Posledne tri mesiace boli veelmi tazke.. Nie ze by sa dialo nieco narocne, alebo ze by som nieco nezvladala, alebo ze by sa udiali nejake neprijemnosti.. Skor to bolo o tom, ze som akosi "vyhasla"..
Moje funckne obdobie mi zacalo oficialne v juni minuleho roka, ale ja som zacala uz od marca/Aprila, kedy mi moja predchodkyna postupne predavala zodpovednost (za co som bola strasne rada) a v podstate od minuleho aprila som uz mala na starosti teamleadrov i svoj novy funkcny tym.. vytvorila som si obrazok ako chcem aby veci fungovali a sla som za tym..
Vcelku sa darilo, decka boli super, vysledky prichadzali, mala som okolo seba naozaj fajn ludi..Ucili sme sa spolu na veciach, prekonavali prekazky, vela veci vymysleli a prekopali..
Clovek si mysli ze nieco vybudoval az kym nepride koniec funkcneho obdobia... a nevymenia sa ludia..
Na narodnej urovni ludia zostavaju do juna akurat sa im vymenia vsetky vedenia pobociek, kedze tam obdobie bezi od marca od marca..
.. ja som uz niekam konecne chcela smerovat uz sme konecne prisli na to, na com mozeme stavat a ........ vsetci odisli do inych funkcii, alebo na Erazma a mne prisli novi ludia, jak do vedenia projektov tak do vedenia pobociek..jaaaaaaaaaaaaj.. Nikdy predtym (a to som nieco podobne zazivala uz 4x) mi to tak nepreslo po kozu ako teraz..
Vzdy som sama vravela, ze " o tom je AIESEC aby si co najviac ludi vyskusalo, ake je to byt vo vedeni pobocky, viest si svoj tym a blabla..." a teraz som zrazu v to prestala verit a skor si vravela ze "takto to naozaj nikdy fungovat nebude"
Neverila som ze "ti novi" mozu pokracovat tam kde ich predchodcovia skoncili, neverila som ze mozu byt taki dobri ako ti pred nimi, ale hlavne sa mi nechcelo znovu s nimi preberat to iste, znovu zacinat od nuly, znovu ich ucit to, co som tych "mojich" ucila cely minuly rok.. aaaaaaaaaaaaa.. tak straaasne sa mi nechcelo, tak strasne som sa musela do vsetkeho premahat..
...a tak tam ten plamienok ktory sa zapalil pred rokom a silnel a silnel az do januara zrazu pohasol a tlel..
Nepomohla ani konferencia v Sankt Petersburgu, ani to, ze ma vzali do narodneho tymu do Argentiny (skor som sa zacala bat, co tam vobec budem robit, ci by nebolo lepsie z AIESEC odist..) Uspokojila som sa s tym, ze staci davat do prace priemer a funguje, nejako..
Muselo to prist vsetko, musela som si tym prejst.
AZ KYM...
som si uvedomila, ze je to o mojom pristupe..
Ked ja v tychto mladych nebudem verit, ako si oni sami mozu verit?
Ked ja sama ich budem "podkopavat", kto ich podzi??
Kto im moze teraz na zaciatku poradit viac jak clovek, ktory si tym cim si oni prechadzaju presiel uz 4 x krat?
Tak som sa rozhodla ze do poslednej konferencie, posledneho meetingu dam maximum, aby sa ti, pre ktorych to bude, z toho co najviac naucili, co najviac si toho uvedomili a ja budem moct spokojne odist :)
A cos a nestalo? stacilo viac nacuvat, a zistila som z rozhovorov, emailov, meetingov, ze "ti novi" nezacinaju od nuly, ze predsa len tam nieco vybudovane je a JE na com stavat. Teamleaderi, i novy funkcny tym- su LEPSI ako "ti moji" takto, ked pred rokom zacinali..
moje "posledne snazenie" tu v CR na konferenciach a seminari padlo na urodnu podu, velmi dobre sa mi s tymito ludmi pracovalo, nechavala som im vela priestoru na ich napady, ich myslienky, sem tam pridala svoje body.. a bola som z nich nadsena!!!
Predsa len sme nieco vybudovali na tych pobockach, predsa len nieco za"tymi mojimi" a mnou je..
v hlave mi len chodilo.." takto pred rokom by mi tu teamleaderi nehovorili taketo veci, toto by ich urcite nenapadlo, predtym to nemali zkade vediet, fiiha, kde prisli na toto, boze oni chcu robit toto, boze oni si dohovaraju spoluprace medzi sebou, boze to je super co vytvorili, jak to vedia sak o to sme sa bavili len s "mojimi"....super, ze im to povedali "
A je to fajnucky pocit..ked clovek nieco dalej posunie..ked vidi dopad svojej prace.. to sa potom zapaluje... :)
Wednesday, April 30, 2008
Tuesday, January 29, 2008
Tina 23.1.08 a Tina 29.1.08...to je rozdiel..
