Cestovanie po Brazilii - Rio de Janeiro a Salvador

Po kongrese sme mali Brazilcanmi organizovany vylet -“study tour”- do Ria z cca dalsimi 100 ludmi z kongresu, a hned na to vylet s Barcou, Petou a Anulou do Salvadoru- organizovany Barcou, tak som si v poslednych dnoch este pekne pocestovala:), ale pekne po poriadku.

Rio de Janeiro-

o moj boze!!! Uuuzaaaasneeeeee miesto!!! Take nieco co som tam videla som ozaj este nikdy nezazila, a to som toho pocestovala uz hodne.. Copacabana, Sugar loaf, Jezis na kopci… aaaaaaaaaaaaaa.. co budem hovorit, kuknite fotky! :) http://picasaweb.google.sk/pospisilova.m/RioDeJaneiro

Co sa mi na study tour pacilo, ze som si nasla novych priatelov a naozaj si uzila vylet s kopou srandy- vacsinou teda s Poliakmi:)- predsa len asi maju najblizsie k nasmu slovenskemu alebo skor “stredoeuropskemu” humoru ;).

Salvador

To uz bolo o niecom inom- ziadne masove organizovane vylety- 4 baby na vychode Brazilie, v state Bahia, mesto Salvador.. Super!! Pekne sme sa dostali pod kozu brazilskej kulture.

Stretli sme sa v Sao Paulo na letisku- Ja, Peta a Anula 2 hodiny pred odletom, Barca dorazila na poslednu chvilu, ked my uz stali v rade rozhodnute, ze ideme i bez Barci, nech nam letenky neprepadnu a najdeme si hostel..

Salvador- by som povedala ”mesto plazi, paliem, piesku”.. ked sme prichadzali a videli tie plaze z autobusu-dovolenka zacala:)..

Barca nas ubytovala u jedneho jej kamarata- Felipeho, mali sme tak moznost spoznat typicku brazilsku rodinu (od bratov sestier az po sesternice, babicky, tety a netere:-D) nesrandujem- naozaj sme boli predstavene uplne vsetkym moznym, a vsetci sa na nas vzdy pekne prisli pozriet a uvitat:).. a vybozkavat samozrejme..:)

Starali sa o nas jak o svojich- dostali sme uteraky, zubnu pastu, mydlo, kazde rano sme mali prichystane uzasne kafe a ranajky. Ked som ochorela, teta mi robila zazvorovy dzus, a Felipeho mamina caj na zazivanie- proste jak keby som bola ich dieta.. :)..co som si ale uvedomila- ze u nas doma by to bolo presne tak isto.. I moja maminka by pripravila ranajky a robila cajiky z byliniek, keby to niekto z nasich hosti potreboval.. az teraz vidim, ake je to uzasne ked to niekto robi pre mna..Dava mi to zavazok spravat sa podobne k mojim hostom :).

Dom, kde sme byvali bol pre nas trochu neobvykly.. Moc sa tu netesni, lebo to nepotrebuju- takze diery okolo vodovodu v kupelni (tak ze bolo vidiet do zahrady) - normalka... v kuchyni ziadne okna, len otvory. Tepla voda? Nie je treba..zabradlie na schodoch (v priestore)? Na co..take veci, ktore im prisli normalne, my sme len krutili hlavou, ale akceptovali.. I mravce v kuchyni, macky v posteli.. 

co tam toho, ich pohostinnost a laskavost prevysila vsetko o x million percent!!!!!!!

Prvy den hned po prichode sme isli k majaku- ikone salvadoru, dali si “Asaji” k zapadu slnka- nepytajte sa ma co to je- nejake ovocie zmixovane s ladom (ale bolo to veeelmo dobreee).

Potom sme slapali do najstarsej casti Salvadoru, kde sme sa dozvedeli, ze Salvador bolo prve hlavne mesto Brazilie..

Stare centrum bolo uzasne- citili sme sa ako naozaj v 15-16 storoci spolu s tetami v krojoch, ktore predavali typicke jedlo (ktore malo take divne meno ze si naozaj nespomeniem). Samozrejme ze sme ho okostovali- priamo z ulice (mami , oci nepocuvajte ;). Bolo to cesto z fazuli a s plnkou z neviem coho- nejake slizka zelenina, ktora sa tahala jak sopel, potom nieco zlte, a potom nejake morske prisery do toho.... uplne ina chut ako sme my zvyknuti- bolo to zaujimave, radsej som nemyslela na to co jem, a toboz nie, co mi to pripomina, inak by som sa teda moc nenajedla..;)

Potom sme si sadli este na namestie k zivej hudbe a zakoncili nas “typicky brazilsky den” Caipirinhou :).

