Chile

Na konci Septembra sme cely tym mali coaching na pobockach- kazdy z nas ma ine pobocky, ja mam Santiago de Chile a Vina de Mar. Tak som cestovala sama do Santiaga. Pribehla som presne na cas, bus uz bol ready. Dvojposchodovy velikansky.. Inak tu maju busy prisposobene na dlhe cesty- sedadla su sklopitelne skoro do lezata, v autobuse sa podava vecera, ranajky, kava, sampanske i vino ked niekto chce.. Vkuse chodi okolo steward a pyta sa sa ci je vsetko ok, ci nieco nepotrebujeme:)..

V buse s 40 sedadlami bolo 12 ludi, a vedla mna si sadol nejaky klucina a strasne moc sa chcel rozpravat.. Jeho anglictina- nula bodov, tak sa stalo, ze som mala prvykrat svoju konverzaciu v spanielcine!! :)

Na argentinskych hraniciach po uzasnom vyhlade na Andy, som zazila krusne chvilky, ked som zistila ze nemam peciatku, ze som pricestovala do Argentiny.. nebola to moja chyba, proste na letisku, ked som pricestovala z Brazilie nikto nic nekotroloval, maju sa starat..a ja som vtedy prisla taka znicena a chora, ze ma ani nenapadlo hladat niekoho, kto by mi mohol potvrdit, ze som pricestovala..a tak som musela teraz pykat.. cestovala som s 30 dolarmi do Chile, a na hraniciach som musela za tuto peciatisko zaplatit 15 dolarov.. ale na to, ze som bola mesiac (!) v krajine ilegalne je to stale ok ;)

Na colnej kontrole nas vyzvali aby sme potrvdili, ci mame tovar na preclenie.. bolo tam, ci prevazame ovocie a zeleninu- mala som banan , jablko i pomaranc- ale pre mna to bolo nic tak som zaskrtla ze nemam nic na preclenie.. predsa len.. no a kedze som nemala ani kusok miesta tak som to vsetko napchala do spacaku.. bohuzial som ale netusila, ze na hraniciach do Chile je prisny zakaz dovozu akehokolvek ovocia a zeleniny, lebo v Chile plodiny nemaju ziadne choroby, tak Chilania vsetko kontroluju aby si daku pliagu nepriniesli z inych krajin.. a tak ked zacali vyberat moje ovocie a zeleninu zo spacaku a so zdesenymi vyrazmi sa ma pytali, ci som vedela ze to tam mam, som sa citila naozaj ako paserak.. :) taky nahodny :).. snazila som sa vysvetlit, ze u nas sa to moze, a nie je to ziadny problem a ze jeden banan je skoro nic...nepochodila som, teta mi povedala ze jeden banan je jeden banan a ze je to ovocie a musim to deklarovat.. no.. Tina- ilegalita sama! :) nechali ma napisat prehlasenie ze som prevazala ovocie, zobrali mi vsetko co nasli, a mohla som ist.. 
Neskor mi Emil povedal ze som mala dobre stastie, ze som mohla platit tak 10 000 dolarov za pasovanie!!! ..

V Chile uz na mna cakal Javi a vzal ma do nasho MC bytu co mame v Santiagu- tam byva sam s nejakymi 3 dalsimi chlapmi, nechal ma tam a siel spat k priatelke.. o tri dni neskor nedelu ma ale prestahovali k mamine Joaca- prezidenta pobocky, lebo jedna praktikantka nemala kde byvat, tak si povedali ze najlepsie riesenie bude, ked presunu mna..:)..jaj.. Joacova mamina ma volala "Icha" (dcera), robila mi ranajky, vecere, starala sa o mna jak o vlastnu.. vtedy mi zacalo byt hrooozne smutnooo...

Chile ma ale hrozne prekvapilo..hrozne rozvinute oproti Buenos Aires, Argentine vseobecne- je omnoho cistejsie. krajsie, udrzovanejsie, je vidiet ze tam myslia dalej nez na buduci tyzden..Fakt tam bolo strasne krasne, a ja som sa tam citila velmo velmo dobre. (ale tolko masa koko tam som nejedla ani nepamatam..:-S- ked oni nic ine nejedia!!) A chilania su strasne miliiii, Argentincania su taki- hrr do vsetkeho, taki revolucni, hlucni a drzi. Chilania su opak- kludni, mili, rozvazni.. aspon mi to tak prislo..a navyse jogurty v Chile boli ooomnoho lepsie ako v Arg! a zmrzlinaaaaa.. boze mnaaaaaaaam!! :)

V Santiagu som stravila 5 dni, a ked som sa tam citila uz ako doma, presunula som sa do Vine de Mar- prazdninove mestecko pri oceane, kde mame jednu malinkatu pobocku.. decka tam moc po anglicky nerozpravaju, tak som proste MUSELA zacat kecat po spanielsky... dokonca som mala svoj prvy meeting v spanielcine!! o planovani marketingu!! uuuf .. ale dohodli sme sa:)..vsetko sme si kreslili na papier ;)...Vo Vini som byvala priamo na plazi v panelaku, rano vyhlad na ocean- uuuuzaasneeee!!!

prostredie krasne ludia mili, ale i tak som tu zazila svoje najtazsie chvile svojho pobytu v Latinske Amerike.. Bolo to z dovodu ze po par meetingoch som bola strasne zufala.. taky bordel na pobcke, vsetci robia vsetko, a nikto nic nakoniec, unikaju informacie, prezident nehovori po anglicky, vsetko mi odkyve a ja i tak viem, ze nic neposluchne :(... stratena, smutna, zufala, bezradna.. tak som si plakala v jeden den rano na univerzite, za pocitacom. Kecala s Mimou - sesterkou, co bola pol roka v Turecku a rozpravali sme sa o "homesickness..".. Strasne som chcela ist dooomoooov.....:,(

A potom sa to zrazu zvrtlo- prisla Vicky, babenka, co ma na starosti CSR na univerzite a uplne ma nabila energiou- nasla som konecne na pobocke cloveka, ktory naozaj vie co robi, ktory vie kam smeruje, necha si poradit a chyta veci strasne rychlo.. tak sme zacali veci tvorit spolu. Potom ma cakal moj spanielsky meeting s Pau, ktora ale mala podobny pristup ako Vicky, tak som sa rozhodla ze zacnem tahat veci na pobocke cez ludi, ktori nie su vo vedeni, ale nizsie.. a fungovalo!! Neskor po mojom navrate spat do Buenos Aires sa veci zacali hybat! par veci decka naozaj posluchli, a Vicky s Pau mi poslali ich obnovene plany- a ja som bola na ne strasne hrda!! Uz len premenit ich v realitu..

V nedelu po 10 dnoch v Chile sme sa stretli s Emilom spat v Santiagu- boze ako rada som ho videla!! On bol vo Valdivii a v Concepcione v Chile a mal podobne zazitky, podobne stavy bezradnosti ako ja (az na to ze rozprava po spanielsky:) tak sme si tak spriaznene  hodiny vypravali.....
Pozval ma na obed k nim domov. Jaaj ako super bolo- uplne mi to pripomenulo nase rodinne obedy..A zase mi prislo smutno..potom sme cestovali celu noc spat do Argentiny, a kecali od rana, zdielali vsetky zazitky, a mne prislo ako keby som kecala so surodencom.. :)

Fotky najdete na: http://picasaweb.google.sk/pospisilova.m/Chile1stVisitSantiagoAndVina#