tinalife

International Conference- IC Turkey 2007

No tak som sa po dlhooom case konecne dostalu k pisaniu blogu. Za posledny mesiac a pol sa toho stalo strasne moooc.

Jednak sme uz 15.8 odleteli do Turecka a tam stravili dalsie dva tyzdne- spolu celym narodnym tymom (MC) z AIESEC CR a 5 prezidentmi z lokalnych pobociek..najlepsie bolo ze z nasej „Ceskej“ delegacie bolo z 12ich ludi 5 Slovakov a jedna Brazilka :).

Zacalo sa to vsetko velmi.. Turecky.. cakali sme na letisku tak hodku a pol ani neviem na co, potom nas odviezli do nejakej restauracie - ze nas pozyvaju tak sme isli(to uz bolo o 12 v noci!!) kde nam doniesli 5 chodov a potom sme to museli zaplatit (tak 600 CZK..:-S).

Boli sme nechutne unaveni a na koleje sme sa dostali až o 2 hodine, lebo na taxiky sme cakali dalších 40 min..

Cesta taxikom bola tiez zaujimava.. teda turecke cesty.. potes koste! Viezli sme sa tromi dzipmi (alebo proste velkými autami) a oni sa predhanali jeden druhého.. jazdili jak saleni!! Ja som sedela vpredu tak som predychaval pocas cesty a potom este nejaky cas po;)..

Další sok- rozdelene koleje (chlapi a zenske- a miesat nedovolia, ani navstevy, ani pomoc s kufrom:(..) ..No a slapacie zachody..no to bola vyzva..:)

Další den sme chodli po Istanbule- boli sme v Nejakehom palaci, v Hagii Sofii (na obrazku), v Modrej Mesite- bolo to pekne- ale nic sme sa o tom nedozvedeli- nemali sme sprievodcu, a ti co to organizovali to nejak opomenuli.. a zase sme stale a vsade cakali..“wait 20 min“ bola najoblubenejsia fraza organizacneho tymu.. a tiez „5 lira“ za vsetkos tale chceli platit.. tak sme boli vcelku pekne otraveni, lebo nam to nepovedali dopredu a neboli sme na to pripraveni..

V Istanbule sme behali dokopy dva dni- ten druhy sme boli hned v nejakom sultánském palaci- ten bol krasny a mali sme tam i sprievodkynu, ale ta nevedela poriadne po anglicky takze kde som sa jej pytala, ako to vobec bolo s tym sultanom a jeho haremom tak sa len usmievala a jedine co zo seba dostala bolo ze to „nema tuto informaciu a uz neni tak“..

Potom sme sli do podzemnej cisterny- to bolo kraaaaaaasne- to so este nikdy nevidela a velmi sa mi tam pacilo..nieco také nove, zaujimave..

Najlepsie bolo, ze nam slubovali 2 hodiny v Gran Bazare- velikánském trhovisku- tie sa ale zkrátili na 40 min tak som si nestihla kupit ani nausnice, ani satku proste nic.. tak to ma zamrzelo este viac :,(..

Hned potom sme dorazili uz do miesta kde sa mala odohravat konefrencia..WOW.. to bolo kraaaasne- bola to privatn univerzita s kolejemi, učebnami, aulami, kniznicou, fitkom, obchodmi- vstekym moznym..

Kulturne zazitky...

- oddelene koleje- tentokrát s ostrahami- policajti boli v kazdom vchode, a pohybovali sa po vonku, aby s atam nedajboze nic nestalo- neskutocne mnozstvo psov- nic neurobili len tam proste boli

- holuby v jedalni- tak si tam tam lietali sem tam nieco pustili…J

- tu sme mali ale necakane zachody normalne.. vdaka bohuJ

Toto bol vyhlad z kaviarne v noci...:)

A takto vyzerali budovy..

Od 18.8 zacal sa 12 denny maratón plny seminarov workshopov, prezentacii atd atd..a hlavne strasne super ludi..To mi dalo asi najviac- ani nie ten obsah- i ked i to niekedy, ale to ze som pospoznavala strasne moc zaujimavych ludi a ziskala novych kamaratov (teraz som napriklad cestovala za niektorymi do Budapeste a Belehradu.. len tak na vikendJ)

I ked na zaciatku som sa citila hoodne stratena- bolo tam 600 ludi, poznala som tak ani nie 20 na zaciatku.. na konci sa to blížilo k 100 tak uz to bolo lepsie. Tazko sa to opisuje ludom, ktori tam naboli tak iba pripojim par fotiek..:)