Bezdomovec...

Včera sa mi stala vec ktorú by som nepriala nikomu..
Všetko začalo tým, že náš finančák Emil odišiel na konferenciu do Talianska, Maxi šiel na dovolenku, a my sme dostali len polku platu na tento mesiac.. Mne ostalo ešte kopu chillanských ale tie som si chcela nechať na ďalší krát.. taktiež mám v zálohe eura ale si vravím že v pohode, a ešte som požičala Vike keď som mala takže na účtoch, v inch menách a v pohľadávkach .. som ok.. ale v argentínských pesách mi včera večer ostali slovom DVE..bankovka odpovedajúca 12 českým korunám- to bolo celé moje bohatstvo včera večer.. mala som chuť sa prejsť po Floride (hlavná nákupná ulica) pozrieť si ako tancujú na ulici tango a potom ísť metrom domov (Metrokarta bol daľší zdroj kde som mala peniaze)..
Som si chodila chodila, prišla k metru a tam vidím vychádzať ľudí- že metro nefunguje.. ajaaaj.. 10:30 v noci.. ja sama, s 2 pesami.. bus ma stoji 1,20, ale na to musím mať mince, a keďže v Buenos Aires je akútny nedostatok mincí, nikto nezamieňa, nikto nechce dať.. chodila som po malých kioskoch, či nemajú niečo za 0,5 ale nič.. pýtala som sa jedného či mi nezmení- že nemá.. jasné..nikto "nemá"....
Tak ma zavalil strach-JAK SA JA DOSTANEM DOMOV! Bývame v Belgrane- čo je 20 min autobusom, pekne ďaleko, nemám na taxík, zmenárne zavreté, kartu mi žiadny dopravný prostriedok nevezme.. aaaaaaaa.. jaj.. a čo neurobí Tinka keď je v koncoch.. rozplače sa.. tak som revala, nadávala na sprostý mincový systém a mala takú guču v hrdle že som sa ani pýtať o drobné už nemohla.. tak som sa vydala smer ofis- KUKALA PO ZEMI, Či niečo nenájdem.. a dúfala, že možno na ofise bude náš vrátnik a ten by mi mohol dať..
.. nakukla som nič..
Tak som utrela slzy že idem teda skúsiť posledný obchod či mi rozmenia a keď nie tak budem žobrať..
A zrazu oproti mne Pedro- náš vrátnik, tak som mu hneď povedala aký mám problém, on že koľko chceme- ja som mu ukázala moju 2pesovu bankovku, on mi dal dve mince, som mu povedala že mi zachránil život a vydala sa cestou k busovej zastávke..

2 mince.. 2 mince!!! A také vzácne.. Po stretnutí s Pedrom som sa musela len usmievať.. Svet bola krásny a ja som bola najbohatšia na svete:)- mohla som ísť domov, mala som strechu nad hlavou, matrac pod sebou a bola som štastná..:)

Aké je to bojovať a vyhrať...

Keď som prišla zo Slovenska mali sme tak 5 dní na to aby som pripravila 7-dňovú konferenciu.. Bola som 3 dni v Buenos Aires a bývala u kamošky a jej rodinky lebo my sme opustili pred Vianocami náš byt a mali sa presťahovať do nového ale ten mal byť voľný až vo Februári. Tak som mala možnosť nazrieť do života Argentínskej rodiny, cvičila trochu španielčinu, kecala prvýkrát s 5ročným dievčatkom- ktoré sa mi stále smialo že „Tina je ako delfína:)“, účastnila sa všetkých rodinných večerí a umývala riady (mami neboj;))
5teho som letela do Santiaga- jaj to bol rozdiel cestovať lietadlom namiesto 22 hodín autobusom..

Za pár dní nás čakala konferencia, ja som hneď v stredu stretla mojich facilitátorov- sme boli pekne medzinárodný tím- Poliak Piotr, Nemec Felix, Chilan Tomas a ja.. Chúďa Tomas mal na začiatku trochu kultúrny šok, pretože pracovať s 3 Európanmi vyžaduje hodne presnosti a štruktúry ;)..Tím sa mi veľmi páčil od začiatku- každý mal niečo extra v sebe a dokopy to dalo super výsledok- náš blok na konferencii bol najsamlepší ;).. A konferencia pre mňa osobne bola tiež veľmi extra..ale nie od začiatku..

Ja som bola tak trochu vystresovaná z môjho sľubu, čo som dala Joacovi na poslednej konferencii, že „v januári dám jeden tréning v španielčine“..A keďže som na začiatku januára ešte stále moc nekecala po španielsky tak som sa bála..no ohlásila som to v celom tíme, tak som do toho proste musela ísť..
Konferencia začala v pondelok a na našej prvej hodine, keď som ja ako „agenda manager“ mala predstaviť o čom bude blok a kto ho bude viesť, som sa spýtala, kto má problémy s angličtinou. Pár rúk sa zdvihlo, tak som si povedala, ok vyskúšam po španielsky.. Jáááj tak som sa koktalááá, mixovala španielčinu s angličtinou..

