zpatnu vazbu na to, co robime, ako posobime, ako ostatni vnimaju nase silne a slabe stranky. To bolo velmi prinosne i pre mna, kedze som konecne dostala i ja body k tomu co este robit lepsie a na com stavat.

Spali sme i pracovali sme v tej istej izbe na 4 posteliach, praticky v tej istej polohe:).. Cely meeting bola taka pohodaaaa :)

Bol to nas posledny meeting, dalsi uz bude o nasich nastupcoch, tak to bolo take smutnejsie nakoniec..:( ale strenem sa urcite este tak nesmutim:)..

Teraz ma caka dasi viekdn s prezidentmi pobociek, vikend na to vikend s teamleadramia key Account Managermi, tyzdne na to vikend v Bratislave s Managermi projektov z Madarska, Slovenska a Ceska, a potom mi mozu zacat Vianoce :)

Je toho vela ale je to zaujimave, narocne, prijemne, zabavne i prinosne, takze sa netazujem a uzivam si kym sa da :)

FALLCO 2007

Akurat vcera som sa vratila z narodnej konferencie.. Uz minuly tyzden v utorok sme rano odisli do Jesennikov, niekam do Koutu nad Desnou, kde sme stravili takmer tyzden. Prve dni sme tam boli len facilitatori (nas tym a ludkovia z Rumunska, Chorvatska, Kamerunu a Polska) a v stvrtok nam prisli delegati- tych bolo tentokrat okolo 250!

Minule sme boli u tety a ta sa ma pytala co vobec robime na takych konferenciach tak sa to tu teda posnazim trochu popisat co som tam vobec robila ;)

Konferencia mala tri hlavne bloky- pre clenov ktori len teraz na jesen vstupili do AIESEC, potom ti ktori su tam uz dlhsie, a praktikanti, ktori su tu na praxi. Kazdy z tychto blokov mal uplne iny priebeh, boli zanho zodpovedni ini ludia, a bolo treba vytvorit cely program, kazdy workshop, prezentaciu, seminar, diskusiu atd atd..
Blok pre novacikov bola 3-dnova simulacia procesov v AIESEC- decka boli rozdelene do fiktivnych pobociek, dostali kopu ukolov, ktore museli vyriesit do urciteho casu. Za kazdy dostali body a sutazili s ostatnymi tymami.. Bolo strasne uzasne len sa prejst po chodbach, kde pracovali- aki boli nadseni, co vsetko vytvarali, kolko novych napadov priniesli.. toto mam na AIESEC najradsej- ze kazdy rok pride nova vlna nadsencov, ktori inspiruju tych starsich a a nakopnu ich :).

Ja som bola v bloku pre starsich clenov- pre tych ktori vedu pobocky, projekty, tymy, proste su v AIESEC minimalne pol roka a viac. Nasim cielom bolo prinutit decka rozmyslat, zamysliet sa nad svojimi vysledkami, nad tym co a ako robia na pobockach, nad sebou samymi a motivovat ich do dalsej prace. Chceli sme vytvorit taky priestor a atmosferu aby sa medzi sebou informovali clenovia z roznych pobociek, aby zistovali co najviac o ostatnych. A to by som povedala ze sa nam vcelku podarilo.

Co som tu napriklad robila ja- vytvarala som prezentaciu vysledkov vo svojej oblasti- kolko sme priviedli do CR prkatikantov v tomto roku oproti rokom minulym, kolko sme pospisali zmluv s firmami, a z akeho zamerania, ake su sucasne trendy, ako si na tom stojime oproti planu a co mozu byt dovody pre uspechy a nesupechy.. Poviem ale teda ze vytvorit "tabulkovu a grafovu" prezentaciu tak aby to decka nenudilo, nie je az take jednoduche- ale prekvapivo davali pozor a dokazali sme potom rozputat vcelku burlivu diskusiu:)

Potom som mala na starosti "svieckovu session"- "Moj pribeh".. Tu si mali uvedomit, co vsetko uz v AIESEC zazili, co im to dalo, a co este chcu dokazat. Velmi som sa toho bala, lebo dostat ludi rozjarenych z celeho dna do nalady aby naozaj rozymslali nad sebou, zdielali to s ostatnymi a nerobili si z toho srandu je velmi tazke. S niekym sa to da, ale vzdy su tam take "krizove typy". Bolo to vecer, sedeli sme na zemi, na kobercoch, vsade boli sviecky, prijemna hudba a vsetci kecali. Mali dokonca nakreslit to co zazili v AIESEC na papiere, potom sme to vsetko polepili po s tenach a bolo to uuzasne vidiet co vsetko sa zrodilo v tej miestnosti..

Ja som im tiez vyrozpravala svoj pribeh- ale formou videa...


Potom som este mala na starosti ceremoniu sutaze, ktoru som organizovala, takze jeden den konfery som stravila vytvaranim tlacenim a laminovanim diplomov, dohovaranim so zastupcami CoCa Coly co komu ako kedy dame, ocenime, ako bude prebiehat cela ceremonia- toho som sa tiez starsne bala, ale nakoniec nalada bola strasne super, tymi ktore vyhrali sa neskutocne tesili a skandovalo sa v celej miestnosti..

Potom som mala este vytvarala pripadove studie, a mala som stretnutie s teamleadrami, ci robia to co maju, dohodli sme sa na dalsich krokoch, co maju kedy ako urobitm odovzdat atd.. preda len je tazke ked ich vidim raz an tri mesiace a potrebujem aby ich rpojekty fungovali, aby sa jednak oni nieco aj naucili, aby ich clenovia vedeli co maju robit, a aby tymy mali aj nejake vysledky, ci uz uz su to podpisane zmluvy, alebo vyber ludi na prax, zorganizovanie vzdelavacihc seminarov alebo kulturnych vecerov...

