Activating Heroes podruhe

V poslednom mesiaci som naozaj spoznala, co je to pracovat nie v Argentine ale "Southern Cone".
Ako som predtym pisala o Activating Heroes, o dva tyzdne na to nas cakala ta ista konferencia- ale pre Pacificku stranu- pre Chile.

My sme si vraveli, ze to uz bude pohodicka, vsetko pripravene, powerpointy, outliny, printouty atd.. ale Murphyho zakony funguju neustale, a ked si clovek mysli, ze je vsetko ok, zasadne sa musi nieco stat co ho presvedci ze sa mylil.. Tak to bolo i u nas... a to hned z 3 dovodov:

1. Marina a Vika nedostali viza- takze nemohli ist na konferenciu
- nasledok- vsetku ich pracu, facilitovanie na konferencii sme si museli prerozdelit a ked sa to prerozdeluje zo 7 ludi medzi 5.. uuuf..

2. Nemali sme ziadnych externistov na "Sustainability Day"- hlavnym dovodom bolo to, ze cela konferencia bola vo Valdivii, co je 10 hodin cesty zo Santiaga, najslabsia pobocka- takze dostat tam ich partnerov bol problem lebo nemaju ziadnych... a taktiez to bolo cez sviatok, takze nakoniec vsetci externisti zo Santiaga odriekli par dni pred zaciatkom konferencie..
- nasledok- aby sme splnili ciele a zmysel tohto dna, museli sme pomenit celu agendu, tak aby sme ju boli schopni dorucit sami a zaroven to malo taky efekt ako v Argentine..
- tak som rozdelila ulohy medzi Maxiho, Emila a Juana, ktori pripravili seminar o podnikani, spolocenskej zodpovednosti firiem a socialnom podnikani v Chile.
 
Ja som mala trening na projektovy management a ako sa to da pekne spojit s tymito temami v AIESEC a co sa robi v inych krajinach a potom decka museli vymyslat, co za projekty by sa dalo vymysliet v Chile na zaklade informacii z externeho prostredia..

3. Kultura!!!! to bol takyyy rozdiel!! Zmenila naladu a energiu celej konferencie!! Chilania proste neboli taki expresvni ako delegati v atlantickej strane- v Buenos Aires to zilo, tam sme videli kazdy pocit kazdu kritiku, vsetko na tvarach, gestach, tu- 100 x kludnejsie, premyslajuce, pomalsie..
- nasledok- moja depresia a obavy, ze si decka neuzivaju, ze sa im to nepaci, ze sa neucia- .. pre mna to bol sok- zvyknuta na rychle tempo v argentine zrazu click a zmenit tempo pre Chile..ale po adaptovani som, ked som zmenila pohlad na rozne veci, zacalo mi to chovanie, i nalada davat zmysel... Trebalo len pochopit, ze oni su proste taki, a nemozem po nich chciet, aby sa zacali spravat ako v Argentine, treba im hovorit v mensich davkach a nechat ich premyslat, lepsie je sa viac pytat ako to sami pochopili. 
A zistila som, ako pomaha ked sa clovek usmeje, ze treba len trpezlivost a ta naozaj prinesie ruze;)..
.. By som mohla napisat clanok- ako zvladnut kulturny sok za den hehe :)

Nakoniec- sa vsetko zvladlo..Ja som sa naucila ako byt trpezlivejsia a ako si naozaj uzivat vsetko, co prichadza, ako je niekedy potrebne brat veci ako su a nesnazit sa ich zmenit za kazdu cenu, ze niekedy to je tak, lebo to tak ma byt :)..
Myslim ze po par ustresovanych hodinach sme si to naozaj uzili, viac nas to stmelilo a utuzilo vztahy v tyme..

A okrem toho!!- Cestovanie cez "dychberuce" argentinske Bariloche- kde to vyzera ako v Alpach ale v tak 10 nasobne vacsich rozmeroch, maxivelke tulene vo Valdivii, neskutocne chutne lososy, plaz a ocean.. to vsetko tiez patrilo ku konferencii a dnoch stravenych v Chile pred a po...

Som stale viac a viac rada ze som tu :)