ALE

I tak pre mňa to bol velikánsky krok vpred , keďže to bolo prvý krát keď som vyslovila pár viet v tomto jazyku pred väčšou skupinkou ľudí. Bola som na seba veľmi hrdá a taktiež ma to posilnilo v tom, že naozaj asi teda zvládnem i ten tréning, samozrejme ak sa viac pripravím..
Ale moja radosť netrvala dlho..

Každý večer sme zbierali od delegátov spätnú väzbu- ako sa im páči konferencia, facilitátor atď.. no a to bol kameň úrazu.. Pri mne boli komentáre typu: „Hovor po španielsky alebo anglicky, nemixuj“ „hovor jazykom, ktorý Ti je pohodlnejší“..“Zlepši si komunikáciu“..
uuuuf ..
To bola facka priamo na líco a z veľmi nečakaného uhlu..
Tí ľudia si NEVEDIA predstaviť, čo pre mňa znamenalo v ten deň rozprávať po po španielsky!! Pre mňa taký krok... a oni sa sťažujú..
Bola som veľmi sklamaná a to že tam bolo i pár snahu oceňujúcich viet ma nezaujímalo.. bolo mi do plaču a povedala som si: „Ok, asi je to trááápne...táto konferencia nebude v znamení mojich španielsky tréningov, ešte nie som pripravená, sorry Joaco, necháme to na budúce..“

Proste som to vzdala a ďalší deň rozprávala iba po Anglicky.. keď niekto kecal po španielsky, tak som vždy prehodila do angličtiny..
Večer- zase zpätná väzba- prišli komenty ku mne : „snaž sa viac po španielsky“. „Kurnik, tak ľudia čo chcete! Sa rozhodnite ani jedno sa Vám nepáči ani druhé!“ Tak ma to naštvalo ešte viac, že fakt nevedia, čo chcú..

V 4tý deň konferencie som sa zobudila a prvé čo došlo: „Keď to asi naozaj nie je o tom čo ONI chcú.. to je o tom Čo JA chcem! Je to o tom či JA sama dokážem to, čo som plánovala..“
V ten deň sme mali simuláciu projektov a ja som ju mala uviesť, predstaviť priebeh a pravidlá.. Cez prestávku som si vzala na bok Piotra a Felixa a vravím: „ Čujte chlapci, teraz ma opravte pri každej chybe.“ A prerozprávala som im všetko v španielčine, pýtala si slovíčka aby som ozaj bola pripravená predať to delegátom v ich jazyku a bez chýb..

A tak sa i stalo!! 30 minút som rozprávala po španielsky pred 30 ľuďmi, potrebovala tak 1-2 slovíčka.. na konci som to ukončila slovami: „ tak a toto bola moja prvá session v španielčine!“ no a taký potlesk sa dvihol, že som až zaskočená zostala.. som nechápala, jak sa tí ľudia tešili J.
Čo bolo ešte lepšie- po tomto som mala svoj track s „ERmi“ (členmi zodpovednými za externé vzťahy a predaj“). Keďže som tam mala jedného chlapca, ktorý absolútne nerozpráva po anglicky, rozhodla som sa viesť to celé po španielsky.. A šlo to!! Zrazu som sa našla 5 hodín vkuse kecať „en castellano“!
Jasné, že to nebolo bez chýb, jasné že som sa niekedy zamotala ale všeobecne som sa vedela vyjadriť ľudia ma pochopili a ja som pochopila ich.
A tak po mojom prvotnom trápení som sa fakt premohla a ten pocit po konci toho dňa bol fakt super! Ale toto len „deň „D“ č.1.“ ;)

Môj ďalší cieľ na tejto konferencii bol- konečne vysvetliť deckám, že manažment projektov má naozaj zmysel a že im to môže priniesť dobré výsledky. Pripravili som pre nich simuláciu projektov, a dva celé dno o vedení týmu, projektu, plánovaní a realizácii..Po „Projektových dňoch“ za mnou prišlo pár ľudí že naozaj chcú pracovať na projektoch a že chcú zostať so mnou v kontakte..

aaaaaa si neviete predstaviť- po pol roku keď som bojovala (a väčšinou prehrala) pri pretláčaní tejto stratégie v Southern Cone sa mi kooonečne dostalo trochu nádeje že to predsa len bude fungovať! :) a tiež mi to dodalo znovu energie aby som naozaj dokončila, všetko čo som začala..jaj toľká radosť po tom všetkom :)
Ale predsa len to ešte nebol koniec môjho „dňa „D“ č.2..“ v ten som ešte mala posledný cieľ
a síce- rozprávať pred všetkými členmi Southern Cone v španielčine.. po prvý krát..100 ľudí.. uff.

