Bezdomovec...

Včera sa mi stala vec ktorú by som nepriala nikomu..
Všetko začalo tým, že náš finančák Emil odišiel na konferenciu do Talianska, Maxi šiel na dovolenku, a my sme dostali len polku platu na tento mesiac.. Mne ostalo ešte kopu chillanských ale tie som si chcela nechať na ďalší krát.. taktiež mám v zálohe eura ale si vravím že v pohode, a ešte som požičala Vike keď som mala takže na účtoch, v inch menách a v pohľadávkach .. som ok.. ale v argentínských pesách mi včera večer ostali slovom DVE..bankovka odpovedajúca 12 českým korunám- to bolo celé moje bohatstvo včera večer.. mala som chuť sa prejsť po Floride (hlavná nákupná ulica) pozrieť si ako tancujú na ulici tango a potom ísť metrom domov (Metrokarta bol daľší zdroj kde som mala peniaze)..
Som si chodila chodila, prišla k metru a tam vidím vychádzať ľudí- že metro nefunguje.. ajaaaj.. 10:30 v noci.. ja sama, s 2 pesami.. bus ma stoji 1,20, ale na to musím mať mince, a keďže v Buenos Aires je akútny nedostatok mincí, nikto nezamieňa, nikto nechce dať.. chodila som po malých kioskoch, či nemajú niečo za 0,5 ale nič.. pýtala som sa jedného či mi nezmení- že nemá.. jasné..nikto "nemá"....
Tak ma zavalil strach-JAK SA JA DOSTANEM DOMOV! Bývame v Belgrane- čo je 20 min autobusom, pekne ďaleko, nemám na taxík, zmenárne zavreté, kartu mi žiadny dopravný prostriedok nevezme.. aaaaaaaa.. jaj.. a čo neurobí Tinka keď je v koncoch.. rozplače sa.. tak som revala, nadávala na sprostý mincový systém a mala takú guču v hrdle že som sa ani pýtať o drobné už nemohla.. tak som sa vydala smer ofis- KUKALA PO ZEMI, Či niečo nenájdem.. a dúfala, že možno na ofise bude náš vrátnik a ten by mi mohol dať..
.. nakukla som nič..
Tak som utrela slzy že idem teda skúsiť posledný obchod či mi rozmenia a keď nie tak budem žobrať..
A zrazu oproti mne Pedro- náš vrátnik, tak som mu hneď povedala aký mám problém, on že koľko chceme- ja som mu ukázala moju 2pesovu bankovku, on mi dal dve mince, som mu povedala že mi zachránil život a vydala sa cestou k busovej zastávke..

2 mince.. 2 mince!!! A také vzácne.. Po stretnutí s Pedrom som sa musela len usmievať.. Svet bola krásny a ja som bola najbohatšia na svete:)- mohla som ísť domov, mala som strechu nad hlavou, matrac pod sebou a bola som štastná..:)

Aké je to bojovať a vyhrať...

Keď som prišla zo Slovenska mali sme tak 5 dní na to aby som pripravila 7-dňovú konferenciu.. Bola som 3 dni v Buenos Aires a bývala u kamošky a jej rodinky lebo my sme opustili pred Vianocami náš byt a mali sa presťahovať do nového ale ten mal byť voľný až vo Februári. Tak som mala možnosť nazrieť do života Argentínskej rodiny, cvičila trochu španielčinu, kecala prvýkrát s 5ročným dievčatkom- ktoré sa mi stále smialo že „Tina je ako delfína:)“, účastnila sa všetkých rodinných večerí a umývala riady (mami neboj;))
5teho som letela do Santiaga- jaj to bol rozdiel cestovať lietadlom namiesto 22 hodín autobusom..

Za pár dní nás čakala konferencia, ja som hneď v stredu stretla mojich facilitátorov- sme boli pekne medzinárodný tím- Poliak Piotr, Nemec Felix, Chilan Tomas a ja.. Chúďa Tomas mal na začiatku trochu kultúrny šok, pretože pracovať s 3 Európanmi vyžaduje hodne presnosti a štruktúry ;)..Tím sa mi veľmi páčil od začiatku- každý mal niečo extra v sebe a dokopy to dalo super výsledok- náš blok na konferencii bol najsamlepší ;).. A konferencia pre mňa osobne bola tiež veľmi extra..ale nie od začiatku..

Ja som bola tak trochu vystresovaná z môjho sľubu, čo som dala Joacovi na poslednej konferencii, že „v januári dám jeden tréning v španielčine“..A keďže som na začiatku januára ešte stále moc nekecala po španielsky tak som sa bála..no ohlásila som to v celom tíme, tak som do toho proste musela ísť..
Konferencia začala v pondelok a na našej prvej hodine, keď som ja ako „agenda manager“ mala predstaviť o čom bude blok a kto ho bude viesť, som sa spýtala, kto má problémy s angličtinou. Pár rúk sa zdvihlo, tak som si povedala, ok vyskúšam po španielsky.. Jáááj tak som sa koktalááá, mixovala španielčinu s angličtinou..

