2hy krat v Chile

Posledny mesiac sme boli vsetci rozcestovani- baby odisli do Chile(konecne dostali viza) spolu s Emilom, Juan sa vypravil do Montevidea a ja som zsotala s Maxim sama v Buenos Aires.

Musim povedat ze sme si to hodne uzili- bol to akurat tyzden ked som ja stale behala po schodzkach a volala na firmy. Hrozne vtipne bolo, ked sekretarka nerozumela po anglicky radsej ma hned predala riaditelovi :P.. alebo ma donutila, aby som ja zacala komunikovat s nou po spanielsky.. co bolo este vtipnejsie:).. Po veceroch sme s Maxim popijali troku Gancie a kecali o vsetkom moznom- az mi bolo luto ked som odchadzala do Chile, lebo sme si na seba uz zvykli, vkuse sa rehlili:).

Pred Chile som sla do Mendozy- kde sa len otvara nova pobocka trochu pomoct. Pobocku otvara jeden straasne moc sikovny chlapec- Tomas povodne z Chile. Vzal ma na 2 meetingy. Prvy meeting bol v Spanielcine, tak sme v jednom momente dokonca i ja rozpravala po spanielsky, lebo som proste nieco chcela povedat:).. Tomas mi pomohol a ta teta co tam s nami bola, bola hrozne happy ze sa snazim:).

jak sme domeetingovali, zasli sme kupit empanady (slane plnene kolace), malinovku a vybrali sa do uuzasneho parku odkial bolo krasne vidiet Andy..

Tomas..

V parku v Mendoze, za mnou Andy:)

Vecer som uz cestovala do Chile.. V prvych dnoch sme sli s Emilom na "networking events" i.

Prva- to bol exportny klub- velmi luxusna akcia, na ktorej vystupila sama prezidentka Chile -Michele Bachelet - som ju videla nazivo:)!! a na raute bolo sushi, vino a najlepsia zmrzlina na svete :)

Prezidentka Chile - Michele Bachelet

Kde ukazujem je je Buenos Aires, Emil na Santiago- skoro.. :)

Dalsi den sme sli na inu akciu- zaver roka Empretecu- komora podnikatelov- nieco take- a to uz bolo o inom- take komornejsie. Velkym uspechom pre nas bolo, ze sam riaditel vo svojej reci predstavil AIESEC, vychvalil nas, aki sme sikovni a co vsetko robime a este ukazal na nas prstom aby sa vsteci otocili "kde ze to su"? :) tak potom ludia chodili a pytali sa ze coze to vlastne robime, aj som po spanielsky trochu kecala, aj po anglicky sa dalo- vseobecne velmi prijemny vecer :) .. a jedlo zadarmo :P...

Zlava Pancho, Rodrigo, Emil, Jony, ja, Andres

Den na to som zacinala svoje meetingy vo Vini de Mar s tamojsim novym vedenim pobocky.. najskor som mala vcelku skreslene ocakavania, lebo na konferencii sa decka moc neprejavili, a ja osobne som mala skor pocit, ze nie su moc proaktivni, ze sa radsej bavia ako pracuju a tak.. ale nakoniec ma velmi prijemne prevapili- davali pozor, hrozne sa pytali, zapajali, strasne boli zvedavi a odhodlani nieco na pobocke (ktore nefunguje az tak dobre) zmenit k lepsiemu.. Zlati boli- na obedy robili lasagne, podavali zmrzline a chillanske vino.. mnaaam..

Zlava- Franz, Nico, ja, Vicky, Rex a dole Carlos Fernandez

Zase raz som vylepsila svoju spanielcinu:).. Prve dni som byvala u Pauliny- ta nerozprava ani trochu po anglicky- ale s nou sa nehanbim rozpravat. Prekecali sme cele vecery a ja som si spomenula ked som kedysi nevedela po anglicky, kolko mi to dalo prace vyjadrit sa.. teraz to iste- ale super trening..

Moja zlata hostitelka Paulinka

Potom som dve noci bola u Vicky- mojho zlaticka- mojej zachrany - dievciny, ktora mi pred casom ked som v septembri prisla do Vine a bola zufala z toho co som tam videla, dodala vieru ze vsetko bude fajn :).

Na konci mojej navstevy ma Nico vzal na pochod Vinou az do ValParaiso.. ach jaj- fakt rozpravka- od oceanu a plazi vo Vini po domceky jeden na druhom vsetkych moznych farieb a uzasna Chorillana (typicke chilanske jedlo)..

Vina del Mar..

.. a Valparaiso..

Spat v Santiagu som potom zostala tyzden, byvala som u Lady- ta tiez nehovori po anglicky, ale rozumie vela- ale i tak som sa snazila stale po spanielsky a zlepsovala zo dna na den :)..

V Santiagu bolo uuuuzaaaaasneeeee!!!
Pocasie, jahody, Nescafe Cappucino Vanilla, ceresne, obedy v skolskej jedalni, "si po no po japo" (oni tak rozpravaju vsade pchaju "po" :), strasne vela srandy.. ale hlavne ti ludia..!!
Zase raz vytvorili take prostredie ze som sa citila ako doma. Alebo- ako kedysi davno v Brne na ofise s priatelmi.. Strasne vela super rozhovorov, prace a i fajn vecerov na byte u Lady, alebo vonku..

Alebo na letisko o tretej rano vitat praktikanta...to som robila naposledy pred 4 rokmi na pobocke v Brne!! :-D

Na ofise v Santiagu..

Sa mi stala taka strasne vtipna vec- sme boli v Karaoke a ja som sa strasne hanbila spievat- proste som nechcela a just- ale nakoniec ma presvedcili- a isla som s tromi chalanmi spievat spanielsku (!) pesnicku.. Diego Torres- Suenos- jedna z najoblubenejsich.. a slo nam to vcelku dobre- nie je to tazke tak sme si tam tancovali na podiu a spievali a strasne sa bavili. A ked to skoncilo a schadzali sme dolu tak si ma odchytila majitelka Karaoke ze ci nechcem prist v stredu spievat az peniaze- ze ak zaspievam tri pesnicky dostanem cca 30 USD, a ze ak budem mat potlesk tak ze az 70 USD.. som sa len smiala ze potrebuju si nahnat ludi.. ze to je zufale ked uz i mna volaju :D.. Si chalani potom robili srandu- ze Tina chod spievat, si nam vravela ze potrebujeme "diverzifikovat prijmy" tak do toho, pomoz! :P..

To je ta chvilka slavy hahaha :D

A tu mozete vidiet original:

http://www.youtube.com/watch?v=43ytZsNyzu0

No bohuzial som ale nic nezarobila lebo som par dni na to odisla, a v stredu som uz bola v BsAs..

Na poslednom meetingu v Santiagu s novym vedenim, ked som im dakovala za vsetko co pre mna urobili a vyjadrila ako v nich strasne verim, ze fakt pohnu pobocku dobrym smerom, som sa skoro rozplakala, jak sa mi nechcelo ist.. Potom ked som odisla a dostala skoro od vsetkych dakovne emaily, ako im moja nasteva pomohla, ako ma radi znovu uvitaju, tak zase raz zaplavil uzasny pocit stastia, ze zase raz robim nieco dobre pre nieco este lepsie:)..

Predstavenie noveho vedenia na meetingu pobocky- zlava- Joaco, Joni, Kurt, Oscar, Rodrigo, Lady

Cestou domov sme leteli spolu s Joacom- byvalym prezidentom pobocky ktory siel so mnou do Buenos Aires a mne bolo hrozne tazko.. vtedy som videla najkrasi zapad slnka v zivote- modrocervena farba lemovala vysokanske a rozlahle Andy.. v sluchatkach mi hrala relaxacna hudba a ja som bola rada ze moj fotak nema baterky, lebo isto by som to vsetko fotila a neuzila si to:).. takto som si naplno vychutnala tento moment a uzavrela tak svoje uzasne dva tyzdne v Chile...

Activating Heroes podruhe

V poslednom mesiaci som naozaj spoznala, co je to pracovat nie v Argentine ale "Southern Cone".
Ako som predtym pisala o Activating Heroes, o dva tyzdne na to nas cakala ta ista konferencia- ale pre Pacificku stranu- pre Chile.

My sme si vraveli, ze to uz bude pohodicka, vsetko pripravene, powerpointy, outliny, printouty atd.. ale Murphyho zakony funguju neustale, a ked si clovek mysli, ze je vsetko ok, zasadne sa musi nieco stat co ho presvedci ze sa mylil.. Tak to bolo i u nas... a to hned z 3 dovodov:

1. Marina a Vika nedostali viza- takze nemohli ist na konferenciu
- nasledok- vsetku ich pracu, facilitovanie na konferencii sme si museli prerozdelit a ked sa to prerozdeluje zo 7 ludi medzi 5.. uuuf..

2. Nemali sme ziadnych externistov na "Sustainability Day"- hlavnym dovodom bolo to, ze cela konferencia bola vo Valdivii, co je 10 hodin cesty zo Santiaga, najslabsia pobocka- takze dostat tam ich partnerov bol problem lebo nemaju ziadnych... a taktiez to bolo cez sviatok, takze nakoniec vsetci externisti zo Santiaga odriekli par dni pred zaciatkom konferencie..
- nasledok- aby sme splnili ciele a zmysel tohto dna, museli sme pomenit celu agendu, tak aby sme ju boli schopni dorucit sami a zaroven to malo taky efekt ako v Argentine..
- tak som rozdelila ulohy medzi Maxiho, Emila a Juana, ktori pripravili seminar o podnikani, spolocenskej zodpovednosti firiem a socialnom podnikani v Chile.
 