Tak som tam zrazu stála na pódiu a rozprávala svoj príbeh- o španielčine, vzdávaní sa a zviechaní sa..a o tom že stáť pred nimi teraz a kecať v španielčine je pre mňa ako dostať sa na vysokú školu;).. no a taký potlesk jak som skončila.. jaaj.. až tak srdce poskočilo..:)

Tie decká si to teda nakoniec naozaj vážili.. naozaj sa tešili so mnou, že rozprávam ich jazykom.. a bolo to veľmi veľmi videť na ich prístupe..
zrazu ma začali sami od seba oslovovať viac sa pýtať, nebáli sa prihovoriť, začali so mnou viac srandovať a ja s nimi.. fakt.. ak mi niečo chýbalo v mojej skúsenosti tu v Southern Cone, ak mi niečo chýbalo k tomu, aby som sa dostala kultúre naozaj pod kožu, bola to španielčina..
Toľko energie a toľko srandy! Naozaj som pochopila, čo to znamená byť v latinskej amerike a ako si to naozaj užiť..

Decká mi povedali že sa zo mňa stala „LaTina“ :)..haha

Čo na záver povedať je to, čo mi trklo na tejto konferencii.. Úprimne- rozprávať po španielsky som mohla už minule.. Nezabralo toľko času kúpiť španielčinu pre samoukov a prejsť si dôsledne lekcie (prešla som 12 lekcií za dva týždne! Pred konferenciou!) Taktiež projektovú simuláciu som mohla spraviť už naposledy- tiež sa to dalo a robila som niečo podobné v ČR takže to nebolo až také náročné... a mala by som iné výsledky teraz.. ale ja nie.. stále som si vravela v obidvoch veciach: „teraz nie ešte nie som ready.. to nepôjde.. nechám to nabudúce“..

NIE!

Keď nie dnes?? Kedy?? To môžem odkladať do nekonečna.. to je to najľahšie..Keď to skúsim dnes- budem mať výsledok hneď- dobrý alebo zlý- čokoľvek- niečo na čom môžem stavať. Ak to nechám na zajtra, budem len začínať.. hoci by som už mohla stavať..

Takže taký môj odkaz- na základe toho čo mi dala konferencia je: ak o niečom snívate, niečo čo BY ste naozaj RAZ chceli urobiť- a dlho to odkladali.. choďte do toho DNES.
Áno- môže to byť ťažké, áno nemusí to byť akceptované všetkými, áno nemusia všetci uznať vašu snahu ako na začiatku neuznali moju.. ale.. keď to nevzdáte, a naozaj dosiahnete to čo se chceli, ten pocit na konci bude...

.. šak uvidíte;)

Mesiac po odchode z domu..

Tak teraz už je naozaj treba napísať novinky z môjho života lebo ich je naozaj veľa.. Tak v prvom rade- svoje Vianoce som strávila doma na Slovensku- veľa z Vás vie.. bolo úplne úžasne. Tak som si užívala každú chvíľku vnímala veci omnoho intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým, videla všetko okolo krajšie ako predtým, všímala si viac rozdiely medzi tým, čo mám v latinskej Amerike a čo mám doma a začala byť viac hrdá na svoj pôvod :) ..

Taktiež- každý sa pýta či som sa zmenila.. hej myslím že hej.. Myslím že som viac šťastnejšia.. že som sa naučila tešiť sa viac z maličkostí a nebrať veci tak vážne, nerobiť problémy tam kde nie sú.. nevravím že to nikdy nerobím- jasné že hej (ženská..:P), ale nie tak veľa ako predtým..;)
A tiež trochu viac otvorená a komunikatívna.. nemyslím v kruhu priateľov- to bolo skoro vždy..
Skôr s cudzími- samú ma prekvapilo, keď som sa dala do reči na prechádzke so psom s takým deduškom, čo ho nás pes trošku otravoval.. Možno to bolo len tým že som sa neskutočne tešila z toho že konečne rozumiem všetkému čo ľudia okolo hovoria a môžem reagovať a kecať :)

Chcem týmto- hoci mesiac po- poďakovať hrozne hrozne hrozne moc mojej rodinke, ktorú strašne moc ľúbim a ktorá mi z mojho výletu urobila energickú bombu pre moj ďalší polrok v latinskej Amerike.

Úžasné Vianoce, návštevy, lyžovačka, lazy, túra, Silvester a naša „živá 2009 :P“ jaj to bolo tak super.

Taktiež som bola hrozne rada, že som stretla svojich spolužiakov zo strednej a AIESEcarov z Brna.. jednoducho som si našla čas aby som aspoň na chvíľku stretla ľudí ktoí pre m%na mnho mnoho znamenajú..

