Tina 23.1.08 a Tina 29.1.08...to je rozdiel..

Dlho som nepisala nic, a stalo sa toho velmi vela. ale teraz je ten cas kedy naozaj citim ze je potreba sa vypisat..
Len za posledne 2 mesiace.. vylet do Srbska, Jankina stuzkova, Folkove Vianoce, Vianoce bez segry, Silvester v Srbsku, tyzden planovania s tymom, priprava konferencie, meetingy skypy, meetingy, priprava na volby, konefrencia, volby..
..strasne vela slov, ktore niektorym z Vas nic nehovoria a mne dali tak strasne moc..
Kazdy jeden z tychto zazitkov ma zase raz posunul.. A najvacsiu zasluhu na tom ma minuly tyzden..
Tina 23.1.08 a Tina 29.1.08...to je rozdiel..

Takto pred 8dnami sme akurat sedeli vo vlaku s facilitatormi a cestovali na konferenciu do Sece u Pardubic. mala som za sebou tyzden, kedy som sa od rana do vecer nezastavila, vkuse vybavovala nieco s organizacnym tymom konferencie, meetingovala s tvorcami agendy konferencie, vymyslala s nimi koncept, a okrem toho sa este snazila pripravovat sa na volby prezidenta AIESEC Ceska Republika, mala poldnovy meeting s teamleadrami a vyhodnocovala narodnu sutaz..a este chodila na spinning:)..
Denne som chodila spavat po 2 rano, a mala zle svedomie ze spim..

V pondelok sme vyzdvihli JJa z Anglicka, ktory mal viest konferenciu. Bol kedysi v Brne- stravili sme spolu leto, hravali squash, byvali na byte s dalsimi ludmi z Brna a straaasne sa nasmiali.. tak som sa hrozne tesila ze ho konecne uvidim.
V utorok sme sa teda vybrali ja, JJ a 12 facilitatorov niekde na vychod od Prahy.
Uz cesta zacala vcelku divne ked sme zmeskali spoje a cakali v nejakej hospode v nejakych Bojanovicich ci jak sa to tam volalo 2 hodiny na dalsi bus. To uz som zacinala tusit ze nieco nebude v ten den ok.

Na Seci sme zacali uvodny meeting pred konferenciou. Ja som stale behala este po budove a vybavovala- organizacny tym prisiel az neskor, tak sme im boli po vecere a po listky atd atd.. Ked som sa potom vratila do miestnosti, kde bol meeting, bola tam hrozne zvlastna nalada. Vsetci boli unaveni, vyzeralo to tam viac nez zufalo. Tak JJ povedal, nech is spravime kolecko, nech ziskame zpatnu vazbu na meeting co mozno zlepsit do dalsieho dna atd..

UUUUUFFFFF...
To ma uplne polozilo. Facilitatori nechapali o com je konferencia, citili, ze to nie je pripravene ako ma byt, ze necitia sa byt spojeni s konefrenciou, ze by aj chceli prispiet ale nevedia ako atd atd.. ja v tej chvili ked prisla rada na mna a mne sa hlavou honilo:" to si mohla urobit lepsie, to si dosrala, ty si ale... aaaaa.. a teraz povedz nieco.. a hlavne sa nerozrev!..vsetci na teba pozeraju.. cakaju.. hovor!"
..som povedala iba "v tejto chvili som sa naucila strasne moc, musim to stravit".

Meeting skoncil, a ja som sa stretla s JJom vedla na izbe. Moje pocity uplneho zlyhania a hrozneho zaciatku sa nedaju slovne ani popisat, tak som si pripradala ko velky kus h...a...
ale JJ bol uzasny. Povedal- ze toto nie je najhorsie co zazil a ze je to v pohode, ze tie veci, ktore chybaju vieme, mame, dame dokopy a ideme dalej, ze si sadneme, naplanujeme co a jak a zajtra a zaciname odznovu. Tak som sa ukludnila, dali sme dokopy presnu agendu, cim zacneme, co je najdolezitejsie, co treba urobit, prve, druhe, tretie, kde treba zrychlit, kde spomalit..

A podarilo sa. Na dalsi den- uplne ina nalada, nadsenie facilitatorv, zodpovednost.. super, otocka o 180 stupnov a makanie na plne obratky, zacala som verit tomu, v co som verila od ziaciatku- ze to naozaj vyjde a ze naozaj to bude naj konfera aku AIESEC CR zazilo :).

Od tohto momentu sa zacalo vsetko v lepsie obracat, organizatori boli uzasne pripraveni, facilitatori zase neskutocne schopni a tak sme zachranili vsetko tak, aby konferencia bola pripravena tak ako mala byt a vo stvrtok sa vsetko spustilo. Nalada perfektna, decka nadsene, obsah prinosny, party sialene, pocasie ok...A ja v zakulisi... cakala na volby...

hm.. pred par mesiacmi ked sme boli v Ostrave s prezidentmi pobociek na mna nahle dolahlo rozhodnutie- ze ANO, ja chcem viest AIESEC CR v dalsom roku, viem ako na to, mam napady, mam tieto decka rada, vidim potencial, rozmyslam dlhodobo JO, to pojde..