ALE

I tak pre mňa to bol velikánsky krok vpred , keďže to bolo prvý krát keď som vyslovila pár viet v tomto jazyku pred väčšou skupinkou ľudí. Bola som na seba veľmi hrdá a taktiež ma to posilnilo v tom, že naozaj asi teda zvládnem i ten tréning, samozrejme ak sa viac pripravím..
Ale moja radosť netrvala dlho..

Každý večer sme zbierali od delegátov spätnú väzbu- ako sa im páči konferencia, facilitátor atď.. no a to bol kameň úrazu.. Pri mne boli komentáre typu: „Hovor po španielsky alebo anglicky, nemixuj“ „hovor jazykom, ktorý Ti je pohodlnejší“..“Zlepši si komunikáciu“..
uuuuf ..
To bola facka priamo na líco a z veľmi nečakaného uhlu..
Tí ľudia si NEVEDIA predstaviť, čo pre mňa znamenalo v ten deň rozprávať po po španielsky!! Pre mňa taký krok... a oni sa sťažujú..
Bola som veľmi sklamaná a to že tam bolo i pár snahu oceňujúcich viet ma nezaujímalo.. bolo mi do plaču a povedala som si: „Ok, asi je to trááápne...táto konferencia nebude v znamení mojich španielsky tréningov, ešte nie som pripravená, sorry Joaco, necháme to na budúce..“

Proste som to vzdala a ďalší deň rozprávala iba po Anglicky.. keď niekto kecal po španielsky, tak som vždy prehodila do angličtiny..
Večer- zase zpätná väzba- prišli komenty ku mne : „snaž sa viac po španielsky“. „Kurnik, tak ľudia čo chcete! Sa rozhodnite ani jedno sa Vám nepáči ani druhé!“ Tak ma to naštvalo ešte viac, že fakt nevedia, čo chcú..

V 4tý deň konferencie som sa zobudila a prvé čo došlo: „Keď to asi naozaj nie je o tom čo ONI chcú.. to je o tom Čo JA chcem! Je to o tom či JA sama dokážem to, čo som plánovala..“
V ten deň sme mali simuláciu projektov a ja som ju mala uviesť, predstaviť priebeh a pravidlá.. Cez prestávku som si vzala na bok Piotra a Felixa a vravím: „ Čujte chlapci, teraz ma opravte pri každej chybe.“ A prerozprávala som im všetko v španielčine, pýtala si slovíčka aby som ozaj bola pripravená predať to delegátom v ich jazyku a bez chýb..

A tak sa i stalo!! 30 minút som rozprávala po španielsky pred 30 ľuďmi, potrebovala tak 1-2 slovíčka.. na konci som to ukončila slovami: „ tak a toto bola moja prvá session v španielčine!“ no a taký potlesk sa dvihol, že som až zaskočená zostala.. som nechápala, jak sa tí ľudia tešili J.
Čo bolo ešte lepšie- po tomto som mala svoj track s „ERmi“ (členmi zodpovednými za externé vzťahy a predaj“). Keďže som tam mala jedného chlapca, ktorý absolútne nerozpráva po anglicky, rozhodla som sa viesť to celé po španielsky.. A šlo to!! Zrazu som sa našla 5 hodín vkuse kecať „en castellano“!
Jasné, že to nebolo bez chýb, jasné že som sa niekedy zamotala ale všeobecne som sa vedela vyjadriť ľudia ma pochopili a ja som pochopila ich.
A tak po mojom prvotnom trápení som sa fakt premohla a ten pocit po konci toho dňa bol fakt super! Ale toto len „deň „D“ č.1.“ ;)

Môj ďalší cieľ na tejto konferencii bol- konečne vysvetliť deckám, že manažment projektov má naozaj zmysel a že im to môže priniesť dobré výsledky. Pripravili som pre nich simuláciu projektov, a dva celé dno o vedení týmu, projektu, plánovaní a realizácii..Po „Projektových dňoch“ za mnou prišlo pár ľudí že naozaj chcú pracovať na projektoch a že chcú zostať so mnou v kontakte..

aaaaaa si neviete predstaviť- po pol roku keď som bojovala (a väčšinou prehrala) pri pretláčaní tejto stratégie v Southern Cone sa mi kooonečne dostalo trochu nádeje že to predsa len bude fungovať! :) a tiež mi to dodalo znovu energie aby som naozaj dokončila, všetko čo som začala..jaj toľká radosť po tom všetkom :)
Ale predsa len to ešte nebol koniec môjho „dňa „D“ č.2..“ v ten som ešte mala posledný cieľ
a síce- rozprávať pred všetkými členmi Southern Cone v španielčine.. po prvý krát..100 ľudí.. uff.