Takže ešte raz veľka vďaka špeciálne ockovi, maminke a Janinke za to že som mohla byť s Vami! Teraz mi chýbate veľmo- prajem pekného Valentína!!

2hy krat v Chile

Posledny mesiac sme boli vsetci rozcestovani- baby odisli do Chile(konecne dostali viza) spolu s Emilom, Juan sa vypravil do Montevidea a ja som zsotala s Maxim sama v Buenos Aires.

Musim povedat ze sme si to hodne uzili- bol to akurat tyzden ked som ja stale behala po schodzkach a volala na firmy. Hrozne vtipne bolo, ked sekretarka nerozumela po anglicky radsej ma hned predala riaditelovi :P.. alebo ma donutila, aby som ja zacala komunikovat s nou po spanielsky.. co bolo este vtipnejsie:).. Po veceroch sme s Maxim popijali troku Gancie a kecali o vsetkom moznom- az mi bolo luto ked som odchadzala do Chile, lebo sme si na seba uz zvykli, vkuse sa rehlili:).

Pred Chile som sla do Mendozy- kde sa len otvara nova pobocka trochu pomoct. Pobocku otvara jeden straasne moc sikovny chlapec- Tomas povodne z Chile. Vzal ma na 2 meetingy. Prvy meeting bol v Spanielcine, tak sme v jednom momente dokonca i ja rozpravala po spanielsky, lebo som proste nieco chcela povedat:).. Tomas mi pomohol a ta teta co tam s nami bola, bola hrozne happy ze sa snazim:).

jak sme domeetingovali, zasli sme kupit empanady (slane plnene kolace), malinovku a vybrali sa do uuzasneho parku odkial bolo krasne vidiet Andy..

Tomas..

V parku v Mendoze, za mnou Andy:)

Vecer som uz cestovala do Chile.. V prvych dnoch sme sli s Emilom na "networking events" i.

Prva- to bol exportny klub- velmi luxusna akcia, na ktorej vystupila sama prezidentka Chile -Michele Bachelet - som ju videla nazivo:)!! a na raute bolo sushi, vino a najlepsia zmrzlina na svete :)

Prezidentka Chile - Michele Bachelet

Kde ukazujem je je Buenos Aires, Emil na Santiago- skoro.. :)

Dalsi den sme sli na inu akciu- zaver roka Empretecu- komora podnikatelov- nieco take- a to uz bolo o inom- take komornejsie. Velkym uspechom pre nas bolo, ze sam riaditel vo svojej reci predstavil AIESEC, vychvalil nas, aki sme sikovni a co vsetko robime a este ukazal na nas prstom aby sa vsteci otocili "kde ze to su"? :) tak potom ludia chodili a pytali sa ze coze to vlastne robime, aj som po spanielsky trochu kecala, aj po anglicky sa dalo- vseobecne velmi prijemny vecer :) .. a jedlo zadarmo :P...

Zlava Pancho, Rodrigo, Emil, Jony, ja, Andres

Den na to som zacinala svoje meetingy vo Vini de Mar s tamojsim novym vedenim pobocky.. najskor som mala vcelku skreslene ocakavania, lebo na konferencii sa decka moc neprejavili, a ja osobne som mala skor pocit, ze nie su moc proaktivni, ze sa radsej bavia ako pracuju a tak.. ale nakoniec ma velmi prijemne prevapili- davali pozor, hrozne sa pytali, zapajali, strasne boli zvedavi a odhodlani nieco na pobocke (ktore nefunguje az tak dobre) zmenit k lepsiemu.. Zlati boli- na obedy robili lasagne, podavali zmrzline a chillanske vino.. mnaaam..

Zlava- Franz, Nico, ja, Vicky, Rex a dole Carlos Fernandez

Zase raz som vylepsila svoju spanielcinu:).. Prve dni som byvala u Pauliny- ta nerozprava ani trochu po anglicky- ale s nou sa nehanbim rozpravat. Prekecali sme cele vecery a ja som si spomenula ked som kedysi nevedela po anglicky, kolko mi to dalo prace vyjadrit sa.. teraz to iste- ale super trening..

Moja zlata hostitelka Paulinka

Potom som dve noci bola u Vicky- mojho zlaticka- mojej zachrany - dievciny, ktora mi pred casom ked som v septembri prisla do Vine a bola zufala z toho co som tam videla, dodala vieru ze vsetko bude fajn :).

Na konci mojej navstevy ma Nico vzal na pochod Vinou az do ValParaiso.. ach jaj- fakt rozpravka- od oceanu a plazi vo Vini po domceky jeden na druhom vsetkych moznych farieb a uzasna Chorillana (typicke chilanske jedlo)..

Vina del Mar..

.. a Valparaiso..

Spat v Santiagu som potom zostala tyzden, byvala som u Lady- ta tiez nehovori po anglicky, ale rozumie vela- ale i tak som sa snazila stale po spanielsky a zlepsovala zo dna na den :)..