Jaaj fajne bolo- ked si predstavim tie stresy predtyma pocas konfery aaaaaaa- ked sa nam napriklad podarilo vyliat vosk na koberec (po tom co sme mali porblem rpesvedcit riaditela hotelu mat vobec v tej miestnosti sviecky..), tak sme to potom zoskrabavali a maskovali.. alebo ked mi nesla tlaciaren a stale sa mi zasekaval pocitac, ked som potrebovala mat uz hotove diplomy na podpis pre externistov. alebo ked som vecer chcela este nieco pripravit a zobudila som sa az rano tesne po ranajkach..

Najlepsi je ten pocit teraz- chvilka volna, chvilka kludu- vcera som prespala cely den, dnes som bola na masazi.. zajtra budeme mat columbijsku veceru lebo tu mame "Directora pre strednu a vychodnu europu" co je povodne z Kolumbie tak nam navari:)..

Praha, Zlin, Praha

Konecne som mala zase chvilku sa "zabydlet". Ako som prisla zo Srbska tak ma hned na dalsi den cakal dnovy seminar s deckami co maju na starosti nase najvacsie firmy, takze som si oddychla riadne az v nedelu. Spala som do 12!! boze to bolo super:).

Cely den som sa len tak poflakovala, poobede som sa vybrala do lesa, co mame za domom- som ale sla mimo cesticku tak som sa nachvilu stratila a moja hodinova prechadza sa pretiahla o 45 minut, ked som sa vynorila niekde, kde som ani netusila, jak spat:)..

Vecer som este prenasala nejake skrinky v izbe aby to tam vypadalo vzdusnejsie- a aj vypada- musim to odfotit aby ste videli:)

Cez tyzdne som bola na baletnej hodine- co bolo super po par rokoch si zabaletit- je to ale velmi drahe, tak tam chodit nebudem:( nasla som si ale nieco ine, kam som chcela ist tento tyzden- bohuzial mam zase nieco s bruchom a antibiotika, tak moc skakat nemozem.

A dalsia novinka- zacala som chodit na spanielcinuuu:)- mame spolupracu s jednou velkou prazskou jazykovkou a tieto kurzy mame zadarmo. Uci to taky smiesny mexican, zacina o 20 min neskor a konci o 10 minut skor, navyse sa stale smeje, tak mam dvakrat tyzdenne velmi vtipne rana:).

Posledny vikend som sla na lokalnu konferenciu, ktoru mal Zlin a Brno- tak som postretavala svoje brnenske i zlinske zlaticka, a mala viac menej pohodu celu konferenciu, lebo som tam bola taky "party delegat" :) a na starosti mala akurat: rozpravat sa s deckami, pomahat ak bolo treba a podporovat tych, co mali na starosti workshopy a seminare. Super bolo ze sme sa tam stretli ja, Sisa, bea a Mena- teda skoro cele nase "EB" (vedenie pobocky v ktrom som bola pre dvomi rokmi), Sisa sa vratil z Ciny, Mena uz pracuje tak to bolo take miileeee byt znovu spolu.
No a este musim spomenut jednu neskutocnu babenku- Ujjvalu z Indie (vsetci ju volali Anicka lebo nikto nevedel vyslovit ejj meno :D ), ktora dosla do CR a obchadzala pobocky...No... tolko srandy som nemala ani nepamatam!! vkuse sme kecali, nielen o Indii o vsetkom mozno, strasne sme si sadli, tak uz len vymysliet ako za za nou pojdem pozriet- mi povedala ze proste musim prist do Bangaloru hehe:).


Cestou z konferencie sme (Ja, Ujjvala a Peta) nevychytali miesta v autobuse tak sme sedeli na tych minischodikoch pri zachode tri.. no jak v indii.. husto ;)
Ujvalla nam v pondelok varila indicke jedlo a strasne chcela aby nas to vsetkych stipalo az by sme z toho plakali (no blazniva;), ale bohuzial my sme vcelku otrli:). Mami, toto by ti chutilo velmi! Necham si nieco poslat a donesiem domov;) (No a Janka a ocino budu hladovat :)

Dnes mame zas brazilsku veceru, lebo Barbara tu ma rodicov a jej mamina sa rozhodla ze nam navari, tak mame hody:)

No rozhodne si zle nezijem;)

Z Bulharska do Srbska

Po EnterCEE zo Sofie som cestovala s Vladom do Srbska.. Celu noc pred cestou sme nespali, lebo sme mali poslednu noc s facilitatorskym tymom. Mali sme "Post- conference- meeting", ktory trval do 3:30 rano!!! (to uz bolo fakt chore, ale nemame sa uz kedy stretnut ked sme kazdy z ineho kuta Europy a ja som odchadzala skoro rano) Stade sme sli s Vladom rovno na stanicu a cakali na bus tri hodiny (!).. on bol uplne mrtvy a vkuse vsade zaspal (dokonca sa v spnaku v taxiku sa zvalil na taxikara :D ) tak som ostala hore a strazila batozinu- predsa len clovek nikdy nevie..

