International Congress Sao Paulo, Brazilia

Toto bude teraz velmi tazke.. zhrnut strucne posledne tri tyzdne, kedy som zazila toho tolko co za cely rok nie..

V kazdom pripade- pas nakoniec dorazil, este som bola vystrasena v utorok, ked rano na ofise zasielka nebola, ale poobede som sla cez vratnicu a vratnik maval s obalkou (som ho skoro vyobjimala! :)

Tak som v stredu rano cestovala do Brazilie..

Len par pikosiek z cesty- som si vravela- mam strasne vela tasiek, neprsalo tak tri tyzdne, nebudem brat dazdnik, nemam ho ani ako drzat- samozrejme pekne prsalo, potom mi tesne pred nosom usiel bus cislo 5 tak ze idem na inu zastavku, kde jazdi iny bus, ktory zvycajne chodi kazdych 5 min. Ako na potvoru nic nechodilo, zato 5ka prebehla okolo 2krat! Potom pri prestupe sa mi este podarilo nastupit na zly autobus ale nakoniec vsetko dobre dopadlo, lamana spanielcina, a kopka stastia pomohla a prisla som na letisko este viac ako 2 hod pred odletom- Ocko bol by si na mna hrdy;)..

Na letisku- kontrola jak nikdy- presla som s litrovou plnou(!) flaskou, vybijanym opaskom, nic nepipalo, zenske za monitormi sa na niecom dobre bavili, tak ani nepozerali obsah veci.. no sranda.. Lietadlo malo skoro hodinu a pol meskanie, mala som strach ze zmeskam pripoj, ale v Montevideu nas len nalozili do auta previezli do ineho lietadla a uz sme leteli..

Prichod do Sao Paulo.. O Boze..pohlad z okna- nekonecne mraky mrakodrapov a panelakov a domov- vyslovene- nekonciace obrovske mesto.

Po pristani ma zliala neskutocna radost - akokeby sa mi splnil sen, ktory som uz nedufala ze by niekedy mohol.. Na letisku ma uz cakal “Ondrej” z organizacneho tymu so satkou “AIESEC”. Ako super - nebola som sama a navyse- prvy clovek, ktoreho stretnem - Slovak :).

Cakali sme dalsie 4 hodiny na dalsich delegatov,aby sme naplnili van a presunuli sa do hotela kde uz bolo tak 400 dalsich ludi na pre-meetingu medzinarodneho kongresu..tie hodiny ale ubehli ryhlo, behala som stale po letisku s jednou Mexicankou a babou s Panamy, potom sme stretli dalsich- jedneho chalana s Bahrainu, ktory sa mi predstavil a povedal ze aj tak i nezapamatam jeho meno- ja ze hej, tak sme sa stavili o vino.. a vyhrala som:) (volal sa Rehman- na fotke so mnou a Petulou:).

Cesta vanom bola najdlhsia z celeho dna.. Spala som len dve hodiny vstavala o 4 rano, cestovala cely den, xhodin na letiskach... uff vsetka unava ale zmizla, ked som vstupila do haly hotela.

Zacala som hladat zname tvare, ale ani som nemusela nikam chodit ludia sa na mna vrhali zo vsetkych stran a vitali- kazdu chvilu vykrik a “Hiiiii so good to see u again”!! Cesi, Slovaci, Indovia, Kolumbijci, Poliaci, Svajciari, … a kopa dalsich a hlavne moj byvaly tym z Prahy- Petula, Lukas, Peta a Barca! Jaj sme po sebe poskakali!:) Tych vidiet bolo ako vidiet rodinu, ako byt doma.. sme sa zisli zo 4 kontinentov v Brazilii- Lukas je v Juznej Afrike, Petula v Katare, Peta v Rotterdame, Barca v Madarsku a ja z Argentiny.. proste dobra zmeska:).

Inak v hoteli pre meetingu uz nebolo miesto tak nam povedali ze si mame najst niekoho u koho mozeme spat spolu na posteli.. tak som spala s Petulou- sme kecali neskoro do noci:). Rano nas previezli do Holiday Inn kde sa konal kongres..

