Cestovanie po Brazilii - Rio de Janeiro a Salvador

Po kongrese sme mali Brazilcanmi organizovany vylet -“study tour”- do Ria z cca dalsimi 100 ludmi z kongresu, a hned na to vylet s Barcou, Petou a Anulou do Salvadoru- organizovany Barcou, tak som si v poslednych dnoch este pekne pocestovala:), ale pekne po poriadku.

Rio de Janeiro-

o moj boze!!! Uuuzaaaasneeeeee miesto!!! Take nieco co som tam videla som ozaj este nikdy nezazila, a to som toho pocestovala uz hodne.. Copacabana, Sugar loaf, Jezis na kopci… aaaaaaaaaaaaaa.. co budem hovorit, kuknite fotky! :) http://picasaweb.google.sk/pospisilova.m/RioDeJaneiro

Co sa mi na study tour pacilo, ze som si nasla novych priatelov a naozaj si uzila vylet s kopou srandy- vacsinou teda s Poliakmi:)- predsa len asi maju najblizsie k nasmu slovenskemu alebo skor “stredoeuropskemu” humoru ;).

Salvador

To uz bolo o niecom inom- ziadne masove organizovane vylety- 4 baby na vychode Brazilie, v state Bahia, mesto Salvador.. Super!! Pekne sme sa dostali pod kozu brazilskej kulture.

Stretli sme sa v Sao Paulo na letisku- Ja, Peta a Anula 2 hodiny pred odletom, Barca dorazila na poslednu chvilu, ked my uz stali v rade rozhodnute, ze ideme i bez Barci, nech nam letenky neprepadnu a najdeme si hostel..

Salvador- by som povedala ”mesto plazi, paliem, piesku”.. ked sme prichadzali a videli tie plaze z autobusu-dovolenka zacala:)..

Barca nas ubytovala u jedneho jej kamarata- Felipeho, mali sme tak moznost spoznat typicku brazilsku rodinu (od bratov sestier az po sesternice, babicky, tety a netere:-D) nesrandujem- naozaj sme boli predstavene uplne vsetkym moznym, a vsetci sa na nas vzdy pekne prisli pozriet a uvitat:).. a vybozkavat samozrejme..:)

Starali sa o nas jak o svojich- dostali sme uteraky, zubnu pastu, mydlo, kazde rano sme mali prichystane uzasne kafe a ranajky. Ked som ochorela, teta mi robila zazvorovy dzus, a Felipeho mamina caj na zazivanie- proste jak keby som bola ich dieta.. :)..co som si ale uvedomila- ze u nas doma by to bolo presne tak isto.. I moja maminka by pripravila ranajky a robila cajiky z byliniek, keby to niekto z nasich hosti potreboval.. az teraz vidim, ake je to uzasne ked to niekto robi pre mna..Dava mi to zavazok spravat sa podobne k mojim hostom :).

Dom, kde sme byvali bol pre nas trochu neobvykly.. Moc sa tu netesni, lebo to nepotrebuju- takze diery okolo vodovodu v kupelni (tak ze bolo vidiet do zahrady) - normalka... v kuchyni ziadne okna, len otvory. Tepla voda? Nie je treba..zabradlie na schodoch (v priestore)? Na co..take veci, ktore im prisli normalne, my sme len krutili hlavou, ale akceptovali.. I mravce v kuchyni, macky v posteli.. 

co tam toho, ich pohostinnost a laskavost prevysila vsetko o x million percent!!!!!!!

Prvy den hned po prichode sme isli k majaku- ikone salvadoru, dali si “Asaji” k zapadu slnka- nepytajte sa ma co to je- nejake ovocie zmixovane s ladom (ale bolo to veeelmo dobreee).

Potom sme slapali do najstarsej casti Salvadoru, kde sme sa dozvedeli, ze Salvador bolo prve hlavne mesto Brazilie..

Stare centrum bolo uzasne- citili sme sa ako naozaj v 15-16 storoci spolu s tetami v krojoch, ktore predavali typicke jedlo (ktore malo take divne meno ze si naozaj nespomeniem). Samozrejme ze sme ho okostovali- priamo z ulice (mami , oci nepocuvajte ;). Bolo to cesto z fazuli a s plnkou z neviem coho- nejake slizka zelenina, ktora sa tahala jak sopel, potom nieco zlte, a potom nejake morske prisery do toho.... uplne ina chut ako sme my zvyknuti- bolo to zaujimave, radsej som nemyslela na to co jem, a toboz nie, co mi to pripomina, inak by som sa teda moc nenajedla..;)

Potom sme si sadli este na namestie k zivej hudbe a zakoncili nas “typicky brazilsky den” Caipirinhou :).