Druhy den sme sa vybrali na plaz, len zacalo prsat, tak sme sa motali po trhoch, po namestiach, parkoch, pili vodu z kokosu, skusali ovocie, ake sme v zivote nevideli- ze “Gojaba”, “Kaserola”, “Piňa”, “Kažu” (inak Kažu je akože nase kešu- je to ovocie, ktore konci orechom..( citili sme sa strasne nevzdelane, a svetaneznale ze sme nevedeli ze kesu je z ovocia..:)

Vybrali sme sa do najznamejsieho kostola v Salvadore (Bonfim) vo velmi chudobnej stvrti, po plazi sme sa dostali k najlepsej zmrzline aku som kedy mala.. Co bolo ale na tej zmrzke najlepsie- ze nam predtym nez sme si vybrali prichut, dali vsetky okostovat :D..

Vecer sme este zasli na pivo- teda podaktori- ja som mala pekne dzusik (cerstvo vytlaceny- to sa mi strasne pacilo ze vsade robili prirodne dzusy- bud priamo z ovocia, alebo mrazenej drene- proste hodili do mixera priliali vodu, cukor a super napoj bol na svete)..

Treti den sme sli na ostrov “Itaparica” kde ma Felipe tetu (takze sme spoznali este dalsi zvysok rodiny;). Cestovali sme tam takou lodickou, ktorou tak kymacalo, ze to par ludi nevydrzalo a vyhodilo obsah zaludku na svetlo sveta.. trosku nechutna cesta, ale prezili sme..

Bohuzial pocasie nam zase neprialo, bolo zamracene a chvilkami i prsalo.. ale i tak sme stravili cely den na plazi od prilivu k odlivu, zbierali musle, oddychovali, jedli kokosove keksy s “dulce de leche”..

Na veceru nas pozvala Felipeho teta jest kraby a ine morske prisery.. o moj boze.. ze “ako sa to je?” “Najskor odtrhni nozicky”..kazda odtrhnuta nozicka ma bolela este viac ako to chudatko krabika..:,(..dlho mi trvalo kym som sa naozaj odhodlala...

..masa to vela nemalo, ale za to to bolo velmi dobre:)..len nie pre vegetarianske duse.. .;)

Tak toto sme jedli...

Cestou spat sme sli vacsou lodou- bola rychlejsia, nekyvalo ju tak a bola nova, pekna. Spat v Salvadore sme sli do restauracie, len sa niecoho napit. Hrala tam ziva brazilska hudba- to bolo tak super- ludia z hladiska si vzdy povedali co chcu, a spevacka hrala na gitare a spievala. Ked nevedela a niekto z hladiska vedel- dala mu gitaru a ona spievala, ked sa niekto chcel pridat spievat- siel spievat.. Barca vzdy “Toto chovanie je tak ´typicky brazilske :)”..

Jedna slecna tam mala narodeniny, tak sme dostali aj z torty- a za to sme jej zaspievali "happy birthday" v 3 jazykoch ..Proste super vecer, zakonceny doma uzasnym cajikom a zazvorovym dzusom..

Stvrty den som uz odchadzala- este rano sme isli na 2 hodiny na plaz- lebo kooonecne svietilo slnko! (aj to som sa stihla spalit,,:S) Potom som sla este vybrat peniaze pre Barcu a mala som ist na letisko busom.. lenze sme nikto nevedeli, kedy taky bus na letisko pride.. tu ako inak aj v celej latinskej amerike ziadny rozpis neexistuje, tak som len trpla ze naozaj pride, po 20 minutach, 2 hodiny pred odletom a hodinovou cestou na letisko, ked som uz smrtelne vazne zvazovala taxik za tazke prachy, sa zrazu bus objavil, tak som naskocila (tu sa nastupuje zadnymi dverami a vystupuje prednymi- vzadu sedi ujo co predava listky, a je tam tak taky uzky turniket, ze i ja som mala problem sa cez neho dostat..neviem ako to robia z vascimi ludmi- ci nastupuju prednymi dverami alebo co..

