Aké je to bojovať a vyhrať...

Keď som prišla zo Slovenska mali sme tak 5 dní na to aby som pripravila 7-dňovú konferenciu.. Bola som 3 dni v Buenos Aires a bývala u kamošky a jej rodinky lebo my sme opustili pred Vianocami náš byt a mali sa presťahovať do nového ale ten mal byť voľný až vo Februári. Tak som mala možnosť nazrieť do života Argentínskej rodiny, cvičila trochu španielčinu, kecala prvýkrát s 5ročným dievčatkom- ktoré sa mi stále smialo že „Tina je ako delfína:)“, účastnila sa všetkých rodinných večerí a umývala riady (mami neboj;))
5teho som letela do Santiaga- jaj to bol rozdiel cestovať lietadlom namiesto 22 hodín autobusom..

Za pár dní nás čakala konferencia, ja som hneď v stredu stretla mojich facilitátorov- sme boli pekne medzinárodný tím- Poliak Piotr, Nemec Felix, Chilan Tomas a ja.. Chúďa Tomas mal na začiatku trochu kultúrny šok, pretože pracovať s 3 Európanmi vyžaduje hodne presnosti a štruktúry ;)..Tím sa mi veľmi páčil od začiatku- každý mal niečo extra v sebe a dokopy to dalo super výsledok- náš blok na konferencii bol najsamlepší ;).. A konferencia pre mňa osobne bola tiež veľmi extra..ale nie od začiatku..

Ja som bola tak trochu vystresovaná z môjho sľubu, čo som dala Joacovi na poslednej konferencii, že „v januári dám jeden tréning v španielčine“..A keďže som na začiatku januára ešte stále moc nekecala po španielsky tak som sa bála..no ohlásila som to v celom tíme, tak som do toho proste musela ísť..
Konferencia začala v pondelok a na našej prvej hodine, keď som ja ako „agenda manager“ mala predstaviť o čom bude blok a kto ho bude viesť, som sa spýtala, kto má problémy s angličtinou. Pár rúk sa zdvihlo, tak som si povedala, ok vyskúšam po španielsky.. Jáááj tak som sa koktalááá, mixovala španielčinu s angličtinou..

ALE

I tak pre mňa to bol velikánsky krok vpred , keďže to bolo prvý krát keď som vyslovila pár viet v tomto jazyku pred väčšou skupinkou ľudí. Bola som na seba veľmi hrdá a taktiež ma to posilnilo v tom, že naozaj asi teda zvládnem i ten tréning, samozrejme ak sa viac pripravím..
Ale moja radosť netrvala dlho..

Každý večer sme zbierali od delegátov spätnú väzbu- ako sa im páči konferencia, facilitátor atď.. no a to bol kameň úrazu.. Pri mne boli komentáre typu: „Hovor po španielsky alebo anglicky, nemixuj“ „hovor jazykom, ktorý Ti je pohodlnejší“..“Zlepši si komunikáciu“..
uuuuf ..
To bola facka priamo na líco a z veľmi nečakaného uhlu..
Tí ľudia si NEVEDIA predstaviť, čo pre mňa znamenalo v ten deň rozprávať po po španielsky!! Pre mňa taký krok... a oni sa sťažujú..
Bola som veľmi sklamaná a to že tam bolo i pár snahu oceňujúcich viet ma nezaujímalo.. bolo mi do plaču a povedala som si: „Ok, asi je to trááápne...táto konferencia nebude v znamení mojich španielsky tréningov, ešte nie som pripravená, sorry Joaco, necháme to na budúce..“

Proste som to vzdala a ďalší deň rozprávala iba po Anglicky.. keď niekto kecal po španielsky, tak som vždy prehodila do angličtiny..
Večer- zase zpätná väzba- prišli komenty ku mne : „snaž sa viac po španielsky“. „Kurnik, tak ľudia čo chcete! Sa rozhodnite ani jedno sa Vám nepáči ani druhé!“ Tak ma to naštvalo ešte viac, že fakt nevedia, čo chcú..

V 4tý deň konferencie som sa zobudila a prvé čo došlo: „Keď to asi naozaj nie je o tom čo ONI chcú.. to je o tom Čo JA chcem! Je to o tom či JA sama dokážem to, čo som plánovala..“
V ten deň sme mali simuláciu projektov a ja som ju mala uviesť, predstaviť priebeh a pravidlá.. Cez prestávku som si vzala na bok Piotra a Felixa a vravím: „ Čujte chlapci, teraz ma opravte pri každej chybe.“ A prerozprávala som im všetko v španielčine, pýtala si slovíčka aby som ozaj bola pripravená predať to delegátom v ich jazyku a bez chýb..