Bus bol skoro prazdny tak som sa vyvalila na zadnu 5ku a spalaaaaaa..
Na hraniciach som bola velmi rada ze bol so mnou niekto kto rozprava ich jazykom, lebo nas vsetkych zavolali von a prehrabali nam kufor, a pytali sa kopec otazok- samozrejme ze nevedeli po anglicky :-S..take cudne :-/

V Belehrade som bola len dva dni- takze veelmi kratko ale bolo s

uuper, bolo strasne pekne nie tak hnusne ako naposledy, tak sme skoro cely den s Damjanom travili na hradbach odkial je uuzasny vyhlad dokola Belehradu.

uzasny vyhlad z hradieb.. a srbstina pre cudzincov- velmi vtipny jazyk:)

Vecer sme zasli este za Draganou, Nikolom a Vladicou, no a tam som bola dobre zmatena lebo vkuse rozpravali po srbsky tak mi to bolo vcelku luto.. to vtedy si clovek veelmi krasne uvedomi ake je to pre nasu Barcu (a akehokolvek ineho cudzinca) ked okolo nej rozpravame po Cesky (a slovensky) a ona chuda nic nechyta- to ja som chytala aspon 30% :)..
.. no ale mozem povedat ze v Prahe rozpravame po anglicky skoro stale, i bez Barbary jak uz sme tak zvyknuti;)

U Dragany doma

No netreba pisat vela, proste bolo super len som bola z konferencie hodne mrtva, tak som zaspavala na kazdom kroku a vecne do takeho hlbokeho spanku, ze ked ked som sa zobudila, najblizsiu pol hodku som nebola schopna prepnut zo slovenciny do anglictiny..:)

Cestou spat do Ceska sme na kazdych hraniciach stali tak minimalne pol hodku az hodku.. kym skontrolovali viza vsetkym srbom v buse.. booze.. mozme byt taki radi ze mame ceske a slovenske pasy!!

Nejak mi nechce stahovat fotky, tak priste..

EnterCEE 07- konferencia v Bulharsku

Po teamleadrovskom vikende som pol dna oddychovala, a hned v pondelok cestovala busom do Viedne odkial som mala v utorok rano let do Sofie na konferenciu..

Odchod bol vcelku hekticky. Veci co som si prala v nedelu boli este mokre, tak som ich este susila na ofise, tak tesne pred odchodom mi este Barbara pomahala zbierat veci po kancelarii a zabalit si kufor, ja som len vyletela z ofisu a bezala na Florenc. Ked som nastupila so busu a sofer sa ma spytal na "nationality" a ja ubehana drziac cesky pas (ale slovak v srdci;) som sa nejak nevedela vykoktat..:) no nakoniec ze "Czech", a on na mna zacal po slovensky, tak ja mu odpovedam po slovensky tak bol cely zmateny tiez :)
Na benzinke ked sme mali prestavku, tak sme spolu dali kafe, a on mi potom vravi ze nech si sadne na to sedadlo, kde sedava druhy sofer priamo vpredu, tak som studovala vsetky gombiky co tam maju, a mi vypraval ake maju pravidla, jak to funguje vo "soferskej brandzi" :)..

Vo Viedni ma uz cakal Amit a Peto. Peto je z prievidzkeho gympla v AIESEC Vieden. Amit je z Indie a teraz je na rok v Rakusku, v narodnej centrale AIESEC. Amit mi vzal veci domov a s Petom som behala po nocnej Viedni.. jeeeej taka bola kraaaaaaaasna, vecer som potom sla k Amitovi, a tam sme kecali az do 4 rano, potom som zaspala na pol hodku a hned sla na letisko..

No a zrazu som bola v Sofii.. Uff prve soky- cyrilika vsade, nikde ziadna latinka :-S..Mala som sa dostat z letiska na autobusovu stanicu - a nevedela som nic precitat, tak som si domyslala, pocitala pismenka, lebo nikto mi nerozumel a nevedel co chcem.. straaaasneeeee!!!

V buse som ani nemala listok, a zrazu revizor dosiel, tak som nanho po anglicky a robila sa ze hladam listok, a on odisiel.. no sranda..:) ludia sa az boja tych, co hovoria na nich po anglicky- predo mnou vyslovene utekali (co v pripade revizora mi ani tak nevadilo;) ale inak... :-S )

Na autobusaku som uz stretla ostatnych facilitatorov s ktorymi sme sa presunuli do "Veliko Tarnovo" kde sme zacali pripravovat konferenciu..

to s me my- biele trciko- Geri (India) po smere hodinovych ruciciek Gulsen(Turecko), Aga(Polsko teraz Bulharsko), ja, Anula(Polsko teraz Rusko), Wojtiech (Polsko)

Vtipna bola i prva vecera v Tarnove, kde po anglicky nehovorili (prekvapivo ;) ) Pytali sme sa tam servirky, ci nam mozu nieco doniest a ona vkuse krutila hlavou (nase nie, ich ano- ach boze) co sme my nejak nepochytili, a nakoniec z toho bolo take nedorozumenie, ze nam doniesla jedno jedlo namiesto troch, jednu pizzu namiesto dvoch, a nejake malinovky navyse, ktore mali strasne cudnu zelenu farbu a chutili este horsie jak vyzerali..

..to ej ta cudna limonada, inak v ponuke noromalne byva i kefir, tory dostat v pollitrakoch jak nase pivo!!

..pripravy...

Konferencia bola taka pomensia- mali sme len 50 delegatov, ale bolo to take sympaticke, vsetci poznali vsetkych, taky tabor ;) ..

.. v akcii;)..

.. s delegatmi..

Vikend pre Teamleadrov

Po meetingovom vikende s mojim tymom (14-16. septembra) ma cakal plny tyzden priprav na nasich "managerov projektov" z lokalnych pobociek, pre ktorych sme (ja, Bea a Mena) chystali vikend nabity informaciami, treningami a hrami..