V Santiagu bolo uuuuzaaaaasneeeee!!!
Pocasie, jahody, Nescafe Cappucino Vanilla, ceresne, obedy v skolskej jedalni, "si po no po japo" (oni tak rozpravaju vsade pchaju "po" :), strasne vela srandy.. ale hlavne ti ludia..!!
Zase raz vytvorili take prostredie ze som sa citila ako doma. Alebo- ako kedysi davno v Brne na ofise s priatelmi.. Strasne vela super rozhovorov, prace a i fajn vecerov na byte u Lady, alebo vonku..

Alebo na letisko o tretej rano vitat praktikanta...to som robila naposledy pred 4 rokmi na pobocke v Brne!! :-D

Na ofise v Santiagu..

Sa mi stala taka strasne vtipna vec- sme boli v Karaoke a ja som sa strasne hanbila spievat- proste som nechcela a just- ale nakoniec ma presvedcili- a isla som s tromi chalanmi spievat spanielsku (!) pesnicku.. Diego Torres- Suenos- jedna z najoblubenejsich.. a slo nam to vcelku dobre- nie je to tazke tak sme si tam tancovali na podiu a spievali a strasne sa bavili. A ked to skoncilo a schadzali sme dolu tak si ma odchytila majitelka Karaoke ze ci nechcem prist v stredu spievat az peniaze- ze ak zaspievam tri pesnicky dostanem cca 30 USD, a ze ak budem mat potlesk tak ze az 70 USD.. som sa len smiala ze potrebuju si nahnat ludi.. ze to je zufale ked uz i mna volaju :D.. Si chalani potom robili srandu- ze Tina chod spievat, si nam vravela ze potrebujeme "diverzifikovat prijmy" tak do toho, pomoz! :P..

To je ta chvilka slavy hahaha :D

A tu mozete vidiet original:

http://www.youtube.com/watch?v=43ytZsNyzu0

No bohuzial som ale nic nezarobila lebo som par dni na to odisla, a v stredu som uz bola v BsAs..

Na poslednom meetingu v Santiagu s novym vedenim, ked som im dakovala za vsetko co pre mna urobili a vyjadrila ako v nich strasne verim, ze fakt pohnu pobocku dobrym smerom, som sa skoro rozplakala, jak sa mi nechcelo ist.. Potom ked som odisla a dostala skoro od vsetkych dakovne emaily, ako im moja nasteva pomohla, ako ma radi znovu uvitaju, tak zase raz zaplavil uzasny pocit stastia, ze zase raz robim nieco dobre pre nieco este lepsie:)..

Predstavenie noveho vedenia na meetingu pobocky- zlava- Joaco, Joni, Kurt, Oscar, Rodrigo, Lady

Cestou domov sme leteli spolu s Joacom- byvalym prezidentom pobocky ktory siel so mnou do Buenos Aires a mne bolo hrozne tazko.. vtedy som videla najkrasi zapad slnka v zivote- modrocervena farba lemovala vysokanske a rozlahle Andy.. v sluchatkach mi hrala relaxacna hudba a ja som bola rada ze moj fotak nema baterky, lebo isto by som to vsetko fotila a neuzila si to:).. takto som si naplno vychutnala tento moment a uzavrela tak svoje uzasne dva tyzdne v Chile...

Activating Heroes podruhe

V poslednom mesiaci som naozaj spoznala, co je to pracovat nie v Argentine ale "Southern Cone".
Ako som predtym pisala o Activating Heroes, o dva tyzdne na to nas cakala ta ista konferencia- ale pre Pacificku stranu- pre Chile.

My sme si vraveli, ze to uz bude pohodicka, vsetko pripravene, powerpointy, outliny, printouty atd.. ale Murphyho zakony funguju neustale, a ked si clovek mysli, ze je vsetko ok, zasadne sa musi nieco stat co ho presvedci ze sa mylil.. Tak to bolo i u nas... a to hned z 3 dovodov:

1. Marina a Vika nedostali viza- takze nemohli ist na konferenciu
- nasledok- vsetku ich pracu, facilitovanie na konferencii sme si museli prerozdelit a ked sa to prerozdeluje zo 7 ludi medzi 5.. uuuf..

2. Nemali sme ziadnych externistov na "Sustainability Day"- hlavnym dovodom bolo to, ze cela konferencia bola vo Valdivii, co je 10 hodin cesty zo Santiaga, najslabsia pobocka- takze dostat tam ich partnerov bol problem lebo nemaju ziadnych... a taktiez to bolo cez sviatok, takze nakoniec vsetci externisti zo Santiaga odriekli par dni pred zaciatkom konferencie..
- nasledok- aby sme splnili ciele a zmysel tohto dna, museli sme pomenit celu agendu, tak aby sme ju boli schopni dorucit sami a zaroven to malo taky efekt ako v Argentine..
- tak som rozdelila ulohy medzi Maxiho, Emila a Juana, ktori pripravili seminar o podnikani, spolocenskej zodpovednosti firiem a socialnom podnikani v Chile.
 