Ja som mala trening na projektovy management a ako sa to da pekne spojit s tymito temami v AIESEC a co sa robi v inych krajinach a potom decka museli vymyslat, co za projekty by sa dalo vymysliet v Chile na zaklade informacii z externeho prostredia..

3. Kultura!!!! to bol takyyy rozdiel!! Zmenila naladu a energiu celej konferencie!! Chilania proste neboli taki expresvni ako delegati v atlantickej strane- v Buenos Aires to zilo, tam sme videli kazdy pocit kazdu kritiku, vsetko na tvarach, gestach, tu- 100 x kludnejsie, premyslajuce, pomalsie..
- nasledok- moja depresia a obavy, ze si decka neuzivaju, ze sa im to nepaci, ze sa neucia- .. pre mna to bol sok- zvyknuta na rychle tempo v argentine zrazu click a zmenit tempo pre Chile..ale po adaptovani som, ked som zmenila pohlad na rozne veci, zacalo mi to chovanie, i nalada davat zmysel... Trebalo len pochopit, ze oni su proste taki, a nemozem po nich chciet, aby sa zacali spravat ako v Argentine, treba im hovorit v mensich davkach a nechat ich premyslat, lepsie je sa viac pytat ako to sami pochopili. 
A zistila som, ako pomaha ked sa clovek usmeje, ze treba len trpezlivost a ta naozaj prinesie ruze;)..
.. By som mohla napisat clanok- ako zvladnut kulturny sok za den hehe :)

Nakoniec- sa vsetko zvladlo..Ja som sa naucila ako byt trpezlivejsia a ako si naozaj uzivat vsetko, co prichadza, ako je niekedy potrebne brat veci ako su a nesnazit sa ich zmenit za kazdu cenu, ze niekedy to je tak, lebo to tak ma byt :)..
Myslim ze po par ustresovanych hodinach sme si to naozaj uzili, viac nas to stmelilo a utuzilo vztahy v tyme..

A okrem toho!!- Cestovanie cez "dychberuce" argentinske Bariloche- kde to vyzera ako v Alpach ale v tak 10 nasobne vacsich rozmeroch, maxivelke tulene vo Valdivii, neskutocne chutne lososy, plaz a ocean.. to vsetko tiez patrilo ku konferencii a dnoch stravenych v Chile pred a po...

Som stale viac a viac rada ze som tu :)

New Tinas Blog in English

For my English speaking friends: http://tinalife-english.blogspot.com/ ;)
Huuugs!

Activating Heroes...

Ak mi niekto nabuduce povie, ze zorganizovat konferenciu pre 100 delegatov s jednym dnom s 9 partnermi a 2 sponzormi za mesiac, je nemozne tak mu pekne krasne porozpravam ako sa to da, lebo nam sa to podarilo!!:)

Po konferencii v Brazilii niekedy okolo 10. septembra sme mali prvy meeting, ze co teda ideme robit s tou nasou konefrenciou s nazvom "Activating Heroes".. zacal sa tvorit obrazok co to bude zac, a ja som dostala na starosti "Sustainability Day" a blok pre novych clenov a clenov ktori su v Aiesec tak pol roka a nemaju veducu rolu (tzv Introleadership track - IL track).. ked som si urobila plan pre obidve udalosti tak som IL track pekne odlozila, lebo Sustainability Day ma pekne vystrasil- nemali sme nic, predajne materialy, koncept, agendu, miesto,... niic!! a len 4 tyzdne...

Dva dni-vsetko sme vytvorili, ja som sa medzitym strela s par klucovymi osobkami z Buenos Aires a vyselektovali sme spolocnosti, ktore by sa mohli ucastnit, a zacalo sa oslovovat.. Po prvom tyzdni som zacala rozposielat maily ze "uz neoslovujte mame prilis vela hosti!! :) mali sme ich nahlasenych tak 14 a miest tak 13 pre workshopy.. :)..Ratalo sa ale ze i tak nejaky odpadnu co sa i stalo- nakoniec sme mali 9, ale velmi dobrych ludi. Den zahrnal tri temy- Podnikanie, splocenska zodpovendost firiem a "socialne podnikanie" (social entrepreneurship-neviem ako to nazvat neviem, ani ci my tak nieco mame u nas :-S..)

Cely den zacinal panelovou diskusiou kde sme mali zastupcov spolocnoti, ktora zastresuje podniky ktore zavadzaju CSR (spolocenska zodpovednost firiem), obchodnej komory pre Argentinu a Marketingoveho managera LAN, ktory ma "social entreprise" (fakt netusim ako to prelozit)..Den potom pokracoval workshopmi v ramci troch tem, kde delegati mali riesit rozne pripadove studie a priklady z reality a den bo zavrseny motivacnou recou Aleca Oxenforda- zakladatela Deremate (najznamejsia latinskoamericka e-bay)...

Pripravy sli ako po masle- vsetko sa zdalo, ze je ok, vo virtualnej registracii sa na workshopy vopred nahlasilo 75% delegatov, co sme ani necakali..

Ono sa to nezda ako vela prace.. ale ja som v tychto pripravach bola 10 dni v Chile, kde som sa tomu moc venovat nemohla, no a tam bol aj ten druhy track.. a medzitym este robit nieco s projektami, riesit problemy z regionalnej urovne Latinskej Ameriky, kde sa stazovali ze neodpovedam na maily a ze v Southern Cone sa s projektami nic nedeje..:-S..

Dva tyzdne (!) pred konferenciou v stredu rano si nas nas" boss" Maxi zavolal na meeting a ozamil, ze nas ER- Juan opusta tym, lebo nedorucil vysledky a ze Maxi sa proste rozhodol ze ho vyhodi.. 
Uff to bola rana!!
Pravda, ze Juan bol trosku mimo v poslednych tyzdnoch a ze mu nevyslo par veci, ale pre nas bol dolezitou sucastou tymu, a to ze sme k tomu nic nemohli povedat, nas uplne dostalo..Az sme revali po meetingu jak nam to prislo luto..

Doma bola ticha domacnost, Maxi zmizol prec nikomu nepovedal kde je, co je.. Juan si zacal balit veci.. vsetkych nas to rozhodilo, museli sme zacat preskladavat zodpovednosti, co bolo naozaj hroozne vela, nevedeli sme kde co skor skocit, hlavne takto blbo pred konferenciou..Snazili sme sa presvedcit Maxiho nech sa o tom aspon porozoravame.. ale bol strasne tvrdohlavy a nechcel nikoho pocuvat..a Juan bol urazeny- necakal to a jeho ego bolo hrozne poskvrnene- myslel si jedno, Maxi mlel druhe a ani jeden nechcel pocuvat druheho.. jak male deti..

V tej dobe som si uvedomila ze toto je TYPICKY ARGENTINSKE!!- nieco nefunguje? ok treba nieco urobit- hned! na co mysliet na dosledky a co bude potom?? maju tu stale nejaky strajk, menia strategie kazdu chvilu, vlada je strasne nestala a preto je tu taky bordel...a to iste sa stalo v nasom tyme.. zrazu strasny bordel..

Po dvojdnovom presviedcani, ujasnovani o com je vobec AIESEC, tu nie sme vo firme, ked sa chce clovek vyhodit v prvom rade sa skor pracuje na jeho rozvoji, minimalne sa im da druha sanca veci napravit.. nie takto..

V stvrtok vecer si Juan s Maxim vsetko vyjasnili, a na dalsi den sme mali cely tym ujasnovanie preco sme tu, v tomto tyme a co tu chceme dokazat, lebo tieto problemy vznikli hlavne z nezrovnalosti, kto ako berie AIESEC a nase posobenie tu v Southern Cone.. boli to dva zabite dni ALE- strasne nas to dostalo na jednu lod- Maxi po svojom zmiznuti a sebauvedomeni sa zrazu konecne zacal spravat ako leader a naozal pohol veci spravnym smerom, Juan sa nakopol a dostal hroznu motivaciu nieco dokazat, a vsetkych nas to strasne spojilo.. vsetkych.. od tej chvile sme naozaj viac ako tym, pomahame si omnoho viac sa smejeme a uzivame si :).. a robime si srandu kto je dalsi na rade vo vyhazove hehe :-D..

No ale pekne sa to odzrkadlilo o tyzden neskor, ked sme boli oneskoreni so vsetkym moznym.. skoro som zdochla.. kazdy den som vstavala o pol 7 chodila spavat o 1-2 aby bolo naozaj vsetko pripavene. Cely den sedela na telefone a obvolavala hosti, sponzorov, mojich pomocnikov aby sme mali naozaj vsetkych potrvdenych, aby bolo jasne, kto co kedy ako kde ma byt.. na poslednu chvilu sme menili agendu, lebo Alec Oxenford mal mat povodne workshop s 30 ludmi ale vyziadal si cele obecenstvo, ze inak nepride.. a kedze sme ho tam chceli mat tak sme skratili workshopy, obvolali vstekych partnerov a napchali jednu hodinu na zaver Aleca :)..A poprito vsetkom mi bezali premeeting- pripravy s facilitatormi IL tracku..


Sustainability day.. boze.. v ten den som rano zaspala a uz som vedela ze bude zle.. v autobuse som zistila ze som si zabudla USB so vsetkymi filami na stole, na univerzite kde bol Sustainability day, uz bolo kopec delegatov, a ja som vedela, ze nemame pripravene veci.. uuf.. a ked prisiel zvysok facilitatorskeho tymu  tak Marina zahlasila, ze "podme skusat tanec" a nenechali nas vyskusat powepointky, tak ma to uplne polozilo..... potom sa mi este zlomil opatok.... zaciatok dna sa posunul o pol hodiny, partneri cakali chvilu, obed bol oneskoreny, 2 workshopy zacali neskor.. aaah..fakt som myslela ze sa niekde zahrabem nevyjdem ztade, letim domov hned..