V piatok 21. septembra nas (mna a Menu)Lukas zaviezol autom niekam do Sobesic do "middle of nowhere" do nejakeho tabora, kde nas uz cakala Bea s par teamleadrami. Chudatka boli z poslednej noci neskutocne vymrznute lebo chatky, v ktorych sme spali, nemali kurenie, v noci bolo tak pod 10 stupnov a v chatkach bli diery, takze nejako sa zatesnit realne ani nebolo mozne..


Prve, co sme teda zacali robit bolo planovanie ako vikend skratit, co vyhodit z progamu, co nechat, aby sme sli co najskor domov..vo velkej chate sme zapalili krb a zacali chystat miestecko pre dalsich temaleadrov.

Bolo nas tam dokopy 19, z toho 18 bab a 1 chlap!!!!! to uz som si vravela ze to je kriza- sme vyzerali jak nejake feministicke zdruzenie..:-S.. ale bolo velmi dobre, prvy vecer sme hrali same hry na rozmyslanie, dalsi den sme zacali s projektovym managementom a pokracovali vedenim tymu. Decka boli strasne sikovne, hodne sa zapajali, pytali, rozmyslali a robili nam vikend omnoho lahsim ako sme si povodne predstavovali.
Nakoniec sme aj rozkurili velku chatu, vela ludi si prenieslo matrace a periny tam, my sme zohnali maly radiatorik do nasej chatky, kde sme spali 7 v 2 mini miestnostiach, takze sme boli pekne v teplucku a nakoniec ani nemuseli skracovat agendu a zostali az do konca.

nas uzasny krb..:)

nocne hry.. no nie su zlati?:)

nase zenske komando;)

Vylet do Belehradu

Tak som sa tyzden po tom co soms avratila z Belehradu vybrala do Srbska na vylet..

Bol to moj posledny volny vikend pred piatimi plnymi tak som ani nejak moc nerozmyslala, proste chcela niekam vypadnut, prisla pozvanka zo Srbska tak som zohnala listky a sla:).

...vcelku nabalena.. a samozrejme so vsetkymi medicinkami;)

Najskor som cestovala do Budapeste- tam sme sa stretli s Robcom, prespali na byte u Geraldine z Indie, rano sme s Robom stali asi hodinu a pol na dialncii v zapche tak sme z Budapeste nic moc nevideli, ale aspon sme dobre pokecali:).

to ani neviem co je, len sa mi to pacilo, tak som fotila..:)

Slovenska ambasadaObed s Geraldine

Na obed sme este zbehli so Geraldine na fajnu pizzu a potom som uz cestovala do Belehradu 9 a pol hodiny vlakom..Ubehlo to vcelku rychlo, dokoncila som si vo vlaku velmi vela veci, kreslila si (k tomu uz som sa daaavno nedostala, naposledy tak na gympli..), citala, a pocuvala starsi par rozpravajuci po srbsky a snazila sa co to pochytit.. nooo.. vcelku tazke :-S..

V Belehrade ma uz cakal Damjan u ktoreho som byvala. Vzala ma na skusku ich folklorneho suboru.. booze to bolo super!! Taka Lucnica, ale taka ina- mali troch muzikantov- harmonika, gitara a bubon a znelo to tak energicky, bolo tam tak 30 tanecnikov a hopsali tam hodku vkuse.. som si tak spomenula na Mimikry, na nase treningy:)
Potom sme sli este do jedneho podniku, kde som stretla dalsich AIESEcarov- niektorych som poznala, niektorych nie, ale Srbi su taki v pohode, ze mi ani neprislo ze som ich nepoznala..:)
V sobotu sme nehali po Belehrade, sli na kafe, obedovala som s Damjanovou rodinou- nikto nevie po anglick ytak to bola vcelku vyzva, ale rukami nohami sa dalo:)

V Belehrade su 2 rozbombardovane budovy.. toto je jedna z nich.. :(
To už vypada lepšie:)..

Vecer sme sli na byt k AIESECarom- tak som stretla Evu Mikitu, ktora bola v Srbsku na praxi (bola moj prezs este na pobocke v Brne:)

Zlava- Ada, Eva,Vlada, Damian, Alex, Ivanica

V nedelu som este pobehala zvysok Belehradu, zasla na kafe s kamaratmi,

Na kavicke s Alex, Draganou a Nikolom, Damjan fotil..:)

potom sa pobalila a cestovala spat..

Taky rychly vylet ale straasne super.

International Conference- IC Turkey 2007

No tak som sa po dlhooom case konecne dostalu k pisaniu blogu. Za posledny mesiac a pol sa toho stalo strasne moooc.

Jednak sme uz 15.8 odleteli do Turecka a tam stravili dalsie dva tyzdne- spolu celym narodnym tymom (MC) z AIESEC CR a 5 prezidentmi z lokalnych pobociek..najlepsie bolo ze z nasej „Ceskej“ delegacie bolo z 12ich ludi 5 Slovakov a jedna Brazilka :).

Zacalo sa to vsetko velmi.. Turecky.. cakali sme na letisku tak hodku a pol ani neviem na co, potom nas odviezli do nejakej restauracie - ze nas pozyvaju tak sme isli(to uz bolo o 12 v noci!!) kde nam doniesli 5 chodov a potom sme to museli zaplatit (tak 600 CZK..:-S).

Boli sme nechutne unaveni a na koleje sme sa dostali až o 2 hodine, lebo na taxiky sme cakali dalších 40 min..

Cesta taxikom bola tiez zaujimava.. teda turecke cesty.. potes koste! Viezli sme sa tromi dzipmi (alebo proste velkými autami) a oni sa predhanali jeden druhého.. jazdili jak saleni!! Ja som sedela vpredu tak som predychaval pocas cesty a potom este nejaky cas po;)..

