Friday, October 24, 2008

Activating Heroes...

Ak mi niekto nabuduce povie, ze zorganizovat konferenciu pre 100 delegatov s jednym dnom s 9 partnermi a 2 sponzormi za mesiac, je nemozne tak mu pekne krasne porozpravam ako sa to da, lebo nam sa to podarilo!!:)

Po konferencii v Brazilii niekedy okolo 10. septembra sme mali prvy meeting, ze co teda ideme robit s tou nasou konefrenciou s nazvom "Activating Heroes".. zacal sa tvorit obrazok co to bude zac, a ja som dostala na starosti "Sustainability Day" a blok pre novych clenov a clenov ktori su v Aiesec tak pol roka a nemaju veducu rolu
(tzv Introleadership track - IL track).. ked som si urobila plan pre obidve udalosti tak som IL track pekne odlozila, lebo Sustainability Day ma pekne vystrasil- nemali sme nic, predajne materialy, koncept, agendu, miesto,... niic!! a len 4 tyzdne...

Dva dni-vsetko sme vytvorili, ja som sa medzitym strela s par klucovymi osobkami z Buenos Aires a vyselektovali sme spolocnosti, ktore by sa mohli ucastnit, a zacalo sa oslovovat.. Po prvom tyzdni som zacala rozposielat maily ze "uz neoslovujte mame prilis vela hosti!! :) mali sme ich nahlasenych tak 14 a miest tak 13 pre workshopy.. :)..Ratalo sa ale ze i tak nejaky odpadnu co sa i stalo- nakoniec sme mali 9, ale velmi dobrych ludi. Den zahrnal tri temy- Podnikanie, splocenska zodpovendost firiem a "socialne podnikanie" (social entrepreneurship-
neviem ako to nazvat neviem, ani ci my tak nieco mame u nas :-S..)

Cely den zacinal panelovou diskusiou kde sme mali zastupcov spolocnoti, ktora zastresuje podniky ktore zavadzaju CSR (spolocenska zodpovednost firiem), obchodnej komory pre Argentinu a Marketingoveho managera LAN, ktory ma "social entreprise" (fakt netusim ako to prelozit)..Den potom pokracoval workshopmi v ramci troch tem, kde delegati mali riesit rozne pripadove studie a priklady z reality a den bo zavrseny motivacnou recou Aleca Oxenforda- zakladatela Deremate (najznamejsia latinskoamericka e-bay)...

Pripravy sli ako po masle- vsetko sa zdalo, ze je ok, vo virtualnej registracii sa na workshopy vopred nahlasilo 75% delegatov, co sme ani necakali..

Ono sa to nezda ako vela prace.. ale ja som v tychto pripravach bola 10 dni v Chile, kde som sa tomu moc venovat nemohla, no a tam bol aj ten druhy track.. a medzitym este robit nieco s projektami, riesit problemy z regionalnej urovne Latinskej Ameriky, kde sa stazovali ze neodpovedam na maily a ze v Southern Cone sa s projektami nic nedeje..:-S..

Dva tyzdne (!) pred konferenciou v stredu rano si nas nas" boss" Maxi zavolal na meeting a ozamil, ze nas ER- Juan opusta tym, lebo nedorucil vysledky a ze Maxi sa proste rozhodol ze ho vyhodi.. 

Uff to bola rana!!
Pravda, ze Juan bol trosku mimo v poslednych tyzdnoch a ze mu nevyslo par veci, ale pre nas bol dolezitou sucastou tymu, a to ze sme k tomu nic nemohli povedat, nas uplne dostalo..Az sme revali po meetingu jak nam to prislo luto..