I islo.. kecala som s mnohymi ludmi, pripravovala sa, rozmyslala ako by to mohlo byt.. po napisani kandidatury som zo seba vydal uplne vsetko na papier, a ked som si to citala.. bola som to naozaj ja.. vsetko co tam bolo, bolo od srdca to ako to myslim a citim a ako to chcem.. verila som si.. a od osttanych som tiez citila ze veria ze na to mam, co mi dodavalo odvahy.. (dakujem!!)

Prisiel den volieb.. mne bolo zle uz dva tyzdne dopredu, vkuse som sa triasla, stale mi bola zima, jest sa mi nechcelo, ale necitila som strach, ani tremu.. skor.. som citila ze nie som pripravena.. ale nie co s atyka rozmyslenych veci.. psychicky.. citila som sa unavena, hlavou stale niekde napoli pri "external dni" a napoli pri uvodnej reci..
Uvodna rec bola v pohode.. nemala som problem rozpravat pred 200 ludmi, viacmenej som si to uzivala.. ale potom ked prisli otazky a odpovede to bolo strasne..

Citila som, ze to nie je ono.. "ja viem reagovat ryhlejsie, pohotovejsie," ked som sa pocuvala- v duchu som si vravela "aaaaa, toto nie je to co mam v hlave, kua Tina preco im nepovies lepsie jak to myslis sak to vies! .. hej ale toto bolo trapne ty vies byt vtipnejsia, kreativnejsia!".. bola som strasne vycerpana, a nestastna, vedela som ze som zo seba nedala maximum a po odchode z miestnosti som bola zo seba sklamana..

Najzvlastnejsi pocit bol, ked za mnou decka zacali chodit ze "Tina to bolo tak super, co si tam predviedla!" neviem.. asi mam nastavene standardy pre seba inde, ale v kazdom pripade ma to potesilo a dodalo energie do poslednej minutovej reci..
V nej som sa zrazu naozaj citila strasne ista a pripravena bojovat..

Ono totiz kandidati boli piati, a velmi silni. rozhoduje sa tak, ze hlausju pobocky, kazda ma jeden hlas.
V pripade ze v prvom kole hlasovania jeden neziska 5 hlasov z 9- kedy by vyhral, tak ti co mali najmenej hlasov vypadavaju a ostatni postupuju a ide dalsie kolo..

Ja som tusila ze sa rozhodne v prvom kole.. od zaciatku konferencie som to akosi vedela..a dufala ze pre mna..

Ale bolo to inak. Rozhodlo sa v prvom kole pre Romana, prezidenta AIESEC Praha.. Moje pocity po vyhlaseni?
Neskutocna harmonia. Uprimne sama som necakala, aka budem kludna a aka budem stastna z toho ze som konecne nieco prehrala.. Jasne ze ma to mrzelo, ale akosi mi nieco vnutri vravelo..

" tak a teraz zacnes zit..

Teraz konecne pojdes niekam, kde to az tak dobre nepoznas, kde si nebudes az taka ista, kde budes musiet bojovat a zase vyrasties.. este viac ako by si vyrastla v AIESEC Ceska Republika.. Si rozmaznana, rodicia boli vzdy nablizku, kamarati boli vzdy po ruke, uz davno si si nemusela zvykat na vsetko nove ako ked si dosla na vysku..."

Zacala som sa na to strasne tesit. Na to ako sama seba hodim niekam inam do sveta..

Len doteraz som uz dostala mail z Colombie, z Ukrajiny, pisali mi zo Srbska i z Bulharska, a je volny Qatar, Peru, Dominikanska Republika.. staci sa rozhodnut vybrat to co srdcu najblizsie a ist..realizovat svoj sen inde, kde to mozno potrebuju a chcu viac..

Preto AIESEC milujem.. Clovek pada a dviha sa, musi sa postavit, ak chce ist dalej, len tak mu to vsetko neprejde.. a ak sa postavi a za nieco bojuje, vrati sa mu to..

Ked sme sa tak rozpravali s Petulou, pre Romana bude tazsie byt MCPm ako by to bolo pre nas, a je to tak lepsie.
Bude sa ucit s ludmi okolo neho a bude im mozno i pre to blizsie.. Verim tomu, ze ked my dve pojdme inam, kde sa AIESEC len rozbieha alebo nefunguje az tak dobre, ze to tam mozeme posunut obrovitansky kus dopredu a preto je to i dobre..

A som na seba hrda..
..nevdela osm ze som taka silna, nevedela som ze som schopna tolko toho zvladnut, jak fyzicky tak psychicky.. nepoznala som Tinu tak dobre ako ju poznam teraz ..

Tina 23.1.08 a Tina 29.1.08...to je rozdiel...