V priebehu dna sa vsetko riesilo, a ku koncu uz vsetko slapalo ako hodinky a skoncili sme nacas :).. Tesne pred zaverom som v zakulisi stretla Aleca Oxenforda- a teda- strasne super chlap, sme sa nasmiali- clovek by povedal, ze ako miliardar bude nejaky namysleny, ale spravil taky dojem i jeho prejav, ze by so hned sla k nemu pracovat! :)

Delegati boli strasne nadseni, workshopy sa pacili, a partneri nam prislubili dalsiu spolupracu.. na to ze to bolo v spanielcine a ze som z toho nemala ziadny obsah, tak aspon dobry pocit vo finale:)..

Pol Sust Day som stravila s facilitatormi IL tracku a pripravovali sme dalsie 2 dni konferencie..
tiez vsetko oneskorene, simulacia AIESEC procesov s narocnou logistikou bola v piatok rano este v plienkach, v piatok vecer mala zacat..

Mala som v tyme skvelych ludi! Naozaj vynimocnych! Ayelen a Diega z Argentiny a MariPaz z Chile. Posledne co som chcela pocut bolo stazovanie sa a komenty "toto malo byt urobene predtym".. ano malo.. ale na kapacitu jedneho cloveka sa to naozaj nedalo..Potrebovala som maximlanu podporu a aktivitu.. a to vsetko som mala :)..v piatok poobede sme s maximalnou efektivitou dokoncili cely track a vecer zacali..

V tejto simulacii sa delegati hrali na "fiktivne pobocky" a dostali ulohe ktore museli splnit do urciteho casu, kazda uloha bola ohodnotena a sutazili, kto dostane viac bodov. Kazda pobocka mala svojho prezidenta, ktoreho si sami zvolili a ktory mal vsetko koordinovat.. Najlepsie bolo, ze tych uloh museli robit viacero naraz, tak si museli pracu dobre rozdelit, aby vsetko stihli, vzdy dostali materialy, ktore mohli pouzivat.. My sme sledovali co a ako robia, hrali fiktivnych manazerov, studentov, sekretarky a podobne :)..

V prvy den po prvej ulohe decka nedorucili skoro nic! Vsetko bolo oneskorene, nevedeli co maju robit.. nespytali sa.. uff som bola z toho uplne znepokojena, "jezis tu to nefunguje tak ak to fungovalo v CR!!:-S".. tak sme trochu zmenili agendu a namiesto dalsej ulohy sme sa zastavili, spravili spatnu vazbu v tymoch, nechali ich zamysliet sa, ako si rozdlelili ulohy, ako komunikovali, ako si pomahali, a mali navrhnut kroky k zlepseniu- nie sa stazovat a komentovat, co ako bolo, ale divat sa do buducnosti- co ako urobia aby to slo lepsie.. a fungovalo to!! V druhej casti dorucili vsetky ulohy nacas, v tretej mali tolko casu ze sme museli vymyslat dodatocne "krizovky" aby sa nedajboze nenudili.:)

Moji facilitatori boli uzasniii- boli ochotni so mnou zostat do 2(!) rana hore a ohodnocovat vsetky dorucene ulohy, tlacit materialy rano o 7 atd.... je to chore? mozno.. ale ked dostanete konecne 100 ludi na jedno miesto, nemozete znizit kvalitu konferenciu preto ze ste si to proste predtym nenaplanovali dobre.. hlavne ked vam na nich tak zalezi..

No a ti novacikovia.. energia sama! fakt po prvej ulohe otocka o 200 % ..Jak si pomahali, jak makali, hoci to bola len hra!! Teraz jak to pisem- az mam husiu kozu.. decka tu ma strasne prekvapili, fakt som bola na nich strasne hrda!! V poslednej zaverecnej casti, kde som mala ja ukoncenie tracku so vsetkymi, som ani rozpravat nemohla, jak som bola dojata..:).. potom este za mnou este decka z nasho tracku chodili ake to bolo super, ako sa strasne moc naucili, a ked mi potom este prezidenti normalnych-realnych pobociek pisali, ako su vsetci nadseni, a ze dakuju za to.. vtedy som si uvedomila, ze vsetka namaha, vsetky prebdene noci, vsetok stres, plac i smiech za to stal!!!! 

A takto sa "aktivuju heroes"... :)

Chile

Na konci Septembra sme cely tym mali coaching na pobockach- kazdy z nas ma ine pobocky, ja mam Santiago de Chile a Vina de Mar. Tak som cestovala sama do Santiaga. Pribehla som presne na cas, bus uz bol ready. Dvojposchodovy velikansky.. Inak tu maju busy prisposobene na dlhe cesty- sedadla su sklopitelne skoro do lezata, v autobuse sa podava vecera, ranajky, kava, sampanske i vino ked niekto chce.. Vkuse chodi okolo steward a pyta sa sa ci je vsetko ok, ci nieco nepotrebujeme:)..

V buse s 40 sedadlami bolo 12 ludi, a vedla mna si sadol nejaky klucina a strasne moc sa chcel rozpravat.. Jeho anglictina- nula bodov, tak sa stalo, ze som mala prvykrat svoju konverzaciu v spanielcine!! :)

Na argentinskych hraniciach po uzasnom vyhlade na Andy, som zazila krusne chvilky, ked som zistila ze nemam peciatku, ze som pricestovala do Argentiny.. nebola to moja chyba, proste na letisku, ked som pricestovala z Brazilie nikto nic nekotroloval, maju sa starat..a ja som vtedy prisla taka znicena a chora, ze ma ani nenapadlo hladat niekoho, kto by mi mohol potvrdit, ze som pricestovala..a tak som musela teraz pykat.. cestovala som s 30 dolarmi do Chile, a na hraniciach som musela za tuto peciatisko zaplatit 15 dolarov.. ale na to, ze som bola mesiac (!) v krajine ilegalne je to stale ok ;)

Na colnej kontrole nas vyzvali aby sme potrvdili, ci mame tovar na preclenie.. bolo tam, ci prevazame ovocie a zeleninu- mala som banan , jablko i pomaranc- ale pre mna to bolo nic tak som zaskrtla ze nemam nic na preclenie.. predsa len.. no a kedze som nemala ani kusok miesta tak som to vsetko napchala do spacaku.. bohuzial som ale netusila, ze na hraniciach do Chile je prisny zakaz dovozu akehokolvek ovocia a zeleniny, lebo v Chile plodiny nemaju ziadne choroby, tak Chilania vsetko kontroluju aby si daku pliagu nepriniesli z inych krajin.. a tak ked zacali vyberat moje ovocie a zeleninu zo spacaku a so zdesenymi vyrazmi sa ma pytali, ci som vedela ze to tam mam, som sa citila naozaj ako paserak.. :) taky nahodny :).. snazila som sa vysvetlit, ze u nas sa to moze, a nie je to ziadny problem a ze jeden banan je skoro nic...nepochodila som, teta mi povedala ze jeden banan je jeden banan a ze je to ovocie a musim to deklarovat.. no.. Tina- ilegalita sama! :) nechali ma napisat prehlasenie ze som prevazala ovocie, zobrali mi vsetko co nasli, a mohla som ist.. 
Neskor mi Emil povedal ze som mala dobre stastie, ze som mohla platit tak 10 000 dolarov za pasovanie!!! ..

V Chile uz na mna cakal Javi a vzal ma do nasho MC bytu co mame v Santiagu- tam byva sam s nejakymi 3 dalsimi chlapmi, nechal ma tam a siel spat k priatelke.. o tri dni neskor nedelu ma ale prestahovali k mamine Joaca- prezidenta pobocky, lebo jedna praktikantka nemala kde byvat, tak si povedali ze najlepsie riesenie bude, ked presunu mna..:)..jaj.. Joacova mamina ma volala "Icha" (dcera), robila mi ranajky, vecere, starala sa o mna jak o vlastnu.. vtedy mi zacalo byt hrooozne smutnooo...

Chile ma ale hrozne prekvapilo..hrozne rozvinute oproti Buenos Aires, Argentine vseobecne- je omnoho cistejsie. krajsie, udrzovanejsie, je vidiet ze tam myslia dalej nez na buduci tyzden..Fakt tam bolo strasne krasne, a ja som sa tam citila velmo velmo dobre. (ale tolko masa koko tam som nejedla ani nepamatam..:-S- ked oni nic ine nejedia!!) A chilania su strasne miliiii, Argentincania su taki- hrr do vsetkeho, taki revolucni, hlucni a drzi. Chilania su opak- kludni, mili, rozvazni.. aspon mi to tak prislo..a navyse jogurty v Chile boli ooomnoho lepsie ako v Arg! a zmrzlinaaaaa.. boze mnaaaaaaaam!! :)

V Santiagu som stravila 5 dni, a ked som sa tam citila uz ako doma, presunula som sa do Vine de Mar- prazdninove mestecko pri oceane, kde mame jednu malinkatu pobocku.. decka tam moc po anglicky nerozpravaju, tak som proste MUSELA zacat kecat po spanielsky... dokonca som mala svoj prvy meeting v spanielcine!! o planovani marketingu!! uuuf .. ale dohodli sme sa:)..vsetko sme si kreslili na papier ;)...Vo Vini som byvala priamo na plazi v panelaku, rano vyhlad na ocean- uuuuzaasneeee!!!

prostredie krasne ludia mili, ale i tak som tu zazila svoje najtazsie chvile svojho pobytu v Latinske Amerike.. Bolo to z dovodu ze po par meetingoch som bola strasne zufala.. taky bordel na pobcke, vsetci robia vsetko, a nikto nic nakoniec, unikaju informacie, prezident nehovori po anglicky, vsetko mi odkyve a ja i tak viem, ze nic neposluchne :(... stratena, smutna, zufala, bezradna.. tak som si plakala v jeden den rano na univerzite, za pocitacom. Kecala s Mimou - sesterkou, co bola pol roka v Turecku a rozpravali sme sa o "homesickness..".. Strasne som chcela ist dooomoooov.....:,(

A potom sa to zrazu zvrtlo- prisla Vicky, babenka, co ma na starosti CSR na univerzite a uplne ma nabila energiou- nasla som konecne na pobocke cloveka, ktory naozaj vie co robi, ktory vie kam smeruje, necha si poradit a chyta veci strasne rychlo.. tak sme zacali veci tvorit spolu. Potom ma cakal moj spanielsky meeting s Pau, ktora ale mala podobny pristup ako Vicky, tak som sa rozhodla ze zacnem tahat veci na pobocke cez ludi, ktori nie su vo vedeni, ale nizsie.. a fungovalo!! Neskor po mojom navrate spat do Buenos Aires sa veci zacali hybat! par veci decka naozaj posluchli, a Vicky s Pau mi poslali ich obnovene plany- a ja som bola na ne strasne hrda!! Uz len premenit ich v realitu..