Ja som mala trening na projektovy management a ako sa to da pekne spojit s tymito temami v AIESEC a co sa robi v inych krajinach a potom decka museli vymyslat, co za projekty by sa dalo vymysliet v Chile na zaklade informacii z externeho prostredia..

3. Kultura!!!! to bol takyyy rozdiel!! Zmenila naladu a energiu celej konferencie!! Chilania proste neboli taki expresvni ako delegati v atlantickej strane- v Buenos Aires to zilo, tam sme videli kazdy pocit kazdu kritiku, vsetko na tvarach, gestach, tu- 100 x kludnejsie, premyslajuce, pomalsie..
- nasledok- moja depresia a obavy, ze si decka neuzivaju, ze sa im to nepaci, ze sa neucia- .. pre mna to bol sok- zvyknuta na rychle tempo v argentine zrazu click a zmenit tempo pre Chile..ale po adaptovani som, ked som zmenila pohlad na rozne veci, zacalo mi to chovanie, i nalada davat zmysel... Trebalo len pochopit, ze oni su proste taki, a nemozem po nich chciet, aby sa zacali spravat ako v Argentine, treba im hovorit v mensich davkach a nechat ich premyslat, lepsie je sa viac pytat ako to sami pochopili. 
A zistila som, ako pomaha ked sa clovek usmeje, ze treba len trpezlivost a ta naozaj prinesie ruze;)..
.. By som mohla napisat clanok- ako zvladnut kulturny sok za den hehe :)

Nakoniec- sa vsetko zvladlo..Ja som sa naucila ako byt trpezlivejsia a ako si naozaj uzivat vsetko, co prichadza, ako je niekedy potrebne brat veci ako su a nesnazit sa ich zmenit za kazdu cenu, ze niekedy to je tak, lebo to tak ma byt :)..
Myslim ze po par ustresovanych hodinach sme si to naozaj uzili, viac nas to stmelilo a utuzilo vztahy v tyme..

A okrem toho!!- Cestovanie cez "dychberuce" argentinske Bariloche- kde to vyzera ako v Alpach ale v tak 10 nasobne vacsich rozmeroch, maxivelke tulene vo Valdivii, neskutocne chutne lososy, plaz a ocean.. to vsetko tiez patrilo ku konferencii a dnoch stravenych v Chile pred a po...

Som stale viac a viac rada ze som tu :)

New Tinas Blog in English

For my English speaking friends: http://tinalife-english.blogspot.com/ ;)
Huuugs!

Activating Heroes...

Ak mi niekto nabuduce povie, ze zorganizovat konferenciu pre 100 delegatov s jednym dnom s 9 partnermi a 2 sponzormi za mesiac, je nemozne tak mu pekne krasne porozpravam ako sa to da, lebo nam sa to podarilo!!:)

Po konferencii v Brazilii niekedy okolo 10. septembra sme mali prvy meeting, ze co teda ideme robit s tou nasou konefrenciou s nazvom "Activating Heroes".. zacal sa tvorit obrazok co to bude zac, a ja som dostala na starosti "Sustainability Day" a blok pre novych clenov a clenov ktori su v Aiesec tak pol roka a nemaju veducu rolu (tzv Introleadership track - IL track).. ked som si urobila plan pre obidve udalosti tak som IL track pekne odlozila, lebo Sustainability Day ma pekne vystrasil- nemali sme nic, predajne materialy, koncept, agendu, miesto,... niic!! a len 4 tyzdne...

Dva dni-vsetko sme vytvorili, ja som sa medzitym strela s par klucovymi osobkami z Buenos Aires a vyselektovali sme spolocnosti, ktore by sa mohli ucastnit, a zacalo sa oslovovat.. Po prvom tyzdni som zacala rozposielat maily ze "uz neoslovujte mame prilis vela hosti!! :) mali sme ich nahlasenych tak 14 a miest tak 13 pre workshopy.. :)..Ratalo sa ale ze i tak nejaky odpadnu co sa i stalo- nakoniec sme mali 9, ale velmi dobrych ludi. Den zahrnal tri temy- Podnikanie, splocenska zodpovendost firiem a "socialne podnikanie" (social entrepreneurship-neviem ako to nazvat neviem, ani ci my tak nieco mame u nas :-S..)

Cely den zacinal panelovou diskusiou kde sme mali zastupcov spolocnoti, ktora zastresuje podniky ktore zavadzaju CSR (spolocenska zodpovednost firiem), obchodnej komory pre Argentinu a Marketingoveho managera LAN, ktory ma "social entreprise" (fakt netusim ako to prelozit)..Den potom pokracoval workshopmi v ramci troch tem, kde delegati mali riesit rozne pripadove studie a priklady z reality a den bo zavrseny motivacnou recou Aleca Oxenforda- zakladatela Deremate (najznamejsia latinskoamericka e-bay)...

