To som sa v utorok po MC planningu vybrala len tak nalahko k doktorke a skoncila v nemocnici..
Krasna nemocnica to bola- toto je ona- na Apolinarksej- narodila sa tam polka Prahy a denne tam odrodia 20 mimin:)- zvonku bola faakt super..
Prvy krat ked som ju videla som myslela ze je to skor jak nejaka skola.. taky Minioxford;)
a vnutri- nebolo to take hrozne- boli sme tri na izbe, mali sme TV, a kupelnu v izbe.. jedlo.. take nemocnicne- rozky s maslom, vyprazany rezen a stale zemiaky..ja som si potom zmenila stravu na vegetariansku tak mi nosili nejake rozvarene struky a cestoviny s olejom(omacky nepoznaju..).. no proste ukazkova "zdrava strava"..:-S
Co ma ale potesilo- boli sestricky a doktori- ich pristup (zevraj maju nejake specialne skolenie na to ako s amaju chovat k apcientom )
- boli fakt super- doktori sa vzdy predstavilia podali ruku takze si clovek hned nepripada ako kus handry ale ozaj ako ludska bytost, vzdy mi vysvetlili co mi je a co mi moze byt- a to som im davala teda hodne zabrat - milion hypotetickych otazok typu: a ked zistite to, tak potom bude aky postup, a ked naopak zistite to, tak potom co, a keby sa stalo to, tak potom idem na operaciu? a za akych okolnosti na nu nepojdem.. atd atd- no strasne som bola zvedava..:)
A sestry tiez v pohode- tie mi tiez vsetko vysvetlili...mala som v ruke nastalo taku hadicku na tekute antibiotika tak som ju stale sledovala.. niekde som si citala ze by sa tam nemal dostat vzduch a ja som tam videla bublinky, tak som sa zlakla a hned jak dosla sestra tak ja na nu:" ja tam mam vzduch to nevadi?" a ona na mna kukla a sucho :"umrete"..no..aspon mali zmysel pre humor..trochu cierny ale stejne :-)..
Sestricky boli ale zlate, stale sa pytali ci nieco nechceme, dokonca mi pozicali nabijacku na Nokiu a vybavili vegetariansku stravu.. a spolubyvajuce som striedal akzdu chvilu.. tak som z nemocnicneho lozka poznavala Prahu a zenske vsetkeho mozneho veku..:)
Ale co bolo uplne super, ze ma kazdy den prisiel niekto pozriet, ci uz to bol niekto z tymu, alebo nasi so segrou- mala som z toho strasnu radost.. I z kazdej smsky co mi prisla, alebo co mi ludia volali- chcem Vam vsetkym za to straaaaasne moc podakovat- hrozne ste mi to v nemocnici ulahcili.
A specialni nasim a Janke- necakala som ze by ste naozaj prisli a ozaj ma to velmi, velmi potesilo ze ste merali tu cestu Bojnice-Praha a spat.
.A tiez Lukasovi HUGE thanks- ten mi kazdy den priniesol nieco dobre.. mnam:)
Mamik, tie cajiky co si mi dala.. noo... poctivo robim kazde rano a vecer a Ti teda poviem ze kvoli nim musim stavat minimalne o hodinu skor aby som stihla urobit 6 deci toho sepcial caju na lacno, vychladit, vypit, dat si ten divny prasok (ten je hroooznyyyy :-@) a este urobit jeden caj na ofis.. uuuf.. no ale snazim sa:)
V pondelok idem na kontrolu tak uvidime..
Co sa tyka prace.. je toho straaaasne moc..este sa nam stala taka vec, ze okrem Peti, ktora doma lezi s mononukleozou ochorel i Radim a tiez bol tento tyzden v nemocnici.. my sme Vam to nepovedali ale mame taku internu sutaz kto bude dlhsie na PN;)
Ja uz som si konecne urobila svoj plan tak aspon mam jasno co kedy robit.. dovtedy som sa akurat motala a bola nestastna z toho ze som nevedela kde zacat, ked toho bolo tak vela...uz som sa rozbehla:).
No comments:
Post a Comment