V nedelu po 10 dnoch v Chile sme sa stretli s Emilom spat v Santiagu- boze ako rada som ho videla!! On bol vo Valdivii a v Concepcione v Chile a mal podobne zazitky, podobne stavy bezradnosti ako ja (az na to ze rozprava po spanielsky:) tak sme si tak spriaznene  hodiny vypravali.....
Pozval ma na obed k nim domov. Jaaj ako super bolo- uplne mi to pripomenulo nase rodinne obedy..A zase mi prislo smutno..potom sme cestovali celu noc spat do Argentiny, a kecali od rana, zdielali vsetky zazitky, a mne prislo ako keby som kecala so surodencom.. :)

Fotky najdete na: http://picasaweb.google.sk/pospisilova.m/Chile1stVisitSantiagoAndVina#

Cestovanie po Brazilii - Rio de Janeiro a Salvador

Po kongrese sme mali Brazilcanmi organizovany vylet -“study tour”- do Ria z cca dalsimi 100 ludmi z kongresu, a hned na to vylet s Barcou, Petou a Anulou do Salvadoru- organizovany Barcou, tak som si v poslednych dnoch este pekne pocestovala:), ale pekne po poriadku.

Rio de Janeiro-

o moj boze!!! Uuuzaaaasneeeeee miesto!!! Take nieco co som tam videla som ozaj este nikdy nezazila, a to som toho pocestovala uz hodne.. Copacabana, Sugar loaf, Jezis na kopci… aaaaaaaaaaaaaa.. co budem hovorit, kuknite fotky! :) http://picasaweb.google.sk/pospisilova.m/RioDeJaneiro

Co sa mi na study tour pacilo, ze som si nasla novych priatelov a naozaj si uzila vylet s kopou srandy- vacsinou teda s Poliakmi:)- predsa len asi maju najblizsie k nasmu slovenskemu alebo skor “stredoeuropskemu” humoru ;).

Salvador

To uz bolo o niecom inom- ziadne masove organizovane vylety- 4 baby na vychode Brazilie, v state Bahia, mesto Salvador.. Super!! Pekne sme sa dostali pod kozu brazilskej kulture.

Stretli sme sa v Sao Paulo na letisku- Ja, Peta a Anula 2 hodiny pred odletom, Barca dorazila na poslednu chvilu, ked my uz stali v rade rozhodnute, ze ideme i bez Barci, nech nam letenky neprepadnu a najdeme si hostel..

Salvador- by som povedala ”mesto plazi, paliem, piesku”.. ked sme prichadzali a videli tie plaze z autobusu-dovolenka zacala:)..

Barca nas ubytovala u jedneho jej kamarata- Felipeho, mali sme tak moznost spoznat typicku brazilsku rodinu (od bratov sestier az po sesternice, babicky, tety a netere:-D) nesrandujem- naozaj sme boli predstavene uplne vsetkym moznym, a vsetci sa na nas vzdy pekne prisli pozriet a uvitat:).. a vybozkavat samozrejme..:)

Starali sa o nas jak o svojich- dostali sme uteraky, zubnu pastu, mydlo, kazde rano sme mali prichystane uzasne kafe a ranajky. Ked som ochorela, teta mi robila zazvorovy dzus, a Felipeho mamina caj na zazivanie- proste jak keby som bola ich dieta.. :)..co som si ale uvedomila- ze u nas doma by to bolo presne tak isto.. I moja maminka by pripravila ranajky a robila cajiky z byliniek, keby to niekto z nasich hosti potreboval.. az teraz vidim, ake je to uzasne ked to niekto robi pre mna..Dava mi to zavazok spravat sa podobne k mojim hostom :).

Dom, kde sme byvali bol pre nas trochu neobvykly.. Moc sa tu netesni, lebo to nepotrebuju- takze diery okolo vodovodu v kupelni (tak ze bolo vidiet do zahrady) - normalka... v kuchyni ziadne okna, len otvory. Tepla voda? Nie je treba..zabradlie na schodoch (v priestore)? Na co..take veci, ktore im prisli normalne, my sme len krutili hlavou, ale akceptovali.. I mravce v kuchyni, macky v posteli.. 

co tam toho, ich pohostinnost a laskavost prevysila vsetko o x million percent!!!!!!!

Prvy den hned po prichode sme isli k majaku- ikone salvadoru, dali si “Asaji” k zapadu slnka- nepytajte sa ma co to je- nejake ovocie zmixovane s ladom (ale bolo to veeelmo dobreee).

Potom sme slapali do najstarsej casti Salvadoru, kde sme sa dozvedeli, ze Salvador bolo prve hlavne mesto Brazilie..

Stare centrum bolo uzasne- citili sme sa ako naozaj v 15-16 storoci spolu s tetami v krojoch, ktore predavali typicke jedlo (ktore malo take divne meno ze si naozaj nespomeniem). Samozrejme ze sme ho okostovali- priamo z ulice (mami , oci nepocuvajte ;). Bolo to cesto z fazuli a s plnkou z neviem coho- nejake slizka zelenina, ktora sa tahala jak sopel, potom nieco zlte, a potom nejake morske prisery do toho.... uplne ina chut ako sme my zvyknuti- bolo to zaujimave, radsej som nemyslela na to co jem, a toboz nie, co mi to pripomina, inak by som sa teda moc nenajedla..;)

Potom sme si sadli este na namestie k zivej hudbe a zakoncili nas “typicky brazilsky den” Caipirinhou :).

Druhy den sme sa vybrali na plaz, len zacalo prsat, tak sme sa motali po trhoch, po namestiach, parkoch, pili vodu z kokosu, skusali ovocie, ake sme v zivote nevideli- ze “Gojaba”, “Kaserola”, “Piňa”, “Kažu” (inak Kažu je akože nase kešu- je to ovocie, ktore konci orechom..( citili sme sa strasne nevzdelane, a svetaneznale ze sme nevedeli ze kesu je z ovocia..:)

Vybrali sme sa do najznamejsieho kostola v Salvadore (Bonfim) vo velmi chudobnej stvrti, po plazi sme sa dostali k najlepsej zmrzline aku som kedy mala.. Co bolo ale na tej zmrzke najlepsie- ze nam predtym nez sme si vybrali prichut, dali vsetky okostovat :D..

Vecer sme este zasli na pivo- teda podaktori- ja som mala pekne dzusik (cerstvo vytlaceny- to sa mi strasne pacilo ze vsade robili prirodne dzusy- bud priamo z ovocia, alebo mrazenej drene- proste hodili do mixera priliali vodu, cukor a super napoj bol na svete)..

Treti den sme sli na ostrov “Itaparica” kde ma Felipe tetu (takze sme spoznali este dalsi zvysok rodiny;). Cestovali sme tam takou lodickou, ktorou tak kymacalo, ze to par ludi nevydrzalo a vyhodilo obsah zaludku na svetlo sveta.. trosku nechutna cesta, ale prezili sme..

Bohuzial pocasie nam zase neprialo, bolo zamracene a chvilkami i prsalo.. ale i tak sme stravili cely den na plazi od prilivu k odlivu, zbierali musle, oddychovali, jedli kokosove keksy s “dulce de leche”..

Na veceru nas pozvala Felipeho teta jest kraby a ine morske prisery.. o moj boze.. ze “ako sa to je?” “Najskor odtrhni nozicky”..kazda odtrhnuta nozicka ma bolela este viac ako to chudatko krabika..:,(..dlho mi trvalo kym som sa naozaj odhodlala...

..masa to vela nemalo, ale za to to bolo velmi dobre:)..len nie pre vegetarianske duse.. .;)

Tak toto sme jedli...

Cestou spat sme sli vacsou lodou- bola rychlejsia, nekyvalo ju tak a bola nova, pekna. Spat v Salvadore sme sli do restauracie, len sa niecoho napit. Hrala tam ziva brazilska hudba- to bolo tak super- ludia z hladiska si vzdy povedali co chcu, a spevacka hrala na gitare a spievala. Ked nevedela a niekto z hladiska vedel- dala mu gitaru a ona spievala, ked sa niekto chcel pridat spievat- siel spievat.. Barca vzdy “Toto chovanie je tak ´typicky brazilske :)”..

Jedna slecna tam mala narodeniny, tak sme dostali aj z torty- a za to sme jej zaspievali "happy birthday" v 3 jazykoch ..Proste super vecer, zakonceny doma uzasnym cajikom a zazvorovym dzusom..