A tak sa i stalo!! 30 minút som rozprávala po španielsky pred 30 ľuďmi, potrebovala tak 1-2 slovíčka.. na konci som to ukončila slovami: „ tak a toto bola moja prvá session v španielčine!“ no a taký potlesk sa dvihol, že som až zaskočená zostala.. som nechápala, jak sa tí ľudia tešili J.
Čo bolo ešte lepšie- po tomto som mala svoj track s „ERmi“ (členmi zodpovednými za externé vzťahy a predaj“). Keďže som tam mala jedného chlapca, ktorý absolútne nerozpráva po anglicky, rozhodla som sa viesť to celé po španielsky.. A šlo to!! Zrazu som sa našla 5 hodín vkuse kecať „en castellano“!
Jasné, že to nebolo bez chýb, jasné že som sa niekedy zamotala ale všeobecne som sa vedela vyjadriť ľudia ma pochopili a ja som pochopila ich.
A tak po mojom prvotnom trápení som sa fakt premohla a ten pocit po konci toho dňa bol fakt super! Ale toto len „deň „D“ č.1.“ ;)

Môj ďalší cieľ na tejto konferencii bol- konečne vysvetliť deckám, že manažment projektov má naozaj zmysel a že im to môže priniesť dobré výsledky. Pripravili som pre nich simuláciu projektov, a dva celé dno o vedení týmu, projektu, plánovaní a realizácii..Po „Projektových dňoch“ za mnou prišlo pár ľudí že naozaj chcú pracovať na projektoch a že chcú zostať so mnou v kontakte..

aaaaaa si neviete predstaviť- po pol roku keď som bojovala (a väčšinou prehrala) pri pretláčaní tejto stratégie v Southern Cone sa mi kooonečne dostalo trochu nádeje že to predsa len bude fungovať! :) a tiež mi to dodalo znovu energie aby som naozaj dokončila, všetko čo som začala..jaj toľká radosť po tom všetkom :)
Ale predsa len to ešte nebol koniec môjho „dňa „D“ č.2..“ v ten som ešte mala posledný cieľ
a síce- rozprávať pred všetkými členmi Southern Cone v španielčine.. po prvý krát..100 ľudí.. uff.

Tak som tam zrazu stála na pódiu a rozprávala svoj príbeh- o španielčine, vzdávaní sa a zviechaní sa..a o tom že stáť pred nimi teraz a kecať v španielčine je pre mňa ako dostať sa na vysokú školu;).. no a taký potlesk jak som skončila.. jaaj.. až tak srdce poskočilo..:)

Tie decká si to teda nakoniec naozaj vážili.. naozaj sa tešili so mnou, že rozprávam ich jazykom.. a bolo to veľmi veľmi videť na ich prístupe..
zrazu ma začali sami od seba oslovovať viac sa pýtať, nebáli sa prihovoriť, začali so mnou viac srandovať a ja s nimi.. fakt.. ak mi niečo chýbalo v mojej skúsenosti tu v Southern Cone, ak mi niečo chýbalo k tomu, aby som sa dostala kultúre naozaj pod kožu, bola to španielčina..
Toľko energie a toľko srandy! Naozaj som pochopila, čo to znamená byť v latinskej amerike a ako si to naozaj užiť..

Decká mi povedali že sa zo mňa stala „LaTina“ :)..haha

Čo na záver povedať je to, čo mi trklo na tejto konferencii.. Úprimne- rozprávať po španielsky som mohla už minule.. Nezabralo toľko času kúpiť španielčinu pre samoukov a prejsť si dôsledne lekcie (prešla som 12 lekcií za dva týždne! Pred konferenciou!) Taktiež projektovú simuláciu som mohla spraviť už naposledy- tiež sa to dalo a robila som niečo podobné v ČR takže to nebolo až také náročné... a mala by som iné výsledky teraz.. ale ja nie.. stále som si vravela v obidvoch veciach: „teraz nie ešte nie som ready.. to nepôjde.. nechám to nabudúce“..

NIE!

Keď nie dnes?? Kedy?? To môžem odkladať do nekonečna.. to je to najľahšie..Keď to skúsim dnes- budem mať výsledok hneď- dobrý alebo zlý- čokoľvek- niečo na čom môžem stavať. Ak to nechám na zajtra, budem len začínať.. hoci by som už mohla stavať..

Takže taký môj odkaz- na základe toho čo mi dala konferencia je: ak o niečom snívate, niečo čo BY ste naozaj RAZ chceli urobiť- a dlho to odkladali.. choďte do toho DNES.
Áno- môže to byť ťažké, áno nemusí to byť akceptované všetkými, áno nemusia všetci uznať vašu snahu ako na začiatku neuznali moju.. ale.. keď to nevzdáte, a naozaj dosiahnete to čo se chceli, ten pocit na konci bude...

.. šak uvidíte;)