Celu cestu som trpla ci stihnem lietadlo, na letisku ked som cakala v dlhokanskej rade boli uz 3 prec a moj let mal byt 3:30(!!)..Brazilci su ale v pohododicke- nakoniec mal let este meskanie pol hodiny, tak som si este stihla dat i dzus v restike pred odletom:)..

Teraz uz sedim v Montevideu, mam za sebou uz 25 hodin cesty z toho 18 hodin na letiskach, este ma cakaju 3 a uz sa vyberiem do Buenos Aires- prekvapivo sa uz “domov” aj tesim.. na postel, spacak, teply caj a teplu sprchu.. jaj..:)

International Congress Sao Paulo, Brazilia

Toto bude teraz velmi tazke.. zhrnut strucne posledne tri tyzdne, kedy som zazila toho tolko co za cely rok nie..

V kazdom pripade- pas nakoniec dorazil, este som bola vystrasena v utorok, ked rano na ofise zasielka nebola, ale poobede som sla cez vratnicu a vratnik maval s obalkou (som ho skoro vyobjimala! :)

Tak som v stredu rano cestovala do Brazilie..

Len par pikosiek z cesty- som si vravela- mam strasne vela tasiek, neprsalo tak tri tyzdne, nebudem brat dazdnik, nemam ho ani ako drzat- samozrejme pekne prsalo, potom mi tesne pred nosom usiel bus cislo 5 tak ze idem na inu zastavku, kde jazdi iny bus, ktory zvycajne chodi kazdych 5 min. Ako na potvoru nic nechodilo, zato 5ka prebehla okolo 2krat! Potom pri prestupe sa mi este podarilo nastupit na zly autobus ale nakoniec vsetko dobre dopadlo, lamana spanielcina, a kopka stastia pomohla a prisla som na letisko este viac ako 2 hod pred odletom- Ocko bol by si na mna hrdy;)..

Na letisku- kontrola jak nikdy- presla som s litrovou plnou(!) flaskou, vybijanym opaskom, nic nepipalo, zenske za monitormi sa na niecom dobre bavili, tak ani nepozerali obsah veci.. no sranda.. Lietadlo malo skoro hodinu a pol meskanie, mala som strach ze zmeskam pripoj, ale v Montevideu nas len nalozili do auta previezli do ineho lietadla a uz sme leteli..

Prichod do Sao Paulo.. O Boze..pohlad z okna- nekonecne mraky mrakodrapov a panelakov a domov- vyslovene- nekonciace obrovske mesto.

Po pristani ma zliala neskutocna radost - akokeby sa mi splnil sen, ktory som uz nedufala ze by niekedy mohol.. Na letisku ma uz cakal “Ondrej” z organizacneho tymu so satkou “AIESEC”. Ako super - nebola som sama a navyse- prvy clovek, ktoreho stretnem - Slovak :).

Cakali sme dalsie 4 hodiny na dalsich delegatov,aby sme naplnili van a presunuli sa do hotela kde uz bolo tak 400 dalsich ludi na pre-meetingu medzinarodneho kongresu..tie hodiny ale ubehli ryhlo, behala som stale po letisku s jednou Mexicankou a babou s Panamy, potom sme stretli dalsich- jedneho chalana s Bahrainu, ktory sa mi predstavil a povedal ze aj tak i nezapamatam jeho meno- ja ze hej, tak sme sa stavili o vino.. a vyhrala som:) (volal sa Rehman- na fotke so mnou a Petulou:).

Cesta vanom bola najdlhsia z celeho dna.. Spala som len dve hodiny vstavala o 4 rano, cestovala cely den, xhodin na letiskach... uff vsetka unava ale zmizla, ked som vstupila do haly hotela.

Zacala som hladat zname tvare, ale ani som nemusela nikam chodit ludia sa na mna vrhali zo vsetkych stran a vitali- kazdu chvilu vykrik a “Hiiiii so good to see u again”!! Cesi, Slovaci, Indovia, Kolumbijci, Poliaci, Svajciari, … a kopa dalsich a hlavne moj byvaly tym z Prahy- Petula, Lukas, Peta a Barca! Jaj sme po sebe poskakali!:) Tych vidiet bolo ako vidiet rodinu, ako byt doma.. sme sa zisli zo 4 kontinentov v Brazilii- Lukas je v Juznej Afrike, Petula v Katare, Peta v Rotterdame, Barca v Madarsku a ja z Argentiny.. proste dobra zmeska:).