Pripravy sli ako po masle- vsetko sa zdalo, ze je ok, vo virtualnej registracii sa na workshopy vopred nahlasilo 75% delegatov, co sme ani necakali..

Ono sa to nezda ako vela prace.. ale ja som v tychto pripravach bola 10 dni v Chile, kde som sa tomu moc venovat nemohla, no a tam bol aj ten druhy track.. a medzitym este robit nieco s projektami, riesit problemy z regionalnej urovne Latinskej Ameriky, kde sa stazovali ze neodpovedam na maily a ze v Southern Cone sa s projektami nic nedeje..:-S..

Dva tyzdne (!) pred konferenciou v stredu rano si nas nas" boss" Maxi zavolal na meeting a ozamil, ze nas ER- Juan opusta tym, lebo nedorucil vysledky a ze Maxi sa proste rozhodol ze ho vyhodi.. 
Uff to bola rana!!
Pravda, ze Juan bol trosku mimo v poslednych tyzdnoch a ze mu nevyslo par veci, ale pre nas bol dolezitou sucastou tymu, a to ze sme k tomu nic nemohli povedat, nas uplne dostalo..Az sme revali po meetingu jak nam to prislo luto..

Doma bola ticha domacnost, Maxi zmizol prec nikomu nepovedal kde je, co je.. Juan si zacal balit veci.. vsetkych nas to rozhodilo, museli sme zacat preskladavat zodpovednosti, co bolo naozaj hroozne vela, nevedeli sme kde co skor skocit, hlavne takto blbo pred konferenciou..Snazili sme sa presvedcit Maxiho nech sa o tom aspon porozoravame.. ale bol strasne tvrdohlavy a nechcel nikoho pocuvat..a Juan bol urazeny- necakal to a jeho ego bolo hrozne poskvrnene- myslel si jedno, Maxi mlel druhe a ani jeden nechcel pocuvat druheho.. jak male deti..

V tej dobe som si uvedomila ze toto je TYPICKY ARGENTINSKE!!- nieco nefunguje? ok treba nieco urobit- hned! na co mysliet na dosledky a co bude potom?? maju tu stale nejaky strajk, menia strategie kazdu chvilu, vlada je strasne nestala a preto je tu taky bordel...a to iste sa stalo v nasom tyme.. zrazu strasny bordel..

Po dvojdnovom presviedcani, ujasnovani o com je vobec AIESEC, tu nie sme vo firme, ked sa chce clovek vyhodit v prvom rade sa skor pracuje na jeho rozvoji, minimalne sa im da druha sanca veci napravit.. nie takto..

V stvrtok vecer si Juan s Maxim vsetko vyjasnili, a na dalsi den sme mali cely tym ujasnovanie preco sme tu, v tomto tyme a co tu chceme dokazat, lebo tieto problemy vznikli hlavne z nezrovnalosti, kto ako berie AIESEC a nase posobenie tu v Southern Cone.. boli to dva zabite dni ALE- strasne nas to dostalo na jednu lod- Maxi po svojom zmiznuti a sebauvedomeni sa zrazu konecne zacal spravat ako leader a naozal pohol veci spravnym smerom, Juan sa nakopol a dostal hroznu motivaciu nieco dokazat, a vsetkych nas to strasne spojilo.. vsetkych.. od tej chvile sme naozaj viac ako tym, pomahame si omnoho viac sa smejeme a uzivame si :).. a robime si srandu kto je dalsi na rade vo vyhazove hehe :-D..

No ale pekne sa to odzrkadlilo o tyzden neskor, ked sme boli oneskoreni so vsetkym moznym.. skoro som zdochla.. kazdy den som vstavala o pol 7 chodila spavat o 1-2 aby bolo naozaj vsetko pripavene. Cely den sedela na telefone a obvolavala hosti, sponzorov, mojich pomocnikov aby sme mali naozaj vsetkych potrvdenych, aby bolo jasne, kto co kedy ako kde ma byt.. na poslednu chvilu sme menili agendu, lebo Alec Oxenford mal mat povodne workshop s 30 ludmi ale vyziadal si cele obecenstvo, ze inak nepride.. a kedze sme ho tam chceli mat tak sme skratili workshopy, obvolali vstekych partnerov a napchali jednu hodinu na zaver Aleca :)..A poprito vsetkom mi bezali premeeting- pripravy s facilitatormi IL tracku..