Dlho som nepisala nic, a stalo sa toho velmi vela. ale teraz je ten cas kedy naozaj citim ze je potreba sa vypisat..
Len za posledne 2 mesiace.. vylet do Srbska, Jankina stuzkova, Folkove Vianoce, Vianoce bez segry, Silvester v Srbsku, tyzden planovania s tymom, priprava konferencie, meetingy skypy, meetingy, priprava na volby, konefrencia, volby..
..strasne vela slov, ktore niektorym z Vas nic nehovoria a mne dali tak strasne moc..
Kazdy jeden z tychto zazitkov ma zase raz posunul.. A najvacsiu zasluhu na tom ma minuly tyzden..
Tina 23.1.08 a Tina 29.1.08...to je rozdiel..
Takto pred 8dnami sme akurat sedeli vo vlaku s facilitatormi a cestovali na konferenciu do Sece u Pardubic. mala som za sebou tyzden, kedy som sa od rana do vecer nezastavila, vkuse vybavovala nieco s organizacnym tymom konferencie, meetingovala s tvorcami agendy konferencie, vymyslala s nimi koncept, a okrem toho sa este snazila pripravovat sa na volby prezidenta AIESEC Ceska Republika, mala poldnovy meeting s teamleadrami a vyhodnocovala narodnu sutaz..a este chodila na spinning:)..
Denne som chodila spavat po 2 rano, a mala zle svedomie ze spim..
V pondelok sme vyzdvihli JJa z Anglicka, ktory mal viest konferenciu. Bol kedysi v Brne- stravili sme spolu leto, hravali squash, byvali na byte s dalsimi ludmi z Brna a straaasne sa nasmiali.. tak som sa hrozne tesila ze ho konecne uvidim.
V utorok sme sa teda vybrali ja, JJ a 12 facilitatorov niekde na vychod od Prahy.
Uz cesta zacala vcelku divne ked sme zmeskali spoje a cakali v nejakej hospode v nejakych Bojanovicich ci jak sa to tam volalo 2 hodiny na dalsi bus. To uz som zacinala tusit ze nieco nebude v ten den ok.
Na Seci sme zacali uvodny meeting pred konferenciou. Ja som stale behala este po budove a vybavovala- organizacny tym prisiel az neskor, tak sme im boli po vecere a po listky atd atd.. Ked som sa potom vratila do miestnosti, kde bol meeting, bola tam hrozne zvlastna nalada. Vsetci boli unaveni, vyzeralo to tam viac nez zufalo. Tak JJ povedal, nech is spravime kolecko, nech ziskame zpatnu vazbu na meeting co mozno zlepsit do dalsieho dna atd..
UUUUUFFFFF...
To ma uplne polozilo. Facilitatori nechapali o com je konferencia, citili, ze to nie je pripravene ako ma byt, ze necitia sa byt spojeni s konefrenciou, ze by aj chceli prispiet ale nevedia ako atd atd.. ja v tej chvili ked prisla rada na mna a mne sa hlavou honilo:" to si mohla urobit lepsie, to si dosrala, ty si ale... aaaaa.. a teraz povedz nieco.. a hlavne sa nerozrev!..vsetci na teba pozeraju.. cakaju.. hovor!"
..som povedala iba "v tejto chvili som sa naucila strasne moc, musim to stravit".
Meeting skoncil, a ja som sa stretla s JJom vedla na izbe. Moje pocity uplneho zlyhania a hrozneho zaciatku sa nedaju slovne ani popisat, tak som si pripradala ko velky kus h...a...
ale JJ bol uzasny. Povedal- ze toto nie je najhorsie co zazil a ze je to v pohode, ze tie veci, ktore chybaju vieme, mame, dame dokopy a ideme dalej, ze si sadneme, naplanujeme co a jak a zajtra a zaciname odznovu. Tak som sa ukludnila, dali sme dokopy presnu agendu, cim zacneme, co je najdolezitejsie, co treba urobit, prve, druhe, tretie, kde treba zrychlit, kde spomalit..
A podarilo sa. Na dalsi den- uplne ina nalada, nadsenie facilitatorv, zodpovednost.. super, otocka o 180 stupnov a makanie na plne obratky, zacala som verit tomu, v co som verila od ziaciatku- ze to naozaj vyjde a ze naozaj to bude naj konfera aku AIESEC CR zazilo :).
Od tohto momentu sa zacalo vsetko v lepsie obracat, organizatori boli uzasne pripraveni, facilitatori zase neskutocne schopni a tak sme zachranili vsetko tak, aby konferencia bola pripravena tak ako mala byt a vo stvrtok sa vsetko spustilo. Nalada perfektna, decka nadsene, obsah prinosny, party sialene, pocasie ok...A ja v zakulisi... cakala na volby...
hm.. pred par mesiacmi ked sme boli v Ostrave s prezidentmi pobociek na mna nahle dolahlo rozhodnutie- ze ANO, ja chcem viest AIESEC CR v dalsom roku, viem ako na to, mam napady, mam tieto decka rada, vidim potencial, rozmyslam dlhodobo JO, to pojde..