Další sok- rozdelene koleje (chlapi a zenske- a miesat nedovolia, ani navstevy, ani pomoc s kufrom:(..) ..No a slapacie zachody..no to bola vyzva..:)

Další den sme chodli po Istanbule- boli sme v Nejakehom palaci, v Hagii Sofii (na obrazku), v Modrej Mesite- bolo to pekne- ale nic sme sa o tom nedozvedeli- nemali sme sprievodcu, a ti co to organizovali to nejak opomenuli.. a zase sme stale a vsade cakali..“wait 20 min“ bola najoblubenejsia fraza organizacneho tymu.. a tiez „5 lira“ za vsetkos tale chceli platit.. tak sme boli vcelku pekne otraveni, lebo nam to nepovedali dopredu a neboli sme na to pripraveni..

V Istanbule sme behali dokopy dva dni- ten druhy sme boli hned v nejakom sultánském palaci- ten bol krasny a mali sme tam i sprievodkynu, ale ta nevedela poriadne po anglicky takze kde som sa jej pytala, ako to vobec bolo s tym sultanom a jeho haremom tak sa len usmievala a jedine co zo seba dostala bolo ze to „nema tuto informaciu a uz neni tak“..

Potom sme sli do podzemnej cisterny- to bolo kraaaaaaasne- to so este nikdy nevidela a velmi sa mi tam pacilo..nieco také nove, zaujimave..

Najlepsie bolo, ze nam slubovali 2 hodiny v Gran Bazare- velikánském trhovisku- tie sa ale zkrátili na 40 min tak som si nestihla kupit ani nausnice, ani satku proste nic.. tak to ma zamrzelo este viac :,(..

Hned potom sme dorazili uz do miesta kde sa mala odohravat konefrencia..WOW.. to bolo kraaaasne- bola to privatn univerzita s kolejemi, učebnami, aulami, kniznicou, fitkom, obchodmi- vstekym moznym..

Kulturne zazitky...

- oddelene koleje- tentokrát s ostrahami- policajti boli v kazdom vchode, a pohybovali sa po vonku, aby s atam nedajboze nic nestalo- neskutocne mnozstvo psov- nic neurobili len tam proste boli

- holuby v jedalni- tak si tam tam lietali sem tam nieco pustili…J

- tu sme mali ale necakane zachody normalne.. vdaka bohuJ

Toto bol vyhlad z kaviarne v noci...:)

A takto vyzerali budovy..

Od 18.8 zacal sa 12 denny maratón plny seminarov workshopov, prezentacii atd atd..a hlavne strasne super ludi..To mi dalo asi najviac- ani nie ten obsah- i ked i to niekedy, ale to ze som pospoznavala strasne moc zaujimavych ludi a ziskala novych kamaratov (teraz som napriklad cestovala za niektorymi do Budapeste a Belehradu.. len tak na vikendJ)

I ked na zaciatku som sa citila hoodne stratena- bolo tam 600 ludi, poznala som tak ani nie 20 na zaciatku.. na konci sa to blížilo k 100 tak uz to bolo lepsie. Tazko sa to opisuje ludom, ktori tam naboli tak iba pripojim par fotiek..:)

Toto sme este pred konferenciou.. vcelku cerstve:)..Peta, ja a Petula

To sme na Tureckej noci- sme si skusali ich typicke kostymi- ja s Amitom z Indie

To je nase MC na oficialnej veceri.. joj kraaasni sme:)

Najoblubenejsia chorvatska delegacia ;-D

...viac obrazkov a komentov- czechmc.nomadlife.org.

Ricky v Orlickych horach

Este v nemocnici sme si s naismi naplanovali vylet do Orlickych hor. Do Riciek som chodila uz asi ked som mala 7 rokov, nebolis me tam posledne tri roky, tak som sa tam neskutocne tesila. Mali sme ist povodne este s jednou rodinkou ale ti to odriekli, tak som vylet navrhla Barbare (nasej Brazilcanke) ta nadsena prijala, a tak sme spolocne s nasimi, segrou a babickou docestovali na sever Ciech.

Byvali sme v kraaasnej chalupe s krbom vsetkym drevenym. Vnutri bolo strasne moc vseljakych historickych sarapaticiek (lyze, zehlicky, cepy, atd atd- nechapem kde to vsetko nazbierali)vyzeralo to tam jak v takom obytnom muzeu- ale velmi prijemnomJ.

Prvy den sme sli zbierat boruvky- to je taka tradicna aktivita, ktorej sa venujeme vzdy ked sme na Rickach a sutazime kto nazbiera viac litrov, pripadne kto ma modrejsi jazyk, alebo spinavsi zadok.

Najskor sa nam nedarilo najst nejake fajne meistecko kde by sme sa mohli usadit, po par hodinach ale „hlavny vyhladavac zdrojov“ (tak sa nazval ocinoJ) nasiel uuzasne miesto kde sme nasledujuce tri hodky sedeli, a naplnali pixly. Nazberiali sme 10 (slovom desat!!!) litrov. No to sme my - mission acomplished:)

Pre Barbaru to blo vsetko strasne nove- boruvky ani maliny v zivote nevidela a hriby do Brazilie importuju, takze ked sme nejake nasli, hned ich fotilaJ. A ked babicka urobila bramboracku s hribami to boli Vianoce pre vsetkych :) a o boruvkovych knedlikoch ani nevravim.. mnaaaaam

Druhy den sme sa vybrali do Adrspasskych skal a do nejakeho mesta, ktoreho meno si teda vobec nepamatam. V ten den sme sa

strasne vyzivali vo foteni..

Vecer sme sa stavili na chalupe naseho strejdu a tam sa zisla po dhom case vsetci surodenci mojej babicky a bolo to strasne superJ.