Sustainability day.. boze.. v ten den som rano zaspala a uz som vedela ze bude zle.. v autobuse som zistila ze som si zabudla USB so vsetkymi filami na stole, na univerzite kde bol Sustainability day, uz bolo kopec delegatov, a ja som vedela, ze nemame pripravene veci.. uuf.. a ked prisiel zvysok facilitatorskeho tymu  tak Marina zahlasila, ze "podme skusat tanec" a nenechali nas vyskusat powepointky, tak ma to uplne polozilo..... potom sa mi este zlomil opatok.... zaciatok dna sa posunul o pol hodiny, partneri cakali chvilu, obed bol oneskoreny, 2 workshopy zacali neskor.. aaah..fakt som myslela ze sa niekde zahrabem nevyjdem ztade, letim domov hned..

V priebehu dna sa vsetko riesilo, a ku koncu uz vsetko slapalo ako hodinky a skoncili sme nacas :).. Tesne pred zaverom som v zakulisi stretla Aleca Oxenforda- a teda- strasne super chlap, sme sa nasmiali- clovek by povedal, ze ako miliardar bude nejaky namysleny, ale spravil taky dojem i jeho prejav, ze by so hned sla k nemu pracovat! :)

Delegati boli strasne nadseni, workshopy sa pacili, a partneri nam prislubili dalsiu spolupracu.. na to ze to bolo v spanielcine a ze som z toho nemala ziadny obsah, tak aspon dobry pocit vo finale:)..

Pol Sust Day som stravila s facilitatormi IL tracku a pripravovali sme dalsie 2 dni konferencie..
tiez vsetko oneskorene, simulacia AIESEC procesov s narocnou logistikou bola v piatok rano este v plienkach, v piatok vecer mala zacat..

Mala som v tyme skvelych ludi! Naozaj vynimocnych! Ayelen a Diega z Argentiny a MariPaz z Chile. Posledne co som chcela pocut bolo stazovanie sa a komenty "toto malo byt urobene predtym".. ano malo.. ale na kapacitu jedneho cloveka sa to naozaj nedalo..Potrebovala som maximlanu podporu a aktivitu.. a to vsetko som mala :)..v piatok poobede sme s maximalnou efektivitou dokoncili cely track a vecer zacali..

V tejto simulacii sa delegati hrali na "fiktivne pobocky" a dostali ulohe ktore museli splnit do urciteho casu, kazda uloha bola ohodnotena a sutazili, kto dostane viac bodov. Kazda pobocka mala svojho prezidenta, ktoreho si sami zvolili a ktory mal vsetko koordinovat.. Najlepsie bolo, ze tych uloh museli robit viacero naraz, tak si museli pracu dobre rozdelit, aby vsetko stihli, vzdy dostali materialy, ktore mohli pouzivat.. My sme sledovali co a ako robia, hrali fiktivnych manazerov, studentov, sekretarky a podobne :)..

V prvy den po prvej ulohe decka nedorucili skoro nic! Vsetko bolo oneskorene, nevedeli co maju robit.. nespytali sa.. uff som bola z toho uplne znepokojena, "jezis tu to nefunguje tak ak to fungovalo v CR!!:-S".. tak sme trochu zmenili agendu a namiesto dalsej ulohy sme sa zastavili, spravili spatnu vazbu v tymoch, nechali ich zamysliet sa, ako si rozdlelili ulohy, ako komunikovali, ako si pomahali, a mali navrhnut kroky k zlepseniu- nie sa stazovat a komentovat, co ako bolo, ale divat sa do buducnosti- co ako urobia aby to slo lepsie.. a fungovalo to!! V druhej casti dorucili vsetky ulohy nacas, v tretej mali tolko casu ze sme museli vymyslat dodatocne "krizovky" aby sa nedajboze nenudili.:)

Moji facilitatori boli uzasniii- boli ochotni so mnou zostat do 2(!) rana hore a ohodnocovat vsetky dorucene ulohy, tlacit materialy rano o 7 atd.... je to chore? mozno.. ale ked dostanete konecne 100 ludi na jedno miesto, nemozete znizit kvalitu konferenciu preto ze ste si to proste predtym nenaplanovali dobre.. hlavne ked vam na nich tak zalezi..

No a ti novacikovia.. energia sama! fakt po prvej ulohe otocka o 200 % ..Jak si pomahali, jak makali, hoci to bola len hra!! Teraz jak to pisem- az mam husiu kozu.. decka tu ma strasne prekvapili, fakt som bola na nich strasne hrda!! V poslednej zaverecnej casti, kde som mala ja ukoncenie tracku so vsetkymi, som ani rozpravat nemohla, jak som bola dojata..:).. potom este za mnou este decka z nasho tracku chodili ake to bolo super, ako sa strasne moc naucili, a ked mi potom este prezidenti normalnych-realnych pobociek pisali, ako su vsetci nadseni, a ze dakuju za to.. vtedy som si uvedomila, ze vsetka namaha, vsetky prebdene noci, vsetok stres, plac i smiech za to stal!!!! 

A takto sa "aktivuju heroes"... :)