Sunday, August 17, 2008

Alone in Buenos Aires

Teraz som povodne mala sediet v lietadle smer Brazilia, bohuzial, plany mi nevysli ako som chcela, a do Brazilie s trochou stastia budem letiet v stredu, mozno vo stvrtok..
Stalo sa totiz to, ze som si zabudla svoj pas na konferencii v Cordobe, a decka mi ho poslali postou.. Mal tu byt v piatok alebo v sobotu a neprisiel ani v piatok ani v sobotu.. tak som si musela rebookovat listok, a odchod mam v stredu..

Vsetci moji spolubyvajuci, a kamarati, ktori mi boli tu najblizsi uz su bud v Sao Paulo, alebo Rio de Janeiro, a ja som zostala sama. Uvedomila som si ze som naozaj sama po 2 dlhyych mesiacoch.. stale som bola s niekym, kazdy den..
A zistial som, ze byt sama sa mi nepaaaci.. Hlavne ked mam plnu hlavu starosti s pasom a vyletom do Brazilie, prehravam si vsetky mozne krizove situacie, pripadne cesty na ambasadu atd atd..
Ja chcem o tom kecat! Chcem sa postazovat trosku, poradit sa, co robit, a mozno potrebujem aby ma niekto ukludnil z to bude dobre.. to ze si to vravim sama nejako nepomaha..

Vcera den zacal hrozne smutne- Emil s Marinou a Vikou odisli velmo skoro rano na letisko, ja som sa zobudila a cestovala na ofis po zasielku s pasom- ked mi vratnik povedal ze nic neprislo, poprosila som ho ci mozem ist na ofis na net - dal mi pol hodiny..jak som vstupila do vytahu som sa rozrevala jak male decko, na ofise este viac lebo internet vobec nefungoval..popritom som nadavala sebe, ze som si neskontrolovala doklady a zabudla pas v Cordobe, a i deckam ze pas neposlali busom ( jak som povodne chcela- bol by tu hned) ale postou.. potrebovala som sa vyventilovat, a trvalo mi par minut nez som sa ukludnila..

Bezala som na letisko, a skusila si prebookovat listok- bolo to v pohode- prebookovala som ho na stredu s tym ze som ratala 2 pracovne dni - kedy by som stale mohla dostat pas, alebo si zajst po cestovny dokument na ambasadu.. Cestou z letiska som sa zacitala v mapach a hladala cestu na ambasadu az som zabudla vystupit, tak som sa chvilu hladala, ale vsetko dobre dopadlo..

Cela stastna som sla do nasej oblubenej pizerie, spravila is pekne poobedie, pobehala obchody, zasla do Mc Donaldu na Internet a zmrzlinu. Doma som sa prekvapivo vcelku rada pustila do upratovania nehorazneho bordelu v kuchyni- co zostalo po nasej poslednej party a mexickej veceri.. pustila si "How I met your mother" spravila veceru a uzivala si samoty..ale bolo jej potom az moc..

Preto som vcelku uvitala ked mi zavolala Flor ze ci nejdem s nou a jej dvoma kamaratmi von, tak som o pol 1 v noci este sla na dve piva s nimi, a bolo o fajn- spoznat zase novych ludi..

Co ale nebolo fajn bolo zistenie ze v pondelok je v Argentine sviatok- takze mi zostava jeden den na to aby som dostala svoj pas spat, alebo znovu investovat 30 dolarov a rebookovat si listok aspon na stredu vecer.. predsa len lepsie ako ho nechat prepadnut a kupovat si uplne novy za 200 USD..

No uvidime napisem novinky v utorok.. drzte palce..

Saturday, August 2, 2008

Postoj... Attitude..

English version below Slovak one:)

Vcera som volala s Menuskou asi hodinu a rozpravala som vsetkooo co sa tu stalo, ako si tu nazivame, co robime atd.. ked som rozoberala zivot tu a rozpravala o mojich kamaratoch, ktori su tiez v zahranici, uvedomila som si velmi dolezitu vec..

Som tu v Argentine- mam miesto kde mozem spat (ktore si neplatim), mam peniaze s ktorymi sa da v pohode vyzit, plat dostavam pravidelne, mam okolo seba uzasnych a zaujimavych ludi, ktori ,viem, ze mi pomozu ked bude treba, mam rodinu ktora ma podporuje, mam priatelov ktori sa o mna zaujimaju, ucim sa jazyk, ktory som sa vzdy chcela naucit (a ide to rychlejsie ako som cakala)…
A STALE SA STAZUJEM!!

..ze im poriadne nerozumiem, ze su chaosacki, ze chodia vsade neskoro, ze to tu nefunguje poriadne…Na co som sem prisla?? Stazovat sa?? Alebo tu nieco zmenit? Zlepsit??

..Mam kamarata v El Salvadore, ktory tam ma vcelku velke problem v tyme, nedostava plat, AIESEC ofis plati zo svojho, nema svojho prezidenta, a AIESEC tam je na tom omnoho omnoho horsie ako tu..
Petula v Qatare to tiez nema dvakrat lahke, a ked si citam jej blog… ufff fakt – JA mozem byt stastna ze som kde som!!!
..A tak som zistila ze si SAMA vytvaram problemy tam, kde nie su, sama sa uzatvaram a neriesim veci s ostatnymi a potom smutim, ze sa nespytaju..

Aka by som mohla byt spokojna, keby som si prestala robit hlavu a zacala si to tu uzivat..!!! Zakladna je pripravena.. len postoj treba zmenit..Vamooooos ;)!!

Yesterday when talking by skype to Mena I realized very important thing.. I am here in Argentina, have place to stay, have money to survive, have really amazing people around me, have people that I can rely on, work in organization I like, I have my parents that really support me, I have friends outside the country that care about what I m doing here, I learn the language that is important for me to learn, and it s going anyway faster I expected it would be.. and I M ALWAYS COMPLAINING...

….that I do not understand, that it is random here, that people are not coming to meetings, that they are all the time late and blablab.. S***t why I have come here?? To complain??
 
I have friend in other country of Latin America, with no salary, with mayor problems in his MC team, with no base and very unstable environment..Petula in Qatar has it muuuuuch more difficult than I have it here..
I just realized that I am just creating my problems, I just create challenges where they are not ..

How happy I could be and if I will finish with my "problems-creating" I can be really happy, satisfied here.. everything is prepared just to start enjoy.. Vamooos ;)