Najlepsie bolo jak sa vsetci snazili komunikovat s Barbarou, hoci nikto nevedel po anglicky. Ja so segrou sme hodne prekladali, ale aj tak akonahle niekto vedel nejake slovicko, hned ho povedalJ. Nas ocino ma vlastnu anglictinu (tentokrat novy druh- po „Bojnice English“ nastupila „Ricky English“) takze slovicka ako napriklad rosa=“morning water“ alebo plaz= "CopaCabana" boli an dennom poriadkuJ. Babicka zase vydavalka rozne zvuky a co nevedela povedat tak napodobnovala J. No sranda.. tak dieme teraz jest jak som pisala o tych boruvkach som straaasne hlaadnaa..ja potom dopisem..

Summer Strategic Conference

SuStrCo- Summer Strategic conference

Po dlhom čase sa ozyvam s novinkami. V poslednom mesiaci je toho strasne moc a ja taaak chcem pisat a ono sa to kopi a kopi..

Zacnem konferenciou, ktoru sme organizovali na konci augusta. Nas tym mal na starosti vytvorit cely koncept, jednotlive casti a pripravit to tak, aby sa to delegatom pacilo a na druhej strane sa aj nieco naucili a na pobockach zacali pracovat podla nasich predstav..

Nuz ja som sa vratila z nemocnice a mala som v podstate 6 pracovnych dni aby som dobehla vsetky resty, a zacala makat na konferencii.

Prve dni boli hrooozneee.. to som len chodila smutne po ofise stale sa stazovala ako je toho moc ale nic poriadne nespravila. Proste som nevedela kde zacat. Az tak vo stvrtok som sa rozbehla, spravila si svoj plan a zrazu to slo vsetko strasne rychlo. By som povedala ze vtedy som za 2-3 dni spravila to, co som mala naplanovane na niekolko tyzdnov.

V den odchodu na konferenciu sme stresovali na ofise- ja som nestihala pripravit nejake dokumenty a Petula stale chodila:“ 20 minut do odchodu“....“15 min do odchodu“..“10..“ aaaaaa!!

Den pred konferenciou uz vo „Vicanove“ to sme do 1 rano boli hore a skusali vymysliet nejaky tanec pre nas tym..no porod..akurat Jaro mal nejake kreativne chvilky a tie opicie kreacie co vymyslal sme z velkeho zufalstva nakoniec predsa len pouzili.:)

Konferencia

Bola to nasa prva a ohlasy boli na nu velmi dobre. Urcite nebolo vsteko idealne, a vela veci mohlo byt lepsie, ale vseobecne to bolo podla feedbackov, co sme dostali, skor nadpriemer ako priemerJ. Mna to tam vtedy veeelmi nakoplo. Jaka som bola este etaka nerozhybana po PNke, a ti ludia, a konferencia samotna...jaj..Dokonca som mala pocit ze „zdraviem“ J...

Dobry moment bol, ked nasi prezidenti pobociek podpisovali dohody o tom, ake vysledky ich pobocky dosiahnu..vcelku ambiciozne ciele pre vsetkych z nich.

Su ale hoodne nakopnuti, lebo MC sa zaviazalo, ze s kazdou pobockou ktora dosiahne alebo presiahne vysledky s nimi MC vypije vodku- VCETNE Jara..(toho nikdy nikdo nevidel pit, takze vsetci teraz len rozmyslaju jak to dosiahnut, len aby si toto nenechali ujstJ)

Najlepsie ale bolo ze sme nejak vobec nestresovali. S MC sme si hodne pomahali, nikto sa s nikym nehadal. Ani sme po sebe nestekali..(co som aj cakala, a bola som hrozne zvedava ci nieco take pride, kto s kym a tak.. hehe..:)..

Den po konferencii sme spinkali jak male babatka. Predsa len tyzden pred tym sme spali priemerne 6-7 hodin denne a na konfere tak 5, takze zasluzeny oddych a relax nas cakal v pondelok. S Petulou sme sa vybrali este na OC Chodov, pokupili darceky nasim oslavencom a zbehli na uuzasne kaficko. V tej kaviarni sme tak kukali na velmi dobre vypadajuce dobrotky.. ale sme si povedali ze ak nam dopadne dobre dalsia konferencia- az potom sa prideme odmenit.

Ak chcete vidiet fotky- su na nasom MC blogu: http://czechmc.nomadlife.org/default.aspx

Tina is Baaaack!! :)

Po dlhom case sa ozyvam znovu. Niektori vedia, niektori nie, ale minuly tyzden som stravila 8 dni v nemocnici s tazsim zapalom v bruchu..
To som sa v utorok po MC planningu vybrala len tak nalahko k doktorke a skoncila v nemocnici..

Krasna nemocnica to bola- toto je ona- na Apolinarksej- narodila sa tam polka Prahy a denne tam odrodia 20 mimin:)- zvonku bola faakt super..
Prvy krat ked som ju videla som myslela ze je to skor jak nejaka skola.. taky Minioxford;)
a vnutri- nebolo to take hrozne- boli sme tri na izbe, mali sme TV, a kupelnu v izbe.. jedlo.. take nemocnicne- rozky s maslom, vyprazany rezen a stale zemiaky..ja som si potom zmenila stravu na vegetariansku tak mi nosili nejake rozvarene struky a cestoviny s olejom(omacky nepoznaju..).. no proste ukazkova "zdrava strava"..:-S