Mali sme tam nejaku zlavu tak sme neplatili az tolko kolko “normalni ludia”, ale ten hotel- to bolo nieco, ranajky obedy, vecere jak na svadbach, zelenina vsetkeho mozneho I nemozneho druhu a kolace a dezerty- mnaaaaaaam, izby boli uzasne- dokonca sme mali na izbe zehlicku I fen, velikansku televiziu..Namiesto klucov sme mali cipove karty, kazdy den nam upratovali izby, a budili nas z recepcie.. no som si chvlkami pridala jak z Pretty woman filmu :).Uz len virivka chybala (hoci tam bol bazen I sauna, ktory sme mohli vyuzivat- ale nebol cas..)

Co mi konferencia dala, bolo mnozstvo informacii co vsetko sa da robit v Latinskej Amerike s projektami, s neziskovym sektorom, s roznymi organizaciami, vzdelavacie aktivity atd a tiez motivaciu, ktoru mi dalo par zaujimavcyh ludi, ktori toho naozaj hodne dokazali a ukazali mi, co vsetko sa da v tejto organizacii urobit. Tak som si uvedomila, ze v Argentine nie som na prazdninach, ale ze som tam naozaj prisla nieco dokazat, tak mi to zacalo v hlave srotovat a zacala som vymyslat co vsetko budem robit ked sa vratim:).

Co sa mi este strasne pacilo, bol nas tym zo Southern Cone- bolo nas tam 11, co by sa medzi 500 dalsimi I mohli stratit- ale my nie- stale nas bolo pocut:)( mi chvilu trvalo, kym som sa naucila nase spanielske pokriky, ale potom som si kricanie naozaj uzivala a ucila to ostatnych mimo nasu delegaciu;) (Yo te daree, te dare una cosa, yo te dare una cosa que empieza con C cono sur! a pod..).

Nasa delegacia: Zlava zhora- JuanMa, Marina, byvaly clen AIESEC Chile, ja, Maxi, 2.rada zlava-Lumila, Mechi, Alejandra, Emil, Vika, Joaco a dole Julian a Tomas(ten bol v organizacnom tyme, nie ako delegat)

Nasi prezidenti boli hrozne aktivni, v prvych dnoch uz poznali viac ludi ako MC dokopy, meetingovali, dohovarali spoluprace s krajinami, zistovali, pytali sa..Bolo strasne super vidiet ako sa im otavraju oci, ako spoznavaju “AIESEC svet” viac ako stovky krajin, kultur a roznych “aiesecov” ktory pre nas starsich je vidiet uz normalka. Som si spomenula na svoj prvy kongres v Polsku ked som bola este vo vedeni AIESEC Brno.. jaj to boli casy.. :)

Mne sa moc teraz do spoznavania novych ludi nechcelo, travila som vecne cas s priatelmi, ktorych uz mam..bolo super vidiet co sa zmenilo/nezmenilo, kecala som hodne s deckami, s ktorymi som pracovala v minulom roku v CR i mimo CR- napriklad tam boli baby co som s nimi bola v Bulharsku facilitovat na konferencii, len Gulsen chybala, alebo Ujjvala z Indie co bola v CR minuly September, dokonca Fernanda z Brazilie, na ktoru som skoro zabudla- tu som stretla pred tromi rokmi v CR ked bola na leto v AIESEC Praha..alebo Mishu z Rumunska, co je teraz v Columbii a stretli sme sa na brnenskej konferencii..

Ja, Ujjvala, Mishu a neviem kto:)- Globall Village- ja v Argentinskom obleceni na tango ;)

Bohvie ci ich stretem este niekedy- toto bola asi jedna z poslednych medzinarodnych konferencii- tak som chcela vsetkych este raz vidiet.. minula som na nu posledne uspory z Prahy a nasi ma zadotovali, za co im naozaj hroozne hroozne dakujem.

Ubehlo to vsetko strasne rychlo, treningy, prezentacie, workshopy, partneri, Brazilska noc, oficialna vecera...uzas..tak som sa na to tesila, a ono to uz je prec.. no musim si najst na co sa budem tesit teraz.. ze by na coaching v Chile za par dni??;)