Stvrty den som uz odchadzala- este rano sme isli na 2 hodiny na plaz- lebo kooonecne svietilo slnko! (aj to som sa stihla spalit,,:S) Potom som sla este vybrat peniaze pre Barcu a mala som ist na letisko busom.. lenze sme nikto nevedeli, kedy taky bus na letisko pride.. tu ako inak aj v celej latinskej amerike ziadny rozpis neexistuje, tak som len trpla ze naozaj pride, po 20 minutach, 2 hodiny pred odletom a hodinovou cestou na letisko, ked som uz smrtelne vazne zvazovala taxik za tazke prachy, sa zrazu bus objavil, tak som naskocila (tu sa nastupuje zadnymi dverami a vystupuje prednymi- vzadu sedi ujo co predava listky, a je tam tak taky uzky turniket, ze i ja som mala problem sa cez neho dostat..neviem ako to robia z vascimi ludmi- ci nastupuju prednymi dverami alebo co..

Celu cestu som trpla ci stihnem lietadlo, na letisku ked som cakala v dlhokanskej rade boli uz 3 prec a moj let mal byt 3:30(!!)..Brazilci su ale v pohododicke- nakoniec mal let este meskanie pol hodiny, tak som si este stihla dat i dzus v restike pred odletom:)..

Teraz uz sedim v Montevideu, mam za sebou uz 25 hodin cesty z toho 18 hodin na letiskach, este ma cakaju 3 a uz sa vyberiem do Buenos Aires- prekvapivo sa uz “domov” aj tesim.. na postel, spacak, teply caj a teplu sprchu.. jaj..:)

International Congress Sao Paulo, Brazilia

Toto bude teraz velmi tazke.. zhrnut strucne posledne tri tyzdne, kedy som zazila toho tolko co za cely rok nie..

V kazdom pripade- pas nakoniec dorazil, este som bola vystrasena v utorok, ked rano na ofise zasielka nebola, ale poobede som sla cez vratnicu a vratnik maval s obalkou (som ho skoro vyobjimala! :)

Tak som v stredu rano cestovala do Brazilie..

Len par pikosiek z cesty- som si vravela- mam strasne vela tasiek, neprsalo tak tri tyzdne, nebudem brat dazdnik, nemam ho ani ako drzat- samozrejme pekne prsalo, potom mi tesne pred nosom usiel bus cislo 5 tak ze idem na inu zastavku, kde jazdi iny bus, ktory zvycajne chodi kazdych 5 min. Ako na potvoru nic nechodilo, zato 5ka prebehla okolo 2krat! Potom pri prestupe sa mi este podarilo nastupit na zly autobus ale nakoniec vsetko dobre dopadlo, lamana spanielcina, a kopka stastia pomohla a prisla som na letisko este viac ako 2 hod pred odletom- Ocko bol by si na mna hrdy;)..

Na letisku- kontrola jak nikdy- presla som s litrovou plnou(!) flaskou, vybijanym opaskom, nic nepipalo, zenske za monitormi sa na niecom dobre bavili, tak ani nepozerali obsah veci.. no sranda.. Lietadlo malo skoro hodinu a pol meskanie, mala som strach ze zmeskam pripoj, ale v Montevideu nas len nalozili do auta previezli do ineho lietadla a uz sme leteli..

Prichod do Sao Paulo.. O Boze..pohlad z okna- nekonecne mraky mrakodrapov a panelakov a domov- vyslovene- nekonciace obrovske mesto.

Po pristani ma zliala neskutocna radost - akokeby sa mi splnil sen, ktory som uz nedufala ze by niekedy mohol.. Na letisku ma uz cakal “Ondrej” z organizacneho tymu so satkou “AIESEC”. Ako super - nebola som sama a navyse- prvy clovek, ktoreho stretnem - Slovak :).

Cakali sme dalsie 4 hodiny na dalsich delegatov,aby sme naplnili van a presunuli sa do hotela kde uz bolo tak 400 dalsich ludi na pre-meetingu medzinarodneho kongresu..tie hodiny ale ubehli ryhlo, behala som stale po letisku s jednou Mexicankou a babou s Panamy, potom sme stretli dalsich- jedneho chalana s Bahrainu, ktory sa mi predstavil a povedal ze aj tak i nezapamatam jeho meno- ja ze hej, tak sme sa stavili o vino.. a vyhrala som:) (volal sa Rehman- na fotke so mnou a Petulou:).

Cesta vanom bola najdlhsia z celeho dna.. Spala som len dve hodiny vstavala o 4 rano, cestovala cely den, xhodin na letiskach... uff vsetka unava ale zmizla, ked som vstupila do haly hotela.

Zacala som hladat zname tvare, ale ani som nemusela nikam chodit ludia sa na mna vrhali zo vsetkych stran a vitali- kazdu chvilu vykrik a “Hiiiii so good to see u again”!! Cesi, Slovaci, Indovia, Kolumbijci, Poliaci, Svajciari, … a kopa dalsich a hlavne moj byvaly tym z Prahy- Petula, Lukas, Peta a Barca! Jaj sme po sebe poskakali!:) Tych vidiet bolo ako vidiet rodinu, ako byt doma.. sme sa zisli zo 4 kontinentov v Brazilii- Lukas je v Juznej Afrike, Petula v Katare, Peta v Rotterdame, Barca v Madarsku a ja z Argentiny.. proste dobra zmeska:).

Inak v hoteli pre meetingu uz nebolo miesto tak nam povedali ze si mame najst niekoho u koho mozeme spat spolu na posteli.. tak som spala s Petulou- sme kecali neskoro do noci:). Rano nas previezli do Holiday Inn kde sa konal kongres..

Mali sme tam nejaku zlavu tak sme neplatili az tolko kolko “normalni ludia”, ale ten hotel- to bolo nieco, ranajky obedy, vecere jak na svadbach, zelenina vsetkeho mozneho I nemozneho druhu a kolace a dezerty- mnaaaaaaam, izby boli uzasne- dokonca sme mali na izbe zehlicku I fen, velikansku televiziu..Namiesto klucov sme mali cipove karty, kazdy den nam upratovali izby, a budili nas z recepcie.. no som si chvlkami pridala jak z Pretty woman filmu :).Uz len virivka chybala (hoci tam bol bazen I sauna, ktory sme mohli vyuzivat- ale nebol cas..)

Co mi konferencia dala, bolo mnozstvo informacii co vsetko sa da robit v Latinskej Amerike s projektami, s neziskovym sektorom, s roznymi organizaciami, vzdelavacie aktivity atd a tiez motivaciu, ktoru mi dalo par zaujimavcyh ludi, ktori toho naozaj hodne dokazali a ukazali mi, co vsetko sa da v tejto organizacii urobit. Tak som si uvedomila, ze v Argentine nie som na prazdninach, ale ze som tam naozaj prisla nieco dokazat, tak mi to zacalo v hlave srotovat a zacala som vymyslat co vsetko budem robit ked sa vratim:).

Co sa mi este strasne pacilo, bol nas tym zo Southern Cone- bolo nas tam 11, co by sa medzi 500 dalsimi I mohli stratit- ale my nie- stale nas bolo pocut:)( mi chvilu trvalo, kym som sa naucila nase spanielske pokriky, ale potom som si kricanie naozaj uzivala a ucila to ostatnych mimo nasu delegaciu;) (Yo te daree, te dare una cosa, yo te dare una cosa que empieza con C cono sur! a pod..).

Nasa delegacia: Zlava zhora- JuanMa, Marina, byvaly clen AIESEC Chile, ja, Maxi, 2.rada zlava-Lumila, Mechi, Alejandra, Emil, Vika, Joaco a dole Julian a Tomas(ten bol v organizacnom tyme, nie ako delegat)

Nasi prezidenti boli hrozne aktivni, v prvych dnoch uz poznali viac ludi ako MC dokopy, meetingovali, dohovarali spoluprace s krajinami, zistovali, pytali sa..Bolo strasne super vidiet ako sa im otavraju oci, ako spoznavaju “AIESEC svet” viac ako stovky krajin, kultur a roznych “aiesecov” ktory pre nas starsich je vidiet uz normalka. Som si spomenula na svoj prvy kongres v Polsku ked som bola este vo vedeni AIESEC Brno.. jaj to boli casy.. :)

Mne sa moc teraz do spoznavania novych ludi nechcelo, travila som vecne cas s priatelmi, ktorych uz mam..bolo super vidiet co sa zmenilo/nezmenilo, kecala som hodne s deckami, s ktorymi som pracovala v minulom roku v CR i mimo CR- napriklad tam boli baby co som s nimi bola v Bulharsku facilitovat na konferencii, len Gulsen chybala, alebo Ujjvala z Indie co bola v CR minuly September, dokonca Fernanda z Brazilie, na ktoru som skoro zabudla- tu som stretla pred tromi rokmi v CR ked bola na leto v AIESEC Praha..alebo Mishu z Rumunska, co je teraz v Columbii a stretli sme sa na brnenskej konferencii..

Ja, Ujjvala, Mishu a neviem kto:)- Globall Village- ja v Argentinskom obleceni na tango ;)

Bohvie ci ich stretem este niekedy- toto bola asi jedna z poslednych medzinarodnych konferencii- tak som chcela vsetkych este raz vidiet.. minula som na nu posledne uspory z Prahy a nasi ma zadotovali, za co im naozaj hroozne hroozne dakujem.