Co ma ale potesilo- boli sestricky a doktori- ich pristup (zevraj maju nejake specialne skolenie na to ako s amaju chovat k apcientom )
- boli fakt super- doktori sa vzdy predstavilia podali ruku takze si clovek hned nepripada ako kus handry ale ozaj ako ludska bytost, vzdy mi vysvetlili co mi je a co mi moze byt- a to som im davala teda hodne zabrat - milion hypotetickych otazok typu: a ked zistite to, tak potom bude aky postup, a ked naopak zistite to, tak potom co, a keby sa stalo to, tak potom idem na operaciu? a za akych okolnosti na nu nepojdem.. atd atd- no strasne som bola zvedava..:)

A sestry tiez v pohode- tie mi tiez vsetko vysvetlili...mala som v ruke nastalo taku hadicku na tekute antibiotika tak som ju stale sledovala.. niekde som si citala ze by sa tam nemal dostat vzduch a ja som tam videla bublinky, tak som sa zlakla a hned jak dosla sestra tak ja na nu:" ja tam mam vzduch to nevadi?" a ona na mna kukla a sucho :"umrete"..no..aspon mali zmysel pre humor..trochu cierny ale stejne :-)..

Sestricky boli ale zlate, stale sa pytali ci nieco nechceme, dokonca mi pozicali nabijacku na Nokiu a vybavili vegetariansku stravu.. a spolubyvajuce som striedal akzdu chvilu.. tak som z nemocnicneho lozka poznavala Prahu a zenske vsetkeho mozneho veku..:)

Ale co bolo uplne super, ze ma kazdy den prisiel niekto pozriet, ci uz to bol niekto z tymu, alebo nasi so segrou- mala som z toho strasnu radost.. I z kazdej smsky co mi prisla, alebo co mi ludia volali- chcem Vam vsetkym za to straaaaasne moc podakovat- hrozne ste mi to v nemocnici ulahcili.
A specialni nasim a Janke- necakala som ze by ste naozaj prisli a ozaj ma to velmi, velmi potesilo ze ste merali tu cestu Bojnice-Praha a spat.
.A tiez Lukasovi HUGE thanks- ten mi kazdy den priniesol nieco dobre.. mnam:)

Mamik, tie cajiky co si mi dala.. noo... poctivo robim kazde rano a vecer a Ti teda poviem ze kvoli nim musim stavat minimalne o hodinu skor aby som stihla urobit 6 deci toho sepcial caju na lacno, vychladit, vypit, dat si ten divny prasok (ten je hroooznyyyy :-@) a este urobit jeden caj na ofis.. uuuf.. no ale snazim sa:)

V pondelok idem na kontrolu tak uvidime..

Co sa tyka prace.. je toho straaaasne moc..este sa nam stala taka vec, ze okrem Peti, ktora doma lezi s mononukleozou ochorel i Radim a tiez bol tento tyzden v nemocnici.. my sme Vam to nepovedali ale mame taku internu sutaz kto bude dlhsie na PN;)
Ja uz som si konecne urobila svoj plan tak aspon mam jasno co kedy robit.. dovtedy som sa akurat motala a bola nestastna z toho ze som nevedela kde zacat, ked toho bolo tak vela...uz som sa rozbehla:).

Praha- prve dni

No a sme spat. Dnes je moj prvy "pracovny den" a mam teda velke problemy sa sustredit a robit nieco "poriadne".. Rano som chcela vstat o pol 8 aby som bola do 9 na ofise.. ale zobudila som sa 9:15..akosi..ehm.. no sak ja sa raz naucim:)..

Inak sme vcera dorazili na byt.. a takyy boordel..Zacalo to uz pred dverami - vsetko co Fabos (z byvaleho MC tymu) vyhodil, nechal len tak pred dverami(velke vrec oblecenia, pepiere...)

My sme si nasli od susedov taky prijemny odkaz: "dakujeme ze sa budete s nami snazit o prijemne prostredie a odklidite vsetky veci spred dveri.." no.. pekny zaciatok a to tam este ani poriadne nebyvame..
Ziarovky v nasich spalnach nesvietia, z chladnicky sme vyhodili tolko plesnivych veci, ako som uz daavno nevidela, veci z bytu sme boli vyhadzovat do kontajneru styria na dvakrat..a kupelna..aaaa....Ja som sa cely planning tesila jak si dam horucu vanu..ale ked som to videla..uff. Mami oci -teraz Vas uplne Vas chapem.
Verte ci nie, ale ani ja nedokazem zit v takom svinciku..

2 hodiny som drhla vanu (Oci- fakt ten akrylat ma nieco do seba- drhnut tie stare vane je moja smrt..) a zvysok kupelne.. Ten kupel bol potom ale zasluzeny..jaaaj:)

V utorok nas caka velke upratovanie- budeme menit dievcensku izbu,"chill-out" room, pojdeme nakupovat do Ikey.. no proste ako taka rodinka :D..Tesim sa velmi!

MC Planning- Part 2

Toto uz pisem z Prahy, ale dokoncim este nase planovanie..

Stvrtok bol kriticky- vobec sme nestihali podla planu, a chceli sme dokoncit apson co sme zacali v ten den. Koncili sme o pol 2!!:-S... no to uz bola naozaj kriza tak sme si rano dali oddych a spali do 9:).

Dalsi den doobedie bolo zase strasne pomale a take trochu chaoticke, ale potom sme sa rozbehli a naplanovali nase priority, strategie a jednotlive kroky za den a pol namiesto troch dni.
Tak sme rozvolnili- jeden vecer sme mali volno, ze si kazdy robil co chcel a druhy vecer sa slo na plavaren- ja som nesla lebo sa stale necitim fit a bohvie co by som zas chytila v studenej vode, tak som ostala doma a kukala serial "How I met your mother".
Potom ked ostatni prisli tak sme si spravili take letisko na zemi, cajiky, sviecky a kecali skoro do 2 len tak o nas, o rodinach, surodencoch, priateloch, puberte a bolo strasne super:).