I islo.. kecala som s mnohymi ludmi, pripravovala sa, rozmyslala ako by to mohlo byt.. po napisani kandidatury som zo seba vydal uplne vsetko na papier, a ked som si to citala.. bola som to naozaj ja.. vsetko co tam bolo, bolo od srdca to ako to myslim a citim a ako to chcem.. verila som si.. a od osttanych som tiez citila ze veria ze na to mam, co mi dodavalo odvahy.. (dakujem!!)
Prisiel den volieb.. mne bolo zle uz dva tyzdne dopredu, vkuse som sa triasla, stale mi bola zima, jest sa mi nechcelo, ale necitila som strach, ani tremu.. skor.. som citila ze nie som pripravena.. ale nie co s atyka rozmyslenych veci.. psychicky.. citila som sa unavena, hlavou stale niekde napoli pri "external dni" a napoli pri uvodnej reci..
Uvodna rec bola v pohode.. nemala som problem rozpravat pred 200 ludmi, viacmenej som si to uzivala.. ale potom ked prisli otazky a odpovede to bolo strasne..
Citila som, ze to nie je ono.. "ja viem reagovat ryhlejsie, pohotovejsie," ked som sa pocuvala- v duchu som si vravela "aaaaa, toto nie je to co mam v hlave, kua Tina preco im nepovies lepsie jak to myslis sak to vies! .. hej ale toto bolo trapne ty vies byt vtipnejsia, kreativnejsia!".. bola som strasne vycerpana, a nestastna, vedela som ze som zo seba nedala maximum a po odchode z miestnosti som bola zo seba sklamana..
Najzvlastnejsi pocit bol, ked za mnou decka zacali chodit ze "Tina to bolo tak super, co si tam predviedla!" neviem.. asi mam nastavene standardy pre seba inde, ale v kazdom pripade ma to potesilo a dodalo energie do poslednej minutovej reci..
V nej som sa zrazu naozaj citila strasne ista a pripravena bojovat..
Ono totiz kandidati boli piati, a velmi silni. rozhoduje sa tak, ze hlausju pobocky, kazda ma jeden hlas.
V pripade ze v prvom kole hlasovania jeden neziska 5 hlasov z 9- kedy by vyhral, tak ti co mali najmenej hlasov vypadavaju a ostatni postupuju a ide dalsie kolo..
Ja som tusila ze sa rozhodne v prvom kole.. od zaciatku konferencie som to akosi vedela..a dufala ze pre mna..
Ale bolo to inak. Rozhodlo sa v prvom kole pre Romana, prezidenta AIESEC Praha.. Moje pocity po vyhlaseni?
Neskutocna harmonia. Uprimne sama som necakala, aka budem kludna a aka budem stastna z toho ze som konecne nieco prehrala.. Jasne ze ma to mrzelo, ale akosi mi nieco vnutri vravelo..
" tak a teraz zacnes zit..
Teraz konecne pojdes niekam, kde to az tak dobre nepoznas, kde si nebudes az taka ista, kde budes musiet bojovat a zase vyrasties.. este viac ako by si vyrastla v AIESEC Ceska Republika.. Si rozmaznana, rodicia boli vzdy nablizku, kamarati boli vzdy po ruke, uz davno si si nemusela zvykat na vsetko nove ako ked si dosla na vysku..."
Zacala som sa na to strasne tesit. Na to ako sama seba hodim niekam inam do sveta..
Len doteraz som uz dostala mail z Colombie, z Ukrajiny, pisali mi zo Srbska i z Bulharska, a je volny Qatar, Peru, Dominikanska Republika.. staci sa rozhodnut vybrat to co srdcu najblizsie a ist..realizovat svoj sen inde, kde to mozno potrebuju a chcu viac..
Preto AIESEC milujem.. Clovek pada a dviha sa, musi sa postavit, ak chce ist dalej, len tak mu to vsetko neprejde.. a ak sa postavi a za nieco bojuje, vrati sa mu to..
Ked sme sa tak rozpravali s Petulou, pre Romana bude tazsie byt MCPm ako by to bolo pre nas, a je to tak lepsie.
Bude sa ucit s ludmi okolo neho a bude im mozno i pre to blizsie.. Verim tomu, ze ked my dve pojdme inam, kde sa AIESEC len rozbieha alebo nefunguje az tak dobre, ze to tam mozeme posunut obrovitansky kus dopredu a preto je to i dobre..
A som na seba hrda..
..nevdela osm ze som taka silna, nevedela som ze som schopna tolko toho zvladnut, jak fyzicky tak psychicky.. nepoznala som Tinu tak dobre ako ju poznam teraz ..
Tina 23.1.08 a Tina 29.1.08...to je rozdiel...