Ubehlo to vsetko strasne rychlo, treningy, prezentacie, workshopy, partneri, Brazilska noc, oficialna vecera...uzas..tak som sa na to tesila, a ono to uz je prec.. no musim si najst na co sa budem tesit teraz.. ze by na coaching v Chile za par dni??;)

Alone in Buenos Aires

Teraz som povodne mala sediet v lietadle smer Brazilia, bohuzial, plany mi nevysli ako som chcela, a do Brazilie s trochou stastia budem letiet v stredu, mozno vo stvrtok..
Stalo sa totiz to, ze som si zabudla svoj pas na konferencii v Cordobe, a decka mi ho poslali postou.. Mal tu byt v piatok alebo v sobotu a neprisiel ani v piatok ani v sobotu.. tak som si musela rebookovat listok, a odchod mam v stredu..

Vsetci moji spolubyvajuci, a kamarati, ktori mi boli tu najblizsi uz su bud v Sao Paulo, alebo Rio de Janeiro, a ja som zostala sama. Uvedomila som si ze som naozaj sama po 2 dlhyych mesiacoch.. stale som bola s niekym, kazdy den..
A zistial som, ze byt sama sa mi nepaaaci.. Hlavne ked mam plnu hlavu starosti s pasom a vyletom do Brazilie, prehravam si vsetky mozne krizove situacie, pripadne cesty na ambasadu atd atd..
Ja chcem o tom kecat! Chcem sa postazovat trosku, poradit sa, co robit, a mozno potrebujem aby ma niekto ukludnil z to bude dobre.. to ze si to vravim sama nejako nepomaha..

Vcera den zacal hrozne smutne- Emil s Marinou a Vikou odisli velmo skoro rano na letisko, ja som sa zobudila a cestovala na ofis po zasielku s pasom- ked mi vratnik povedal ze nic neprislo, poprosila som ho ci mozem ist na ofis na net - dal mi pol hodiny..jak som vstupila do vytahu som sa rozrevala jak male decko, na ofise este viac lebo internet vobec nefungoval..popritom som nadavala sebe, ze som si neskontrolovala doklady a zabudla pas v Cordobe, a i deckam ze pas neposlali busom ( jak som povodne chcela- bol by tu hned) ale postou.. potrebovala som sa vyventilovat, a trvalo mi par minut nez som sa ukludnila..

Bezala som na letisko, a skusila si prebookovat listok- bolo to v pohode- prebookovala som ho na stredu s tym ze som ratala 2 pracovne dni - kedy by som stale mohla dostat pas, alebo si zajst po cestovny dokument na ambasadu.. Cestou z letiska som sa zacitala v mapach a hladala cestu na ambasadu az som zabudla vystupit, tak som sa chvilu hladala, ale vsetko dobre dopadlo..

Cela stastna som sla do nasej oblubenej pizerie, spravila is pekne poobedie, pobehala obchody, zasla do Mc Donaldu na Internet a zmrzlinu. Doma som sa prekvapivo vcelku rada pustila do upratovania nehorazneho bordelu v kuchyni- co zostalo po nasej poslednej party a mexickej veceri.. pustila si "How I met your mother" spravila veceru a uzivala si samoty..ale bolo jej potom az moc..

Preto som vcelku uvitala ked mi zavolala Flor ze ci nejdem s nou a jej dvoma kamaratmi von, tak som o pol 1 v noci este sla na dve piva s nimi, a bolo o fajn- spoznat zase novych ludi..

Co ale nebolo fajn bolo zistenie ze v pondelok je v Argentine sviatok- takze mi zostava jeden den na to aby som dostala svoj pas spat, alebo znovu investovat 30 dolarov a rebookovat si listok aspon na stredu vecer.. predsa len lepsie ako ho nechat prepadnut a kupovat si uplne novy za 200 USD..

No uvidime napisem novinky v utorok.. drzte palce..

Postoj... Attitude..

English version below Slovak one:)

Vcera som volala s Menuskou asi hodinu a rozpravala som vsetkooo co sa tu stalo, ako si tu nazivame, co robime atd.. ked som rozoberala zivot tu a rozpravala o mojich kamaratoch, ktori su tiez v zahranici, uvedomila som si velmi dolezitu vec..

Som tu v Argentine- mam miesto kde mozem spat (ktore si neplatim), mam peniaze s ktorymi sa da v pohode vyzit, plat dostavam pravidelne, mam okolo seba uzasnych a zaujimavych ludi, ktori ,viem, ze mi pomozu ked bude treba, mam rodinu ktora ma podporuje, mam priatelov ktori sa o mna zaujimaju, ucim sa jazyk, ktory som sa vzdy chcela naucit (a ide to rychlejsie ako som cakala)…

A STALE SA STAZUJEM!!

..ze im poriadne nerozumiem, ze su chaosacki, ze chodia vsade neskoro, ze to tu nefunguje poriadne…Na co som sem prisla?? Stazovat sa?? Alebo tu nieco zmenit? Zlepsit??

..Mam kamarata v El Salvadore, ktory tam ma vcelku velke problem v tyme, nedostava plat, AIESEC ofis plati zo svojho, nema svojho prezidenta, a AIESEC tam je na tom omnoho omnoho horsie ako tu..

Petula v Qatare to tiez nema dvakrat lahke, a ked si citam jej blog… ufff fakt – JA mozem byt stastna ze som kde som!!!

..A tak som zistila ze si SAMA vytvaram problemy tam, kde nie su, sama sa uzatvaram a neriesim veci s ostatnymi a potom smutim, ze sa nespytaju..

Aka by som mohla byt spokojna, keby som si prestala robit hlavu a zacala si to tu uzivat..!!! Zakladna je pripravena.. len postoj treba zmenit..Vamooooos ;)!!

Yesterday when talking by skype to Mena I realized very important thing.. I am here in Argentina, have place to stay, have money to survive, have really amazing people around me, have people that I can rely on, work in organization I like, I have my parents that really support me, I have friends outside the country that care about what I m doing here, I learn the language that is important for me to learn, and it s going anyway faster I expected it would be.. and I M ALWAYS COMPLAINING...

….that I do not understand, that it is random here, that people are not coming to meetings, that they are all the time late and blablab.. S***t why I have come here?? To complain??
 

I have friend in other country of Latin America, with no salary, with mayor problems in his MC team, with no base and very unstable environment..Petula in Qatar has it muuuuuch more difficult than I have it here..

I just realized that I am just creating my problems, I just create challenges where they are not ..

How happy I could be and if I will finish with my "problems-creating" I can be really happy, satisfied here.. everything is prepared just to start enjoy.. Vamooos ;)

7th week..Espanol por favor..

English version below



Dalsi tyzden ubehol strasne rychlo, nic som poriadne nestihla urobit. Jak sme sa prestahovali, 2 hodiny denne zabijeme v autobuse na ofise a spat, plus dalsie dve hodiny denne na Spanielcine.. Na ofis sme prichadzali o pol 11, 1-2 obed, o 5 Spanielcina a je vecer, ide sa domov a clovek nic nestihne..

Co sa tyka spanielciny, tak lekcie su ukrutne drahe (teda na moje pomery tu,- polka mesacneho platu ide na kurzy - 18 hodin)Vyhlad z okna nasej ucebne- view from the classroom

Prvu lekciu sme mali s velmi energickou zenskou, ktora hrala show celu hodinu. Ostatne dni sme mali s takou starsiou pani.. No.. prva hodina s nou- to bolo skor cvicenie anglictiny nez Spanielciny.. celu hodinu nam rozpravala co kde najdeme v Buenos Aires, kam ist na operu, na balet, kam ist do prirody a ake mesta navstivit.. bolo to fajn ale predsa len cloveku v hlave beha za toto som si nezaplatila, to mi moze povedat po hodine, Espanol por favor!!.. Na hodine sme vzdy tri- ja, Marina, Vika, tak sme si hodiny zacali riadit sami..
 
Sami zaciname sa pytat po spanielsky, sami sa pytame na gramatiku, sami si pytame cvicenia a domace ulohy :).. vzdy na zaciatku hodiny sa spytame co ideme robit, vyjasnime si ocakavania, niekedy proste zmenime strukturu hodiny a ide sa :).. ale pani je strasne mila a zlata, a ma s nami hodne trpezlivosti.. ;)

Okrem tychto hodin som este trenovala spanielcinu s Emilom rano v buse(ktory teraz odisiel do Chile:(..) ..kecanie o rodine o skole o comkolvek.. Dokopy s jazyovkou mi to strasne pomohlo. Strasne sa tesim, ked som schopna dat dokopy vety, a ked sa trafim a poviem ich bez chyby:)
Z bab som tu jedina ktora sa neboji ropravat a keca keca, i ked s chybami.. je to super, ludia chytia, co chcem povedat (teda vacsinou:) a co je viac super, ze rozumiem viac a viac o com sa ludia bavia a co hovoria..:)

A co je este zaujimavejsie ze viac rozumiem i ludom co tu rozpravaju po anglicky- zacinam chapat preco pouzivaju take divne vetne spojenia ako pouzivaju a co tym myslia (pouzivaju niekedy spanielske slova "poanglictene" alebo spanielsky slovosled atd).. tak to je take zaujimave :)

This week was veeery fast.. maybe it was because we spent twice more time in bus-travelling than weeks before because of the apartment.. maybe it was because of spending 2 hours per day at Spanish lesson.. maybe it was because of getting up late.. all of this contributed that days were very short, time was running very fast.. I did not manage half of things I wanted and was exhausted anyway :(
Buuut these Spanish lessons we started to attend were pretty coooool and helpful We had 2 teachers- first very energetic and funny woman, second old lady that we had to "shape" a bit to: not to speak English all the time bus use spanish, explain us more grammar, not jump betweeen topics so much, do more exercises etc.. we even did expectation setting with her and gave her feedback!! (terrible when 3 AIESECers are attending one class :) but I can say that “WE MADE” these classes very good and useful ;)..