Zaujimave je ze sme cely tyzden vobec nepili- teda okrem poludnajsich "cervov-vypalovacich" povinnych 60% mediciniek co nam naservirovali domaci:).. No ak mam v sebe este nejake cerva tak to musi byt teda riadny otuzilec..;)..
Teta nam zabalila flasu so sebou.. no neviem kto to bude pit..sme vypaleni az az..:)

Mam ale po Planningu velmi dobry pocit- vsetko co sme vytvorili je pre mna jasne a hmatatelne, a realisticke tiez takze lens a do toho vrhnut a mame co sme chceli:). Ten pocit ale nie je len z planu ale aj z ludi s ktorymi budem pracovat- kazdy je uplne iny- ale vsetci su hodne otvoreni a snazia sa chapat jeden druheho..

a najlepsie je ze si stale robime zo seba srandu a nikto sa neuraza:).. no kolko padlo poznamok na Jarove chrapanie alebo chlpy, alebo Lukasove roky ani nepocitam, zo mna si zase robia srandu kvoli roztrzitosti - aby ste vedeli anglicky vymysleny ekvivalent "roztrzita="torn-apart":D

Joj hrozne sme sa nasmiali i na ceste spat do Prahy- to uz som sla len ja, Barbara, Lukas a Radim a rozberali sme vsetky mozne drinking games ake existuju, Brazilsku "zvrhlu" kulturu a cesku "pivnu! kulturu a bolo to hrozne smiesne ale aj zaujimave. Dokonca som im rozpravala o nasich rozpravkach co sme nahravali na Rickach :D (k tomu som sa dostala ked sme Barbare vysvetlovali co su to cucoriedky a jak sa trhaju)..
Uprimne poviem zo rozpravat pribehy o Esmeralde, dedkovi a babke ktori dostali vyrazku a mali na sebe vatu ako fuzy alebo zapletany cop pod stakou, alebo o mrtvolnej matke a kouzelnom hadovi da v Anglictine fakt zabrat..:)

Vecer som kecala s Barbarou o tom jak sa citi v krajine kde nikomu nerozumie, kde maju pre nu "divne" potraviny zvyky, gesta, chovanie..vravela ze sa citi jak male dieta- vsetko sa musi ucit odznovu- nakupovat, umyvat sa v nasich sprchach (oni maju len tie visiace a Barca tvrdi ze to nevie koordinovat..zlataa..:), ucit sa rozpravat citat, vsetko.. Tak som ju ukludnovala ze aspon vie po anglicky- s tou sa tu- hlavne v Prahe- dohovori takmer vsade. A ked niekde nerozumeju staci oslovit okoloiducich a ti pomozu ak vedia..
Som jej rozpravala ze moja mamina nevie ziadny jazyk a dohovori sa v pohode i v Parizi, ze mami?:).. tak ze ked jej to nepojde- budes musiet doucovat maminka;)..

MC Planning 2007- Uhersky Brod- Part 1

Uplne prve cim zacnem bude predstavenie ludkov s ktorymi budem teraz rok pracovat. Toto je fotka z bowling- sme tam boli predvcerom.
Tak zacnem zlava- to je Lukas- nas najstarsi- bol 2 roky v Columbii na praxi a ma 28 tak si stale robime srandu z jeho "staroby":),
Lukas bude zodpovedny za praktikantov ktory prichadzaju do a z CR,
potom vedla je Radim- financak telom i dusou, kedykolvek zacuje "cash flow" spozornie:).
Babula v modrom je Barbara- je z Brazilie a je straasne sialena- my jej davame rozne prezyvky(Barca, Barbarka, Bara..) a ona je z toho mimo, lebo v Brazilii to nemaju:) , Barca bude zodpovedna za ludske zdroje
Potom som tam ja :)
dalej Petula- bola so mnou prezident pobocky Zlina, a je proste "structured":), to je neskutocny clovek ktory vsteko stiha, vzdy ma vo vsetkom poriadok a strukturu, a vstava skoro rano..nechapem..:). Petula ma na starosti vyvoj produktov a externu komunikaciu
No a to posledne je Jaro- ten nas vedie- je zo Slovenska a straasne rychlo rozprava..a chrape..:-/..este ze na byte v Prahe spi v inej izbe:D..
Na fotke chyba druha Peta- bola chora, tak s nami nebola na bowlingu.

Bohuzial sa jej stav zhorsil tak sla vcera domov a my planujeme sami...Dnes nam zavolala ze ma mononukleozu tak nas to velmo vystrasilo- jednak co s nou bude, druhak ci to nedostal este niekto z nas a co budeme robit bez nej do konca jula ked bude lezat doma??:(..

Petus chybas nam- taki sme..nekompletni:(..

Mozno vas zaujima co sme robili cele dni, ked sme tu uz od pondelka..
Pondelok bol taky oddychovy- pohodicka len sme rozpravali ako budeme spolu pracovat a nazivat dali si nejake pravidla, a tak.

V utorok sme sli Petuli na promocie a pozriet na Zlinsky @ofis

Toto je Petula s rodicmi- u nich byvame, Ujo s tetou nam varia a nadsene stale nieco pripravuju a my len papkame a papkame..Mnam:)











No a toto na pravo sme na Zlinskom @ofise kde sme im strasne obdivovali ich maskota (treti zlava a neni to Jaro:)


No a odvtedy jak sme sa vratili len pracujeme analyzujeme, vymyslame a planujeme..a strasne nas to bavi:)















Tak ..uz je neskoro idem spinkat. To be continued..