Doma bola ticha domacnost, Maxi zmizol prec nikomu nepovedal kde je, co je.. Juan si zacal balit veci.. vsetkych nas to rozhodilo, museli sme zacat preskladavat zodpovednosti, co bolo naozaj hroozne vela, nevedeli sme kde co skor skocit, hlavne takto blbo pred konferenciou..Snazili sme sa presvedcit Maxiho nech sa o tom aspon porozoravame.. ale bol strasne tvrdohlavy a nechcel nikoho pocuvat..a Juan bol urazeny- necakal to a jeho ego bolo hrozne poskvrnene- myslel si jedno, Maxi mlel druhe a ani jeden nechcel pocuvat druheho.. jak male deti..

V tej dobe som si uvedomila ze toto je TYPICKY ARGENTINSKE!!- nieco nefunguje? ok treba nieco urobit- hned! na co mysliet na dosledky a co bude potom?? maju tu stale nejaky strajk, menia strategie kazdu chvilu, vlada je strasne nestala a preto je tu taky bordel...a to iste sa stalo v nasom tyme.. zrazu strasny bordel..

Po dvojdnovom presviedcani, ujasnovani o com je vobec AIESEC, tu nie sme vo firme, ked sa chce clovek vyhodit v prvom rade sa skor pracuje na jeho rozvoji, minimalne sa im da druha sanca veci napravit.. nie takto..

V stvrtok vecer si Juan s Maxim vsetko vyjasnili, a na dalsi den sme mali cely tym ujasnovanie preco sme tu, v tomto tyme a co tu chceme dokazat, lebo tieto problemy vznikli hlavne z nezrovnalosti, kto ako berie AIESEC a nase posobenie tu v Southern Cone.. boli to dva zabite dni ALE- strasne nas to dostalo na jednu lod- Maxi po svojom zmiznuti a sebauvedomeni sa zrazu konecne zacal spravat ako leader a naozal pohol veci spravnym smerom, Juan sa nakopol a dostal hroznu motivaciu nieco dokazat, a vsetkych nas to strasne spojilo.. vsetkych.. od tej chvile sme naozaj viac ako tym, pomahame si omnoho viac sa smejeme a uzivame si :).. a robime si srandu kto je dalsi na rade vo vyhazove hehe :-D..

No ale pekne sa to odzrkadlilo o tyzden neskor, ked sme boli oneskoreni so vsetkym moznym.. skoro som zdochla.. kazdy den som vstavala o pol 7 chodila spavat o 1-2 aby bolo naozaj vsetko pripavene.
Cely den sedela na telefone a obvolavala hosti, sponzorov, mojich pomocnikov aby sme mali naozaj vsetkych potrvdenych, aby bolo jasne, kto co kedy ako kde ma byt.. na poslednu chvilu sme menili agendu, lebo Alec Oxenford mal mat povodne workshop s 30 ludmi ale vyziadal si cele obecenstvo, ze inak nepride.. a kedze sme ho tam chceli mat tak sme skratili workshopy, obvolali vstekych partnerov a napchali jednu hodinu na zaver Aleca :)..A poprito vsetkom mi bezali premeeting- pripravy s facilitatormi IL tracku..


Sustainability day.. boze.. v ten den som rano zaspala a uz som vedela ze bude zle.. v autobuse som zistila ze som si zabudla USB so vsetkymi filami na stole, na univerzite kde bol Sustainability day, uz bolo kopec delegatov, a ja som vedela, ze nemame pripravene veci.. uuf.. a ked prisiel zvysok facilitatorskeho tymu  tak Marina zahlasila, ze "podme skusat tanec" a nenechali nas vyskusat powepointky, tak ma to uplne polozilo..... potom sa mi este zlomil opatok.... zaciatok dna sa posunul o pol hodiny, partneri cakali chvilu, obed bol oneskoreny, 2 workshopy zacali neskor.. aaah..fakt som myslela ze sa niekde zahrabem nevyjdem ztade, letim domov hned..