Furthermore in the mornings in the bus I was talking with Emil just in Spanish to practice (Emil now left to Chile :(..) and I was amazingly happy to be able to construct the sentences in Spanish to be able to talk one looong hour in Spanish about my family, house, studies etc etc..
And I realized I started to understand again much more- even when Spanish speakers speak English- I started to get why they are using these "weird words or sentence constructions" it s coming from their language and now easier to get the point ;)..

Reflection in Tandill...

English version below

Tento vikend som stravila v Tandille – v mestecku 4 hodiny od Buenos Aires, s Agustinou a Davidom.

Povodne mala ist i Vika, ale bohuzial jej nebolo dobre v nedelu, tak som sla sama. Tandil je uplne iny ako BA, mensi, budovy su mnoho nizsie, takze prenika vsade viac svetla, su tu okolo hory, a vela zelene.. bezdomovca som tu nevidela, a v celom meste je klud, nie ako v Buenos Aires- zhona milion ludi.. Na jednej strane som si oddychla, nasla novych priatelov, spoznala nove mesto. Na druhej strane som si zazila krusnejsie chvile, kedy vsetci rozpravali po spanielsky a ja som bola totalne stratena,nemala som sa na koho obratit, koho poziadat o preklad..Tak som v urcitych chvilach jendoducho vypla, nepocuvala a rozmyslala nad svojim..

Pred tyzdnom v piatok sme ako zvycajne mali meeting, ja som robila zapis na pocitaci.. dochadzala mi baterka tak som vzala nabijacku a strcila ju do zastrcky.. Bohuzial sa mi podarilo ze cela zastrcka zhorela a vyzeralo to ze i moja nabijacka na notebook je nepouzitelna.. skusala som zastrcky v triede, v ani jednej mi nabijacka nefungovala.. Co bolo este horsie, Maxi mal v rozdvojke, ktora mojou vinou zhorela, tiez vlastnu nabijacku, ktora zhorela tiez.. O- moj- Boze....

Hned jak sme skoncili sme sa vybrali do mesta kupit nahradne nabijacky.. Samorejme, Fujitsu notebooky v Buenos Aires clovek tak lahko nenajde, tak sme hladali nejake ine znacky, ktore by pasovali, alebo univerzalnu nabijacku.. Behali sme po celom centre a do kazdeho elektra, ktoreho sme vkrocili, nic nemali, alebo mali take pofiderne a drahe univerzaly ze sme to radsej nekupili.. co je tu zvlastne a predtym som si to nikdy nevsimla- ze vsetky obchody podobneho zamerania su v jednej ulicke-moc nechapem princip ale to pre nas malo super vyhodu, ze sme nemuseli behat po celom meste a hladat obchody s nabijackami, ale nasli sme vsetky v dvoch- troch uliciach a potom uz len behali z jedneho obchodu do druheho..:)

Ked sme v poslednom obchode nasli jednu variantu, ktora by mohla sediet, len ju museli objednat, zacala som si prehravat v hlave par veci.. Jedna- rozpocet- v minulom tyzdni som si kupovala len sendvice a slane kolace v supermarkete, nechodila som do restauracie, aby som trochu usetrila a mala na hodiny spanielciny- ked tu zrazu by som mala vyhodit 200 pesos za nabijacku.. 200 pesos!! za co mozem zit 2 tyzdne/ alebo co mi vystaci na 10 hodin spanielciny, vcelku ma to zdrtilo.. Ked si to vsetko v hlave zvelicila, az velmi dobre som si zacala uvedomovat, ako necakane situacie mozu cloveka dostat na ulicu, ak na to nie je pripraveny..

Druha vec, ktora mi behala hlavou bolo- co vsetko mam v pocitaci, a na co vsetko pocitac pouzivam.. cela moja komunikacia s priatelmi, s rodinou,emaily,vsetky dokumenty, moja praca, kalendar a ulohy v nom zaznacene, skype, MSN, spomienky, fotky- vsetko je v nom, pomaly cely moj zivot je zhnuty v jednej vecicke za par tisíc..staci aby nabijacka vypadla, a ja som sratena..

Po hroznych pocitoch beznadeje, chudoby a necakanej zavislosti sme sa vratili spat na ofis, kde sme zistili, ze v „osudovej“triede nezhorela len rozdvojka ale cely obvod- preto ked som skusala svoju nabijacku v inych zastrckach nefungovala.. jak soms a to dozvedela, hned som bezala na ofis, zapojila do zastrcky svoju „fiktivne zhorenu“ nabijacku- a ....fungovala!!

Boze tolke stastie, taky balvanisko zo mna spadol jak nikdy.. ale bolo to dobre ze sa to stalo..velmi dobre na uvedomenie par veci..

Co bolo v ten den divne, ze nam na byte nefungovala elektrika.. jeden cely den a noc sme nemali TV, svetlo, pocitace, mobily,nic.. tak sme sli von, a travili cas vonku v parku na slnku- bolo krraaaaasne teplucko (a to je tu „zima“).. a stravili uzasny den v parkoch Buenos Aires.. bohvie ci by ten den bol taky pekny keby nam fungovala telka..

Minuly tyzden sme sa prestahovali do ineho bytu, lebo nam skoncila zmluva.. Byvame dalej od ofisu v byte kde su straaasne spinave koberce, kde to divne zapacha, a kde nemozem spat a stale sa budim.. Strasne mi je smutno za nasim minulym bytom- uz som sa tam citila ako doma, a teraz zase stahovanie.. a o dva mesiace zase stahovanie..jak tak kocovnici stale na cestach, ani sa nemusim vybalovat..:)

Smutok z noveho bytu ale napravil jeden cloviecik, ktoreho som ani nahodou v Buenos Aires necakala.. Vaco- Aiesecar z Bratislavy, ktoreho poznam uz 5 rokov a sme hodne dobri kamarati cestoval po Juznej Amerike, tak mi napisal ze pride v stvrtok, ci by mohol u nas prespat a ci mu poukazujem trochu mesto atd.. JASNE ZE HEJ!!! Boze- jak som sa tesila ze budem rozpravat po slovensky- ze pride SLOVAK!! Ked sa Vaco objavil na ofise ani som si neuvedomila ako a s hlasnym vykrikom stastia som nanho skocilaJ..sli sme do Porto Madero a k Ruzovemu domu- k ikonam BA, a kecali a kecali a kecali.. jaka stastna som bola.. vobec som si predtym neuvedomila, ako mi chyba slovencina, ako mi chybaju slovenske vtipky, ako mi chyba niekto s rovnakymi zvykmi a podobnym vnimanim sveta..Vaco bol pre mna kusok mojho domova!

No ale odisiel a s nim i „moja domovina“ a ja som sa ocitla tutaj v Tandille s ludmi, ktorym nerozumiem a oni nerozumeju mne, sama..Vitaj spat Tinuska!

Len som chcela povedat ze mi chybate! Cesi i Slovaci.. :*

This weekend I spent in Tandill- in small city close to Buenos Aires(here „close“ is 4 hoursJ ). Vika was supposed to come as well, but unfortunatelly she did not feel well, so I went alone.

Tandill is toootaly different than Buenos Aires- much smaller, building are much lower, much calmer, silent and green. Amazing city for relax and getting energy.. I needed that. I was happy I took this opportunity and went with Agustina to her hometown..

But.. on the other side there were tough moments, when we were together with her friends and family, when everybody was speaking Spanish, no English and I was lost.. Firstly I tried to understand, but after some time I got tired, just switched off and thought about last weeks..

One week ago as usually we had meeting with MC. I was doing output- day as any other.. I ran for my charger, my computer was dying and put the charger into plug.. Kkssssh!!!!! suddenly several sparks and burnt smell, the prolonger was black.. Mine charger, neither Maxis did not work..Oh M-y G-o-t.. .. I started to think, where I will find here „Fujitsu siemens“ charger for my laptop (I did not see this brand there anywhere before),and even worse where I will get Money to get this charger..

I was thinking how I was sparing Money last week, eating just some small stuff bought in supermarkets to save money to have it for Spanish lessons and suddenly I will need 200 pesos for stupid charger.. 200 pesos!! Money I could live 2 weeks from, Money I could pay all my Spanish lessons!!...aaaaaaaaaaaaaaaa…

I was very sad. It was even worse, when we were going with Maxi around the shops and they did not have ANYwhere what we needed.. My laptop.. my Schedule, my emails, my communication with whole world, with my family and friends, my photos, my documents, my work, my everything.. One stupid think for several 10 000 Slovak crowns was out and I was out as well.. I was trying to use what my grandma used to say- that „broken leg is worse“ but it did not work.. At that time in my personal materialistic crisis I would rather have broken leg then no comp ... :-S..

No success in finding charger- we came back to office and suddenly realized that by this „charger accident“ not jut the prolonger burnt but all the plugs in the network in the classroom. So when I was trying to put my charger into another plugs in the room- of course it did not work- there was no electricity!! When guys told me - I was almost running to the Office and tried it there.

- and IT WORKed!!! Such a happines after feeling so desperate..was good it happened.. very good..

That day was weird, neither at home there was no electricity, nor next day as well.. On one side it was again bad- disconnection, no TV, no mobile, no light, nothing. On the other side we spent beautiful day outside home in parks of Buenos Aires.. That would maybe not happen if we had electricity J..

Last week we moved to another apartment.. I felt really sad, because I was leaving my „new home“.. A place where I felt safe, where I had my space, where I had my restaurant, my shops, by base.. again finding new base in a flat much further from Office than this last one, with dirty carpets and weird „old“ smell..

This „getting used” to soo many things all the time, changing the places for living (and it will be again in two months :S ) was exhausting me A LOT.. I did not realize it that much until one Slovak friend came..