Druhy den sme sa vybrali na plaz, len zacalo prsat, tak sme sa motali po trhoch, po namestiach, parkoch, pili vodu z kokosu, skusali ovocie, ake sme v zivote nevideli- ze “Gojaba”, “Kaserola”, “Piňa”, “Kažu” (inak Kažu je akože nase kešu- je to ovocie, ktore konci orechom..( citili sme sa strasne nevzdelane, a svetaneznale ze sme nevedeli ze kesu je z ovocia..:)

Vybrali sme sa do najznamejsieho kostola v Salvadore (Bonfim) vo velmi chudobnej stvrti, po plazi sme sa dostali k najlepsej zmrzline aku som kedy mala.. Co bolo ale na tej zmrzke najlepsie- ze nam predtym nez sme si vybrali prichut, dali vsetky okostovat :D..

Vecer sme este zasli na pivo- teda podaktori- ja som mala pekne dzusik (cerstvo vytlaceny- to sa mi strasne pacilo ze vsade robili prirodne dzusy- bud priamo z ovocia, alebo mrazenej drene- proste hodili do mixera priliali vodu, cukor a super napoj bol na svete)..

Treti den sme sli na ostrov “Itaparica” kde ma Felipe tetu (takze sme spoznali este dalsi zvysok rodiny;). Cestovali sme tam takou lodickou, ktorou tak kymacalo, ze to par ludi nevydrzalo a vyhodilo obsah zaludku na svetlo sveta.. trosku nechutna cesta, ale prezili sme..

Bohuzial pocasie nam zase neprialo, bolo zamracene a chvilkami i prsalo.. ale i tak sme stravili cely den na plazi od prilivu k odlivu, zbierali musle, oddychovali, jedli kokosove keksy s “dulce de leche”..

Na veceru nas pozvala Felipeho teta jest kraby a ine morske prisery.. o moj boze.. ze “ako sa to je?” “Najskor odtrhni nozicky”..kazda odtrhnuta nozicka ma bolela este viac ako to chudatko krabika..:,(..dlho mi trvalo kym som sa naozaj odhodlala...

..masa to vela nemalo, ale za to to bolo velmi dobre:)..len nie pre vegetarianske duse.. .;)

Tak toto sme jedli...

Cestou spat sme sli vacsou lodou- bola rychlejsia, nekyvalo ju tak a bola nova, pekna. Spat v Salvadore sme sli do restauracie, len sa niecoho napit. Hrala tam ziva brazilska hudba- to bolo tak super- ludia z hladiska si vzdy povedali co chcu, a spevacka hrala na gitare a spievala. Ked nevedela a niekto z hladiska vedel- dala mu gitaru a ona spievala, ked sa niekto chcel pridat spievat- siel spievat.. Barca vzdy “Toto chovanie je tak ´typicky brazilske :)”..

Jedna slecna tam mala narodeniny, tak sme dostali aj z torty- a za to sme jej zaspievali "happy birthday" v 3 jazykoch ..Proste super vecer, zakonceny doma uzasnym cajikom a zazvorovym dzusom..

Stvrty den som uz odchadzala- este rano sme isli na 2 hodiny na plaz- lebo kooonecne svietilo slnko! (aj to som sa stihla spalit,,:S) Potom som sla este vybrat peniaze pre Barcu a mala som ist na letisko busom.. lenze sme nikto nevedeli, kedy taky bus na letisko pride.. tu ako inak aj v celej latinskej amerike ziadny rozpis neexistuje, tak som len trpla ze naozaj pride, po 20 minutach, 2 hodiny pred odletom a hodinovou cestou na letisko, ked som uz smrtelne vazne zvazovala taxik za tazke prachy, sa zrazu bus objavil, tak som naskocila (tu sa nastupuje zadnymi dverami a vystupuje prednymi- vzadu sedi ujo co predava listky, a je tam tak taky uzky turniket, ze i ja som mala problem sa cez neho dostat..neviem ako to robia z vascimi ludmi- ci nastupuju prednymi dverami alebo co..

Celu cestu som trpla ci stihnem lietadlo, na letisku ked som cakala v dlhokanskej rade boli uz 3 prec a moj let mal byt 3:30(!!)..Brazilci su ale v pohododicke- nakoniec mal let este meskanie pol hodiny, tak som si este stihla dat i dzus v restike pred odletom:)..

Teraz uz sedim v Montevideu, mam za sebou uz 25 hodin cesty z toho 18 hodin na letiskach, este ma cakaju 3 a uz sa vyberiem do Buenos Aires- prekvapivo sa uz “domov” aj tesim.. na postel, spacak, teply caj a teplu sprchu.. jaj..:)