Len za posledne 2 mesiace.. vylet do Srbska, Jankina stuzkova, Folkove Vianoce, Vianoce bez segry, Silvester v Srbsku, tyzden planovania s tymom, priprava konferencie, meetingy skypy, meetingy, priprava na volby, konefrencia, volby..
..strasne vela slov, ktore niektorym z Vas nic nehovoria a mne dali tak strasne moc..
Kazdy jeden z tychto zazitkov ma zase raz posunul.. A najvacsiu zasluhu na tom ma minuly tyzden..
Tina 23.1.08 a Tina 29.1.08...to je rozdiel..
Takto pred 8dnami sme akurat sedeli vo vlaku s facilitatormi a cestovali na konferenciu do Sece u Pardubic. mala som za sebou tyzden, kedy som sa od rana do vecer nezastavila, vkuse vybavovala nieco s organizacnym tymom konferencie, meetingovala s tvorcami agendy konferencie, vymyslala s nimi koncept, a okrem toho sa este snazila pripravovat sa na volby prezidenta AIESEC Ceska Republika, mala poldnovy meeting s teamleadrami a vyhodnocovala narodnu sutaz..a este chodila na spinning:)..
Denne som chodila spavat po 2 rano, a mala zle svedomie ze spim..
V pondelok sme vyzdvihli JJa z Anglicka, ktory mal viest konferenciu. Bol kedysi v Brne- stravili sme spolu leto, hravali squash, byvali na byte s dalsimi ludmi z Brna a straaasne sa nasmiali.. tak som sa hrozne tesila ze ho konecne uvidim.
V utorok sme sa teda vybrali ja, JJ a 12 facilitatorov niekde na vychod od Prahy.
Uz cesta zacala vcelku divne ked sme zmeskali spoje a cakali v nejakej hospode v nejakych Bojanovicich ci jak sa to tam volalo 2 hodiny na dalsi bus. To uz som zacinala tusit ze nieco nebude v ten den ok.
Na Seci sme zacali uvodny meeting pred konferenciou. Ja som stale behala este po budove a vybavovala- organizacny tym prisiel az neskor, tak sme im boli po vecere a po listky atd atd.. Ked som sa potom vratila do miestnosti, kde bol meeting, bola tam hrozne zvlastna nalada. Vsetci boli unaveni, vyzeralo to tam viac nez zufalo. Tak JJ povedal, nech is spravime kolecko, nech ziskame zpatnu vazbu na meeting co mozno zlepsit do dalsieho dna atd..
UUUUUFFFFF...
To ma uplne polozilo. Facilitatori nechapali o com je konferencia, citili, ze to nie je pripravene ako ma byt, ze necitia sa byt spojeni s konefrenciou, ze by aj chceli prispiet ale nevedia ako atd atd.. ja v tej chvili ked prisla rada na mna a mne sa hlavou honilo:" to si mohla urobit lepsie, to si dosrala, ty si ale... aaaaa.. a teraz povedz nieco.. a hlavne sa nerozrev!..vsetci na teba pozeraju.. cakaju.. hovor!"
..som povedala iba "v tejto chvili som sa naucila strasne moc, musim to stravit".
Meeting skoncil, a ja som sa stretla s JJom vedla na izbe. Moje pocity uplneho zlyhania a hrozneho zaciatku sa nedaju slovne ani popisat, tak som si pripradala ko velky kus h...a...
ale JJ bol uzasny. Povedal- ze toto nie je najhorsie co zazil a ze je to v pohode, ze tie veci, ktore chybaju vieme, mame, dame dokopy a ideme dalej, ze si sadneme, naplanujeme co a jak a zajtra a zaciname odznovu. Tak som sa ukludnila, dali sme dokopy presnu agendu, cim zacneme, co je najdolezitejsie, co treba urobit, prve, druhe, tretie, kde treba zrychlit, kde spomalit..
A podarilo sa. Na dalsi den- uplne ina nalada, nadsenie facilitatorv, zodpovednost.. super, otocka o 180 stupnov a makanie na plne obratky, zacala som verit tomu, v co som verila od ziaciatku- ze to naozaj vyjde a ze naozaj to bude naj konfera aku AIESEC CR zazilo :).
Od tohto momentu sa zacalo vsetko v lepsie obracat, organizatori boli uzasne pripraveni, facilitatori zase neskutocne schopni a tak sme zachranili vsetko tak, aby konferencia bola pripravena tak ako mala byt a vo stvrtok sa vsetko spustilo. Nalada perfektna, decka nadsene, obsah prinosny, party sialene, pocasie ok...A ja v zakulisi... cakala na volby...
hm.. pred par mesiacmi ked sme boli v Ostrave s prezidentmi pobociek na mna nahle dolahlo rozhodnutie- ze ANO, ja chcem viest AIESEC CR v dalsom roku, viem ako na to, mam napady, mam tieto decka rada, vidim potencial, rozmyslam dlhodobo JO, to pojde..