V priebehu dna sa vsetko riesilo, a ku koncu uz vsetko slapalo ako hodinky a skoncili sme nacas :).. Tesne pred zaverom som v zakulisi stretla Aleca Oxenforda- a teda- strasne super chlap, sme sa nasmiali- clovek by povedal, ze ako miliardar bude nejaky namysleny, ale spravil taky dojem i jeho prejav, ze by so hned sla k nemu pracovat! :)

Delegati boli strasne nadseni, workshopy sa pacili, a partneri nam prislubili dalsiu spolupracu.. na to ze to bolo v spanielcine a ze som z toho nemala ziadny obsah, tak aspon dobry pocit vo finale:)..

Pol Sust Day som stravila s facilitatormi IL tracku a pripravovali sme dalsie 2 dni konferencie..
tiez vsetko oneskorene, simulacia AIESEC procesov s narocnou logistikou bola v piatok rano este v plienkach, v piatok vecer mala zacat..

Mala som v tyme skvelych ludi! Naozaj vynimocnych! Ayelen a Diega z Argentiny a MariPaz z Chile. Posledne co som chcela pocut bolo stazovanie sa a komenty "toto malo byt urobene predtym".. ano malo.. ale na kapacitu jedneho cloveka sa to naozaj nedalo..Potrebovala som maximlanu podporu a aktivitu.. a to vsetko som mala :)..v piatok poobede sme s maximalnou efektivitou dokoncili cely track a vecer zacali..

V tejto simulacii sa delegati hrali na "fiktivne pobocky" a dostali ulohe ktore museli splnit do urciteho casu, kazda uloha bola ohodnotena a sutazili, kto dostane viac bodov. Kazda pobocka mala svojho prezidenta, ktoreho si sami zvolili a ktory mal vsetko koordinovat.. Najlepsie bolo, ze tych uloh museli robit viacero naraz, tak si museli pracu dobre rozdelit, aby vsetko stihli, vzdy dostali materialy, ktore mohli pouzivat.. My sme sledovali co a ako robia, hrali fiktivnych manazerov, studentov, sekretarky a podobne :)..

V prvy den po prvej ulohe decka nedorucili skoro nic! Vsetko bolo oneskorene, nevedeli co maju robit.. nespytali sa.. uff som bola z toho uplne znepokojena, "jezis tu to nefunguje tak ak to fungovalo v CR!!:-S".. tak sme trochu zmenili agendu a namiesto dalsej ulohy sme sa zastavili, spravili spatnu vazbu v tymoch, nechali ich zamysliet sa, ako si rozdlelili ulohy, ako komunikovali, ako si pomahali, a mali navrhnut kroky k zlepseniu- nie sa stazovat a komentovat, co ako bolo, ale divat sa do buducnosti- co ako urobia aby to slo lepsie.. a fungovalo to!! V druhej casti dorucili vsetky ulohy nacas, v tretej mali tolko casu ze sme museli vymyslat dodatocne "krizovky" aby sa nedajboze nenudili.:)

Moji facilitatori boli uzasniii- boli ochotni so mnou zostat do 2(!) rana hore a ohodnocovat vsetky dorucene ulohy, tlacit materialy rano o 7 atd.... je to chore? mozno.. ale ked dostanete konecne 100 ludi na jedno miesto, nemozete znizit kvalitu konferenciu preto ze ste si to proste predtym nenaplanovali dobre.. hlavne ked vam na nich tak zalezi..

No a ti novacikovia.. energia sama! fakt po prvej ulohe otocka o 200 % ..Jak si pomahali, jak makali, hoci to bola len hra!! Teraz jak to pisem- az mam husiu kozu.. decka tu ma strasne prekvapili, fakt som bola na nich strasne hrda!! V poslednej zaverecnej casti, kde som mala ja ukoncenie tracku so vsetkymi, som ani rozpravat nemohla, jak som bola dojata..:).. potom este za mnou este decka z nasho tracku chodili ake to bolo super, ako sa strasne moc naucili, a ked mi potom este prezidenti normalnych-realnych pobociek pisali, ako su vsetci nadseni, a ze dakuju za to.. vtedy som si uvedomila, ze vsetka namaha, vsetky prebdene noci, vsetok stres, plac i smiech za to stal!!!! 