Inak v hoteli pre meetingu uz nebolo miesto tak nam povedali ze si mame najst niekoho u koho mozeme spat spolu na posteli.. tak som spala s Petulou- sme kecali neskoro do noci:). Rano nas previezli do Holiday Inn kde sa konal kongres..

Mali sme tam nejaku zlavu tak sme neplatili az tolko kolko “normalni ludia”, ale ten hotel- to bolo nieco, ranajky obedy, vecere jak na svadbach, zelenina vsetkeho mozneho I nemozneho druhu a kolace a dezerty- mnaaaaaaam, izby boli uzasne- dokonca sme mali na izbe zehlicku I fen, velikansku televiziu..Namiesto klucov sme mali cipove karty, kazdy den nam upratovali izby, a budili nas z recepcie.. no som si chvlkami pridala jak z Pretty woman filmu :).Uz len virivka chybala (hoci tam bol bazen I sauna, ktory sme mohli vyuzivat- ale nebol cas..)

Co mi konferencia dala, bolo mnozstvo informacii co vsetko sa da robit v Latinskej Amerike s projektami, s neziskovym sektorom, s roznymi organizaciami, vzdelavacie aktivity atd a tiez motivaciu, ktoru mi dalo par zaujimavcyh ludi, ktori toho naozaj hodne dokazali a ukazali mi, co vsetko sa da v tejto organizacii urobit. Tak som si uvedomila, ze v Argentine nie som na prazdninach, ale ze som tam naozaj prisla nieco dokazat, tak mi to zacalo v hlave srotovat a zacala som vymyslat co vsetko budem robit ked sa vratim:).

Co sa mi este strasne pacilo, bol nas tym zo Southern Cone- bolo nas tam 11, co by sa medzi 500 dalsimi I mohli stratit- ale my nie- stale nas bolo pocut:)( mi chvilu trvalo, kym som sa naucila nase spanielske pokriky, ale potom som si kricanie naozaj uzivala a ucila to ostatnych mimo nasu delegaciu;) (Yo te daree, te dare una cosa, yo te dare una cosa que empieza con C cono sur! a pod..).

Nasa delegacia: Zlava zhora- JuanMa, Marina, byvaly clen AIESEC Chile, ja, Maxi, 2.rada zlava-Lumila, Mechi, Alejandra, Emil, Vika, Joaco a dole Julian a Tomas(ten bol v organizacnom tyme, nie ako delegat)

Nasi prezidenti boli hrozne aktivni, v prvych dnoch uz poznali viac ludi ako MC dokopy, meetingovali, dohovarali spoluprace s krajinami, zistovali, pytali sa..Bolo strasne super vidiet ako sa im otavraju oci, ako spoznavaju “AIESEC svet” viac ako stovky krajin, kultur a roznych “aiesecov” ktory pre nas starsich je vidiet uz normalka. Som si spomenula na svoj prvy kongres v Polsku ked som bola este vo vedeni AIESEC Brno.. jaj to boli casy.. :)

Mne sa moc teraz do spoznavania novych ludi nechcelo, travila som vecne cas s priatelmi, ktorych uz mam..bolo super vidiet co sa zmenilo/nezmenilo, kecala som hodne s deckami, s ktorymi som pracovala v minulom roku v CR i mimo CR- napriklad tam boli baby co som s nimi bola v Bulharsku facilitovat na konferencii, len Gulsen chybala, alebo Ujjvala z Indie co bola v CR minuly September, dokonca Fernanda z Brazilie, na ktoru som skoro zabudla- tu som stretla pred tromi rokmi v CR ked bola na leto v AIESEC Praha..alebo Mishu z Rumunska, co je teraz v Columbii a stretli sme sa na brnenskej konferencii..

Ja, Ujjvala, Mishu a neviem kto:)- Globall Village- ja v Argentinskom obleceni na tango ;)

Bohvie ci ich stretem este niekedy- toto bola asi jedna z poslednych medzinarodnych konferencii- tak som chcela vsetkych este raz vidiet.. minula som na nu posledne uspory z Prahy a nasi ma zadotovali, za co im naozaj hroozne hroozne dakujem.

Ubehlo to vsetko strasne rychlo, treningy, prezentacie, workshopy, partneri, Brazilska noc, oficialna vecera...uzas..tak som sa na to tesila, a ono to uz je prec.. no musim si najst na co sa budem tesit teraz.. ze by na coaching v Chile za par dni??;)