I islo.. kecala som s mnohymi ludmi, pripravovala sa, rozmyslala ako by to mohlo byt.. po napisani kandidatury som zo seba vydal uplne vsetko na papier, a ked som si to citala.. bola som to naozaj ja.. vsetko co tam bolo, bolo od srdca to ako to myslim a citim a ako to chcem.. verila som si.. a od osttanych som tiez citila ze veria ze na to mam, co mi dodavalo odvahy.. (dakujem!!)
Prisiel den volieb.. mne bolo zle uz dva tyzdne dopredu, vkuse som sa triasla, stale mi bola zima, jest sa mi nechcelo, ale necitila som strach, ani tremu.. skor.. som citila ze nie som pripravena.. ale nie co s atyka rozmyslenych veci.. psychicky.. citila som sa unavena, hlavou stale niekde napoli pri "external dni" a napoli pri uvodnej reci..
Uvodna rec bola v pohode.. nemala som problem rozpravat pred 200 ludmi, viacmenej som si to uzivala.. ale potom ked prisli otazky a odpovede to bolo strasne..
Citila som, ze to nie je ono.. "ja viem reagovat ryhlejsie, pohotovejsie," ked som sa pocuvala- v duchu som si vravela "aaaaa, toto nie je to co mam v hlave, kua Tina preco im nepovies lepsie jak to myslis sak to vies! .. hej ale toto bolo trapne ty vies byt vtipnejsia, kreativnejsia!".. bola som strasne vycerpana, a nestastna, vedela som ze som zo seba nedala maximum a po odchode z miestnosti som bola zo seba sklamana..
Najzvlastnejsi pocit bol, ked za mnou decka zacali chodit ze "Tina to bolo tak super, co si tam predviedla!" neviem.. asi mam nastavene standardy pre seba inde, ale v kazdom pripade ma to potesilo a dodalo energie do poslednej minutovej reci..
V nej som sa zrazu naozaj citila strasne ista a pripravena bojovat..
Ono totiz kandidati boli piati, a velmi silni. rozhoduje sa tak, ze hlausju pobocky, kazda ma jeden hlas.
V pripade ze v prvom kole hlasovania jeden neziska 5 hlasov z 9- kedy by vyhral, tak ti co mali najmenej hlasov vypadavaju a ostatni postupuju a ide dalsie kolo..
Ja som tusila ze sa rozhodne v prvom kole.. od zaciatku konferencie som to akosi vedela..a dufala ze pre mna..
Ale bolo to inak. Rozhodlo sa v prvom kole pre Romana, prezidenta AIESEC Praha.. Moje pocity po vyhlaseni?
Neskutocna harmonia. Uprimne sama som necakala, aka budem kludna a aka budem stastna z toho ze som konecne nieco prehrala.. Jasne ze ma to mrzelo, ale akosi mi nieco vnutri vravelo..
" tak a teraz zacnes zit..
Teraz konecne pojdes niekam, kde to az tak dobre nepoznas, kde si nebudes az taka ista, kde budes musiet bojovat a zase vyrasties.. este viac ako by si vyrastla v AIESEC Ceska Republika.. Si rozmaznana, rodicia boli vzdy nablizku, kamarati boli vzdy po ruke, uz davno si si nemusela zvykat na vsetko nove ako ked si dosla na vysku..."
Zacala som sa na to strasne tesit. Na to ako sama seba hodim niekam inam do sveta..
Len doteraz som uz dostala mail z Colombie, z Ukrajiny, pisali mi zo Srbska i z Bulharska, a je volny Qatar, Peru, Dominikanska Republika.. staci sa rozhodnut vybrat to co srdcu najblizsie a ist..realizovat svoj sen inde, kde to mozno potrebuju a chcu viac..
Preto AIESEC milujem.. Clovek pada a dviha sa, musi sa postavit, ak chce ist dalej, len tak mu to vsetko neprejde.. a ak sa postavi a za nieco bojuje, vrati sa mu to..
Ked sme sa tak rozpravali s Petulou, pre Romana bude tazsie byt MCPm ako by to bolo pre nas, a je to tak lepsie.
Bude sa ucit s ludmi okolo neho a bude im mozno i pre to blizsie.. Verim tomu, ze ked my dve pojdme inam, kde sa AIESEC len rozbieha alebo nefunguje az tak dobre, ze to tam mozeme posunut obrovitansky kus dopredu a preto je to i dobre..
A som na seba hrda..
..nevdela osm ze som taka silna, nevedela som ze som schopna tolko toho zvladnut, jak fyzicky tak psychicky.. nepoznala som Tinu tak dobre ako ju poznam teraz ..
Tina 23.1.08 a Tina 29.1.08...to je rozdiel...