A takto sa "aktivuju heroes"... :)






Wednesday, October 22, 2008

Chile

Na konci Septembra sme cely tym mali coaching na pobockach- kazdy z nas ma ine pobocky, ja mam Santiago de Chile a Vina de Mar. Tak som cestovala sama do Santiaga. Pribehla som presne na cas, bus uz bol ready. Dvojposchodovy velikansky.. Inak tu maju busy prisposobene na dlhe cesty- sedadla su sklopitelne skoro do lezata, v autobuse sa podava vecera, ranajky, kava, sampanske i vino ked niekto chce.. Vkuse chodi okolo steward a pyta sa sa ci je vsetko ok, ci nieco nepotrebujeme:)..

V buse s 40 sedadlami bolo 12 ludi, a vedla mna si sadol nejaky klucina a strasne moc sa chcel rozpravat.. Jeho anglictina- nula bodov, tak sa stalo, ze som mala prvykrat svoju konverzaciu v spanielcine!! :)

Na argentinskych hraniciach po uzasnom vyhlade na Andy, som zazila krusne chvilky, ked som zistila ze nemam peciatku, ze som pricestovala do Argentiny.. nebola to moja chyba, proste na letisku, ked som pricestovala z Brazilie nikto nic nekotroloval, maju sa starat..a ja som vtedy prisla taka znicena a chora, ze ma ani nenapadlo hladat niekoho, kto by mi mohol potvrdit, ze som pricestovala..a tak som musela teraz pykat.. cestovala som s 30 dolarmi do Chile, a na hraniciach som musela za tuto peciatisko zaplatit 15 dolarov.. ale na to, ze som bola mesiac (!) v krajine ilegalne je to stale ok ;)


Na colnej kontrole nas vyzvali aby sme potrvdili, ci mame tovar na preclenie.. bolo tam, ci prevazame ovocie a zeleninu- mala som banan , jablko i pomaranc- ale pre mna to bolo nic tak som zaskrtla ze nemam nic na preclenie.. predsa len.. no a kedze som nemala ani kusok miesta tak som to vsetko napchala do spacaku.. bohuzial som ale netusila, ze na hraniciach do Chile je prisny zakaz dovozu akehokolvek ovocia a zeleniny, lebo v Chile plodiny nemaju ziadne choroby, tak Chilania vsetko kontroluju aby si daku pliagu nepriniesli z inych krajin.. a tak ked zacali vyberat moje ovocie a zeleninu zo spacaku a so zdesenymi vyrazmi sa ma pytali, ci som vedela ze to tam mam, som sa citila naozaj ako paserak.. :) taky nahodny :).. snazila som sa vysvetlit, ze u nas sa to moze, a nie je to ziadny problem a ze jeden banan je skoro nic...nepochodila som, teta mi povedala ze jeden banan je jeden banan a ze je to ovocie a musim to deklarovat.. no.. Tina- ilegalita sama! :) nechali ma napisat prehlasenie ze som prevazala ovocie, zobrali mi vsetko co nasli, a mohla som ist.. 

Neskor mi Emil povedal ze som mala dobre stastie, ze som mohla platit tak 10 000 dolarov za pasovanie!!! ..

V Chile uz na mna cakal Javi a vzal ma do nasho MC bytu co mame v Santiagu- tam byva sam s nejakymi 3 dalsimi chlapmi, nechal ma tam a siel spat k priatelke.. o tri dni neskor nedelu ma ale prestahovali k mamine Joaca- prezidenta pobocky, lebo jedna praktikantka nemala kde byvat, tak si povedali ze najlepsie riesenie bude, ked presunu mna..:)..jaj.. Joacova mamina ma volala "Icha" (dcera), robila mi ranajky, vecere, starala sa o mna jak o vlastnu..
vtedy mi zacalo byt hrooozne smutnooo...