Tak som tam zrazu stála na pódiu a rozprávala svoj príbeh- o španielčine, vzdávaní sa a zviechaní sa..a o tom že stáť pred nimi teraz a kecať v španielčine je pre mňa ako dostať sa na vysokú školu;).. no a taký potlesk jak som skončila.. jaaj.. až tak srdce poskočilo..:)

Tie decká si to teda nakoniec naozaj vážili.. naozaj sa tešili so mnou, že rozprávam ich jazykom.. a bolo to veľmi veľmi videť na ich prístupe..
zrazu ma začali sami od seba oslovovať viac sa pýtať, nebáli sa prihovoriť, začali so mnou viac srandovať a ja s nimi.. fakt.. ak mi niečo chýbalo v mojej skúsenosti tu v Southern Cone, ak mi niečo chýbalo k tomu, aby som sa dostala kultúre naozaj pod kožu, bola to španielčina..
Toľko energie a toľko srandy! Naozaj som pochopila, čo to znamená byť v latinskej amerike a ako si to naozaj užiť..

Decká mi povedali že sa zo mňa stala „LaTina“ :)..haha

Čo na záver povedať je to, čo mi trklo na tejto konferencii.. Úprimne- rozprávať po španielsky som mohla už minule.. Nezabralo toľko času kúpiť španielčinu pre samoukov a prejsť si dôsledne lekcie (prešla som 12 lekcií za dva týždne! Pred konferenciou!) Taktiež projektovú simuláciu som mohla spraviť už naposledy- tiež sa to dalo a robila som niečo podobné v ČR takže to nebolo až také náročné... a mala by som iné výsledky teraz.. ale ja nie.. stále som si vravela v obidvoch veciach: „teraz nie ešte nie som ready.. to nepôjde.. nechám to nabudúce“..

NIE!

Keď nie dnes?? Kedy?? To môžem odkladať do nekonečna.. to je to najľahšie..Keď to skúsim dnes- budem mať výsledok hneď- dobrý alebo zlý- čokoľvek- niečo na čom môžem stavať. Ak to nechám na zajtra, budem len začínať.. hoci by som už mohla stavať..

Takže taký môj odkaz- na základe toho čo mi dala konferencia je: ak o niečom snívate, niečo čo BY ste naozaj RAZ chceli urobiť- a dlho to odkladali.. choďte do toho DNES.
Áno- môže to byť ťažké, áno nemusí to byť akceptované všetkými, áno nemusia všetci uznať vašu snahu ako na začiatku neuznali moju.. ale.. keď to nevzdáte, a naozaj dosiahnete to čo se chceli, ten pocit na konci bude...

.. šak uvidíte;)

Mesiac po odchode z domu..

Tak teraz už je naozaj treba napísať novinky z môjho života lebo ich je naozaj veľa.. Tak v prvom rade- svoje Vianoce som strávila doma na Slovensku- veľa z Vás vie.. bolo úplne úžasne. Tak som si užívala každú chvíľku vnímala veci omnoho intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým, videla všetko okolo krajšie ako predtým, všímala si viac rozdiely medzi tým, čo mám v latinskej Amerike a čo mám doma a začala byť viac hrdá na svoj pôvod :) ..

Taktiež- každý sa pýta či som sa zmenila.. hej myslím že hej.. Myslím že som viac šťastnejšia.. že som sa naučila tešiť sa viac z maličkostí a nebrať veci tak vážne, nerobiť problémy tam kde nie sú.. nevravím že to nikdy nerobím- jasné že hej (ženská..:P), ale nie tak veľa ako predtým..;)
A tiež trochu viac otvorená a komunikatívna.. nemyslím v kruhu priateľov- to bolo skoro vždy..
Skôr s cudzími- samú ma prekvapilo, keď som sa dala do reči na prechádzke so psom s takým deduškom, čo ho nás pes trošku otravoval.. Možno to bolo len tým že som sa neskutočne tešila z toho že konečne rozumiem všetkému čo ľudia okolo hovoria a môžem reagovať a kecať :)

Chcem týmto- hoci mesiac po- poďakovať hrozne hrozne hrozne moc mojej rodinke, ktorú strašne moc ľúbim a ktorá mi z mojho výletu urobila energickú bombu pre moj ďalší polrok v latinskej Amerike.

Úžasné Vianoce, návštevy, lyžovačka, lazy, túra, Silvester a naša „živá 2009 :P“ jaj to bolo tak super.

Taktiež som bola hrozne rada, že som stretla svojich spolužiakov zo strednej a AIESEcarov z Brna.. jednoducho som si našla čas aby som aspoň na chvíľku stretla ľudí ktoí pre m%na mnho mnoho znamenajú..

Takže ešte raz veľka vďaka špeciálne ockovi, maminke a Janinke za to že som mohla byť s Vami! Teraz mi chýbate veľmo- prajem pekného Valentína!!