Monday, November 19, 2007
Moj tym
Tak som teraz prezila vikend so svojim funkcnym tymom- s ludmi ktori maju na starosti to, co ja na narodnej urovni, na lokalnych pobockach. To znamena, ze koordinuju projekty a teamleadrov, maju na starosti predaj praxi, starostlivost o firmy, hladanie vhodnych kandidatov, maju za ulohu dorucit vzdelanie v tychto oblastiach clenom pobocky, pracuju s informacnymi systemami (online databazou, kde su vsetky informacie o studentoch ktori chcu ist na prax, o firmach, ktore chcu praktikanta, xmilion roznych dalsich funkcii a tiez customer relationship management systemom) a su to proste "tabulkovi krali", pretoze hodne pracujeme so statistikami :)..
Tak sme sa teraz stretli uz po 7 krat, aby sme tie "exchange" zase raz pohli v Ceskej Republike:).
Musim povedat ze ma to s nimi velmi bavi. Su velmi sikovni. Uzasne je, ze kazdy z nich rozmysla nad tym, CO robi a PRECO to robi, nikto z nich nerobi slepo, co si naplanujeme na meetingu, kazdy ma inu realitu a snazi sa pracovat na jej zlepseni.
Preto ked sa stretneme spolu mam 8 roznych ludi, 8 roznych realit, 8 roznych rieseni, 8 roznych pohladov.. A to s tym vsetkym musim pracovat tak aby z toho nieco rozumne vzislo..a to ma hrozne baviiii!!
Navyse - kazdy z nich ma nieco, co ja nemam, a co ma inspiruje, nakopava a ukazuje kolko sa mam este stale co ucit..
Teraz ma decka velmi potesili, lebo sme sa dohodli, ze si kazdy pripravi prezentaciu o svojej pobocke na zaklade statistik a bolo to hodne zaujimave- nebol nikto, kto by si to nepripravil a navyse vo vybornej kvalite. Tak sa nam vsetkym otvorili oci, ako to vobec v Ceskej Republike funguje a ze ked sa ta realita rozlozi, tak nie je az tak ruzova, ako narodne cisla hovoria..
Bavili sme sa i o medzinarodnej spolupraci- ako ju podporit tak aby nase firmy dostali to, co chcu, tak sme dali dokopy plan spoluprace s anglicky hovoriacimi krajinami, napady ako ziskat technicky zdatnych studentov do IT firiem a podobne... Okrem toho ame spisali vylepsenia v CRM systeme, naucila som ich robit s Movie makerom ( z coho sa strasne tesili (zlati..:)), rozoberalinastroje account amnagemnetu ake mame a ako ich pouzivame (pozn.: stracame velke mnozstvo firiem, stracaju sa informacie, ludia nerobia to co maju a pod.)
Co bolo ale velmi dobre boli nase vecerne, ba nocne seansy, ked sme si davali zpatnu vazbu na to, co robime, ako posobime, ako ostatni vnimaju nase silne a slabe stranky. To bolo velmi prinosne i pre mna, kedze som konecne dostala i ja body k tomu co este robit lepsie a na com stavat.
Spali sme i pracovali sme v tej istej izbe na 4 posteliach, praticky v tej istej polohe:).. Cely meeting bola taka pohodaaaa :)
Bol to nas posledny meeting, dalsi uz bude o nasich nastupcoch, tak to bolo take smutnejsie nakoniec..:( ale strenem sa urcite este tak nesmutim:)..
Teraz ma caka dasi viekdn s prezidentmi pobociek, vikend na to vikend s teamleadramia key Account Managermi, tyzdne na to vikend v Bratislave s Managermi projektov z Madarska, Slovenska a Ceska, a potom mi mozu zacat Vianoce :)
Je toho vela ale je to zaujimave, narocne, prijemne, zabavne i prinosne, takze sa netazujem a uzivam si kym sa da :)
Tak sme sa teraz stretli uz po 7 krat, aby sme tie "exchange" zase raz pohli v Ceskej Republike:).
Musim povedat ze ma to s nimi velmi bavi. Su velmi sikovni. Uzasne je, ze kazdy z nich rozmysla nad tym, CO robi a PRECO to robi, nikto z nich nerobi slepo, co si naplanujeme na meetingu, kazdy ma inu realitu a snazi sa pracovat na jej zlepseni.
Preto ked sa stretneme spolu mam 8 roznych ludi, 8 roznych realit, 8 roznych rieseni, 8 roznych pohladov.. A to s tym vsetkym musim pracovat tak aby z toho nieco rozumne vzislo..a to ma hrozne baviiii!!
Navyse - kazdy z nich ma nieco, co ja nemam, a co ma inspiruje, nakopava a ukazuje kolko sa mam este stale co ucit..
Teraz ma decka velmi potesili, lebo sme sa dohodli, ze si kazdy pripravi prezentaciu o svojej pobocke na zaklade statistik a bolo to hodne zaujimave- nebol nikto, kto by si to nepripravil a navyse vo vybornej kvalite. Tak sa nam vsetkym otvorili oci, ako to vobec v Ceskej Republike funguje a ze ked sa ta realita rozlozi, tak nie je az tak ruzova, ako narodne cisla hovoria..