Chile ma ale hrozne prekvapilo..hrozne rozvinute oproti Buenos Aires, Argentine vseobecne- je omnoho cistejsie. krajsie, udrzovanejsie, je vidiet ze tam myslia dalej nez na buduci tyzden..Fakt tam bolo strasne krasne, a ja som sa tam citila velmo velmo dobre. (ale tolko masa koko tam som nejedla ani nepamatam..:-S- ked oni nic ine nejedia!!) A chilania su strasne miliiii, Argentincania su taki- hrr do vsetkeho, taki revolucni, hlucni a drzi. Chilania su opak- kludni, mili, rozvazni.. aspon mi to tak prislo..a navyse jogurty v Chile boli ooomnoho lepsie ako v Arg! a zmrzlinaaaaa.. boze mnaaaaaaaam!! :)

V Santiagu som stravila 5 dni, a ked som sa tam citila uz ako doma, presunula som sa do Vine de Mar- prazdninove mestecko pri oceane, kde mame jednu malinkatu pobocku.. decka tam moc po anglicky nerozpravaju, tak som proste MUSELA zacat kecat po spanielsky... dokonca som mala svoj prvy meeting v spanielcine!! o planovani marketingu!! uuuf .. ale dohodli sme sa:)..vsetko sme si kreslili na papier ;)...Vo Vini som byvala priamo na plazi v panelaku, rano vyhlad na ocean- uuuuzaasneeee!!!

prostredie krasne ludia mili, ale i tak som tu zazila svoje najtazsie chvile svojho pobytu v Latinske Amerike.. Bolo to z dovodu ze po par meetingoch som bola strasne zufala.. taky bordel na pobcke, vsetci robia vsetko, a nikto nic nakoniec, unikaju informacie, prezident nehovori po anglicky, vsetko mi odkyve a ja i tak viem, ze nic neposluchne :(... stratena, smutna, zufala, bezradna.. tak som si plakala v jeden den rano na univerzite, za pocitacom. Kecala s Mimou - sesterkou, co bola pol roka v Turecku a rozpravali sme sa o "homesickness..".. Strasne som chcela ist dooomoooov.....:,(


A potom sa to zrazu zvrtlo- prisla Vicky, babenka, co ma na starosti CSR na univerzite a uplne ma nabila energiou- nasla som konecne na pobocke cloveka, ktory naozaj vie co robi, ktory vie kam smeruje, necha si poradit a chyta veci strasne rychlo.. tak sme zacali veci tvorit spolu. Potom ma cakal moj spanielsky meeting s Pau, ktora ale mala podobny pristup ako Vicky, tak som sa rozhodla ze zacnem tahat veci na pobocke cez ludi, ktori nie su vo vedeni, ale nizsie.. a fungovalo!! Neskor po mojom navrate spat do Buenos Aires sa veci zacali hybat! par veci decka naozaj posluchli, a Vicky s Pau mi poslali ich obnovene plany- a ja som bola na ne strasne hrda!! Uz len premenit ich v realitu..

V nedelu po 10 dnoch v Chile sme sa stretli s Emilom spat v Santiagu- boze ako rada som ho videla!! On bol vo Valdivii a v Concepcione v Chile a mal podobne zazitky, podobne stavy bezradnosti ako ja (az na to ze rozprava po spanielsky:) tak sme si tak spriaznene  hodiny vypravali.....

Pozval ma na obed k nim domov. Jaaj ako super bolo- uplne mi to pripomenulo nase rodinne obedy..A zase mi prislo smutno..potom sme cestovali celu noc spat do Argentiny, a kecali od rana, zdielali vsetky zazitky, a mne prislo ako keby som kecala so surodencom.. :)

Fotky najdete na: http://picasaweb.google.sk/pospisilova.m/Chile1stVisitSantiagoAndVina#