One week ago my friend Vaco from AIESEC Slovakia called me that he is coming for some days to Buenos Aires, that he s travelling around South America if he could stay at our house.. OF COURSE!! I did not know I m looking forward to him so much unless he came to the office and I jumped on him with loud shout!!:) We spent together afternoon and I was talking Slovak.. I loved this guy- he was for me „part of my home“ .. Same language, same habits, same opinions, same jokes.. my god - I was so happy!!!

But… he left and with him my “home” and I found myself here in Tandill in Spanish environment with people I do not know and cannot get to know because I do not speak their language, and they do not speak mine..Welcome back Tina! This is how it is..

Miss you, Czecoslovak guys!! just wanted to tell u :*..

1 month in Buenos Aires

English version below ;)

Tak dnes je presne mesiac co som sa ocitla v Buenos Aires.. Vsetko to ubehlo neskutocne rychlo..
Len si spominam ako pred odchodom bolo vsetko "naposledy".. Naposledy som si kupila cappucino v Coffee Heaven, naposledy som cestovala prazskym metrom, naposledy som videla svojich priatelov, naposledy platila slovenskymi korunami.. a pod..

Ked som prisla do BA spustila sa sprcha "prvykrat". Prvykrat cesta metrom, prve nedorozumenie kvoli spanielcine, prve nedorozumenie kvoli kulturnym zvykom, prvy nakup v supermarkete, prve "stratenie sa" prvy plac..To bola ta smutnejsia cast tych "poprve" potom uz prisli tie pozitivne "prve dorozumenie sa", prve najdenie cesty domov, prva riadne dobre cappucino, prve "riadne tesenia sa" :)...

Ten mesiac urobil strasne moc, poznam viac mesto, mam tu omnoho viac priatelov, viem viac spanielciny.. Uvedomila som si to ked som vcera cestovala Prvy krat SAMA domov busom.. predtym som sa nejak neodvazila ale na druhej strane ani nemala prilezitost.. Teraz som uz vedela, co povedat v buse, kde vystupit, co robit, ak bus zase raz zmeni trasu äco je tu vcelku mozne kvoli strajkom ja sa ocitnem niekde inde..

A ked som prisla domov, do nasho cisteho bytu (upratovalis me celu sobotu!! konecne!!), ulozila si veci na svoju postel, urobila si vceru a lahla si pred televizor, po prvy krat som citila "ako doma" :)..

Zacala som tak rozmyslat, co su veci na ktore som si uz zvykla ale ked som to videla prvykrat ma strasne zarazili..

Neskutocne mnozstvo bezdomovcov.. su vsade, a vecer ked ideme domov maju ustlane vsade len tak na chodnikoch, pred obchodmi, vo vsetkych moznych vyklenkoch je nejaky bezdomovec.
Je tu je i vela DETI!! ktore sa tulaju po uliciach a zobru..Bud len tak sedia s krabickami pod nohami, alebo behaju po metre a ziadaju o peniaze.. Minule jedno dievcatko(mohlo mat tak 7) nastupilo do metra predstavilo sa, porozpravao svoj pribeh, zaspievalo a potom si obchodilo ludi, avyzbieralo peniaze.. stale niekto chodi s niecim po metre- dospelaci predavaju papierove vreckovky, nite a ihly, sponky a podobne drobne veci, a zbieraju pesa.. Chudoby je tu hodne.. Mozme byt radi kde sme a kde zijeme. Naozaj.

Zastavky
Rozpis busov?? haha. ziadny neexistuje(!).. proste prides a cakas.. Zastavky su oznacene tak ze si ich clovek ani poriadne nevsimne, a nejaky web kde by som si zistila spojenia tiez poriadne neviem.. Zastavky ani nemaju meno, ludia sa pytaju vzdy na ulicu alebo popisuju budovy.. ked cestujeme busom a nevieme kde mame vystupit musime riadne pozorovat na ktorej ulici sme a ake je to cislo.. Minule sme cestovali same baby z jedneho kulturneho vecera a akosi sme mali vystupit pri kongrese len sme spanikarili a vystupili inde lebo sa nam zdalo ze cestujeme uz nejako dlho a nevedeli sme sa spytat,.. tak sme slapali domov 3/4 hodinu..

Metro
Tu ma hrozne prekvapilo ze zastavka na jednej linke sa vola Lima ale ked sa na tom istom mieste prestupuje z druhej linky cestou spat uz tam ziadna LIMA neni!! a vola sa inak.. takze ked si to clovek nevsimne, strati sa vcelku lahko. :) take je to vtipne :D..

Pozdravy, podakovania, zaujem o druhych
u sa vzdy vsade kazdy pozdravi, za vsetko vsetucko sa dakuje, a vzdy sa pozdravi ked sa odchadza.. Neviem ci som dakovala niekedy v Tescu pokladnicke a priala pekny vecer.. tu je to bezne a nejako si neviem zvyknut vsade zdravit a dakovat za uplne uplne vsetko..
Co ma tiez prekavpilo bolo v prvych dnoch ked sme stali pred tabulami s metrom a nevedeli kam mame ist, ludia sa hned pristavili a pytali sa ci nepotrebujeme pomoct. To ma prekvapilo hrozne. Neviem ci je to bezne, ale v CR ani na Slovensku sa mi to nestalo za par rokov, tu hned prvy tyzden..

Co sa tyka pozdravov- jedna pusa sa dava kazdemu- i ked prideme na meeting so zastupcami firiem, so vsetkymi si podame ruku, pusu na lice, a predstavime sa vzdy len prvym menom (stale si neviem na to zvyknut- bozkavat cudzieho cloveka aaaaaa.. ale je to tu slusne, no..)

Blondiny...ach jo

Tak toto asi nikdy nepochopim.. tu je blondina je ako bohyna krasy (je jedno ako vyzera zvysok, staci ze jej vlasy su bledse tmavohnede).. ja jak mam tmave vlasy vobec nemam tolko pozorosti ako Marina ktora je blondata a kazdy na nu vyslovene cumi.. (co mne ale vobec nevadi, predsa len keby na mna niekto vkuse zazeral, nie je to dvakrat prijemne).. Ale to, ze sa ma decka z pobociek pytaju, ci som ja ta blondata a ked poviem ze nie, tak so mnou nekomunikuju, ma vytaca..!!

Tolko pre dnesok, ale vseobecne- mam sa tu dobre, uz pomaly viem co konkretne tu budem robit (hladala som sa asi mesiac!!), zacinam mat lepsi obrazok o tom, co bude fungovat a co nie, a tesim sa na nasu prvu konferenciu ked stretnem decka z ostatnych pobociek..

English version :)

Today is exactly one month I m in BA. Everything went sooo fast!!

I just remember how before my leaving there were " The Lasts".. Last cappucino in Coffee Heaven, last travel by Prague metro, last paying with Slovak money, last night in my MC flat, in my house, last visiting my friends..
When coming to BA, the shower of "The Firsts" came.. First travel by this metro, first journey to the office, first shopping in supermarket, first misunderstanding because of Spanish, first misunderstanding because of cultural habits, first getting lost, first crying..But then to these more or less “un happy firsts” came more pleasant ones, like” first understanding spanish cashier I the shop, first asking for the direction in Spanish, first “finding the way”, first real enjoying the time here..:)

This month was very very meaningful for me.. Now I know the city much more, I have much more friends, I speak more Spanish..I m starting to be a bit more independent and not THAAAt lost J..

I realized this when I traveled yesterday for my First Time ALONE by bus from office home. I knew what to say, where to get off, what to do if the bus changes the direction (as it can happen here cause of strikes..;)

…And when I came to our clean apartment, came in my room, put my stuff on my bed took, made a dinner and lied myself ona bed, I felt for my First time as “at home :).”.

A just started to think what are the things I was very surprised about and now I took them quite normally..So e.g.

Too many homeless..
I thought In Prague there are many of them, but here..they are everywhere!! When we are going home in the evening they are lying in front of the houses and shops.. Also children!! This is very very sad.. I have never seen so many children homesless as here. During the day they are either just sitting ad begging for money or doing some performances in metro or on the streets. Last week one girl stepped into the metro, introduced herself and started to sing, then she took money from some people and moved to another train.. I was very bad after this..:S

Bus Stops
there is NO SCHEDULE!!!!! This was a huuuge shock for me.. you just come to the stop and wait.. if you are lucky bus comes, if not u have to take a taxi..Even bus stops do not have names, so we somehow are just guessing where to get off, and have to really take care and watch the street names and numbers.

Metro
Well.. what is interesting here is that one stop on one line is called wit one name but on the other line on the same place with different name.. so if you are changing lines on one place from one direction is called e.g. Lima,but when u are coming back the same way, there is No LIMA!! So if you did not realized the change you can get easily lost..so quite confusing..:D

Greetings, thanks and interest in others
What is not usual for me, here everybody everywhere everytime greets, thanks, wishes a beautiful day.. everywhere.. I do not remember when I was in Czech Republic or Slovakia thanking a cashier for the shopping and wishing a beautiful day.. here it is normal, and sometimes I just forget and I then I feel stupid and impolite. :(

People are caring what is happening and helping a lot. This is not just inside the team, but for example- we were lost in metro, staring at the map and ppl saw we have problems, so they were asking and helping. Maybe it is not a habit, it happened just 2times to me here, but in my whole time in Czech Republic it did not happen. I had always ask somebody then they helped. So I was very pleased.. J
To the greetings- what I still cannot get used to is the kissing on cheek but with EVERYBODY, even in the companies. On the meetings you give and receive a kiss.. It s still very weird to be with foreign people soo close from the first moment, but it s polite.. so..I have to survive..

So this is it for this time.. anyway, I already started to work, finishing my plan, got much clearer picture what is possible here and what to do, so I m starting to look forward to meet people at our first conference and work with them.