Bavili sme sa i o medzinarodnej spolupraci- ako ju podporit tak aby nase firmy dostali to, co chcu, tak sme dali dokopy plan spoluprace s anglicky hovoriacimi krajinami, napady ako ziskat technicky zdatnych studentov do IT firiem a podobne... Okrem toho ame spisali vylepsenia v CRM systeme, naucila som ich robit s Movie makerom ( z coho sa strasne tesili (zlati..:)), rozoberalinastroje account amnagemnetu ake mame a ako ich pouzivame (pozn.: stracame velke mnozstvo firiem, stracaju sa informacie, ludia nerobia to co maju a pod.)
Co bolo ale velmi dobre boli nase vecerne, ba nocne seansy, ked sme si davali zpatnu vazbu na to, co robime, ako posobime, ako ostatni vnimaju nase silne a slabe stranky. To bolo velmi prinosne i pre mna, kedze som konecne dostala i ja body k tomu co este robit lepsie a na com stavat.
Spali sme i pracovali sme v tej istej izbe na 4 posteliach, praticky v tej istej polohe:).. Cely meeting bola taka pohodaaaa :)Bol to nas posledny meeting, dalsi uz bude o nasich nastupcoch, tak to bolo take smutnejsie nakoniec..:( ale strenem sa urcite este tak nesmutim:)..
Teraz ma caka dasi viekdn s prezidentmi pobociek, vikend na to vikend s teamleadramia key Account Managermi, tyzdne na to vikend v Bratislave s Managermi projektov z Madarska, Slovenska a Ceska, a potom mi mozu zacat Vianoce :)
Je toho vela ale je to zaujimave, narocne, prijemne, zabavne i prinosne, takze sa netazujem a uzivam si kym sa da :)
Tuesday, November 6, 2007
FALLCO 2007
Akurat vcera som sa vratila z narodnej konferencie.. Uz minuly tyzden v utorok sme rano odisli do Jesennikov, niekam do Koutu nad Desnou, kde sme stravili takmer tyzden. Prve dni sme tam boli len facilitatori (nas tym a ludkovia z Rumunska, Chorvatska, Kamerunu a Polska) a v stvrtok nam prisli delegati- tych bolo tentokrat okolo 250!
Minule sme boli u tety a ta sa ma pytala co vobec robime na takych konferenciach tak sa to tu teda posnazim trochu popisat co som tam vobec robila ;)
Konferencia mala tri hlavne bloky- pre clenov ktori len teraz na jesen vstupili do AIESEC, potom ti ktori su tam uz dlhsie, a praktikanti, ktori su tu na praxi. Kazdy z tychto blokov mal uplne iny priebeh, boli zanho zodpovedni ini ludia, a bolo treba vytvorit cely program, kazdy workshop, prezentaciu, seminar, diskusiu atd atd..
Blok pre novacikov bola 3-dnova simulacia procesov v AIESEC- decka boli rozdelene do fiktivnych pobociek, dostali kopu ukolov, ktore museli vyriesit do urciteho casu. Za kazdy dostali body a sutazili s ostatnymi tymami.. Bolo strasne uzasne len sa prejst po chodbach, kde pracovali- aki boli nadseni, co vsetko vytvarali, kolko novych napadov priniesli.. toto mam na AIESEC najradsej- ze kazdy rok pride nova vlna nadsencov, ktori inspiruju tych starsich a a nakopnu ich :).
Ja som bola v bloku pre starsich clenov- pre tych ktori vedu pobocky, projekty, tymy, proste su v AIESEC minimalne pol roka a viac. Nasim cielom bolo prinutit decka rozmyslat, zamysliet sa nad svojimi vysledkami, nad tym co a ako robia na pobockach, nad sebou samymi a motivovat ich do dalsej prace. Chceli sme vytvorit taky priestor a atmosferu aby sa medzi sebou informovali clenovia z roznych pobociek, aby zistovali co najviac o ostatnych. A to by som povedala ze sa nam vcelku podarilo.
Co som tu napriklad robila ja- vytvarala som prezentaciu vysledkov vo svojej oblasti- kolko sme priviedli do CR prkatikantov v tomto roku oproti rokom minulym, kolko sme pospisali zmluv s firmami, a z akeho zamerania, ake su sucasne trendy, ako si na tom stojime oproti planu a co mozu byt dovody pre uspechy a nesupechy.. Poviem ale teda ze vytvorit "tabulkovu a grafovu" prezentaciu tak aby to decka nenudilo, nie je az take jednoduche- ale prekvapivo davali pozor a dokazali sme potom rozputat vcelku burlivu diskusiu:)
Potom som mala na starosti "svieckovu session"- "Moj pribeh".. Tu si mali uvedomit, co vsetko uz v AIESEC zazili, co im to dalo, a co este chcu dokazat. Velmi som sa toho bala, lebo dostat ludi rozjarenych z celeho dna do nalady aby naozaj rozymslali nad sebou, zdielali to s ostatnymi a nerobili si z toho srandu je velmi tazke. S niekym sa to da, ale vzdy su tam take "krizove typy". Bolo to vecer, sedeli sme na zemi, na kobercoch, vsade boli sviecky, prijemna hudba a vsetci kecali. Mali dokonca nakreslit to co zazili v AIESEC na papiere, potom sme to vsetko polepili po s tenach a bolo to uuzasne vidiet co vsetko sa zrodilo v tej miestnosti..
Ja som im tiez vyrozpravala svoj pribeh- ale formou videa...
Potom som este mala na starosti ceremoniu sutaze, ktoru som organizovala, takze jeden den konfery som stravila vytvaranim tlacenim a laminovanim diplomov, dohovaranim so zastupcami CoCa Coly co komu ako kedy dame, ocenime, ako bude prebiehat cela ceremonia- toho som sa tiez starsne bala, ale nakoniec nalada bola strasne super, tymi ktore vyhrali sa neskutocne tesili a skandovalo sa v celej miestnosti..
Potom som mala este vytvarala pripadove studie, a mala som stretnutie s teamleadrami, ci robia to co maju, dohodli sme sa na dalsich krokoch, co maju kedy ako urobitm odovzdat atd.. preda len je tazke ked ich vidim raz an tri mesiace a potrebujem aby ich rpojekty fungovali, aby sa jednak oni nieco aj naucili, aby ich clenovia vedeli co maju robit, a aby tymy mali aj nejake vysledky, ci uz uz su to podpisane zmluvy, alebo vyber ludi na prax, zorganizovanie vzdelavacihc seminarov alebo kulturnych vecerov...
Jaaj fajne bolo- ked si predstavim tie stresy predtyma pocas konfery aaaaaaa- ked sa nam napriklad podarilo vyliat vosk na koberec (po tom co sme mali porblem rpesvedcit riaditela hotelu mat vobec v tej miestnosti sviecky..), tak sme to potom zoskrabavali a maskovali.. alebo ked mi nesla tlaciaren a stale sa mi zasekaval pocitac, ked som potrebovala mat uz hotove diplomy na podpis pre externistov. alebo ked som vecer chcela este nieco pripravit a zobudila som sa az rano tesne po ranajkach..
Najlepsi je ten pocit teraz- chvilka volna, chvilka kludu- vcera som prespala cely den, dnes som bola na masazi.. zajtra budeme mat columbijsku veceru lebo tu mame "Directora pre strednu a vychodnu europu" co je povodne z Kolumbie tak nam navari:)..
Minule sme boli u tety a ta sa ma pytala co vobec robime na takych konferenciach tak sa to tu teda posnazim trochu popisat co som tam vobec robila ;)
Konferencia mala tri hlavne bloky- pre clenov ktori len teraz na jesen vstupili do AIESEC, potom ti ktori su tam uz dlhsie, a praktikanti, ktori su tu na praxi. Kazdy z tychto blokov mal uplne iny priebeh, boli zanho zodpovedni ini ludia, a bolo treba vytvorit cely program, kazdy workshop, prezentaciu, seminar, diskusiu atd atd..
Blok pre novacikov bola 3-dnova simulacia procesov v AIESEC- decka boli rozdelene do fiktivnych pobociek, dostali kopu ukolov, ktore museli vyriesit do urciteho casu. Za kazdy dostali body a sutazili s ostatnymi tymami.. Bolo strasne uzasne len sa prejst po chodbach, kde pracovali- aki boli nadseni, co vsetko vytvarali, kolko novych napadov priniesli.. toto mam na AIESEC najradsej- ze kazdy rok pride nova vlna nadsencov, ktori inspiruju tych starsich a a nakopnu ich :).
Ja som bola v bloku pre starsich clenov- pre tych ktori vedu pobocky, projekty, tymy, proste su v AIESEC minimalne pol roka a viac. Nasim cielom bolo prinutit decka rozmyslat, zamysliet sa nad svojimi vysledkami, nad tym co a ako robia na pobockach, nad sebou samymi a motivovat ich do dalsej prace. Chceli sme vytvorit taky priestor a atmosferu aby sa medzi sebou informovali clenovia z roznych pobociek, aby zistovali co najviac o ostatnych. A to by som povedala ze sa nam vcelku podarilo.
Co som tu napriklad robila ja- vytvarala som prezentaciu vysledkov vo svojej oblasti- kolko sme priviedli do CR prkatikantov v tomto roku oproti rokom minulym, kolko sme pospisali zmluv s firmami, a z akeho zamerania, ake su sucasne trendy, ako si na tom stojime oproti planu a co mozu byt dovody pre uspechy a nesupechy.. Poviem ale teda ze vytvorit "tabulkovu a grafovu" prezentaciu tak aby to decka nenudilo, nie je az take jednoduche- ale prekvapivo davali pozor a dokazali sme potom rozputat vcelku burlivu diskusiu:)
Potom som mala na starosti "svieckovu session"- "Moj pribeh".. Tu si mali uvedomit, co vsetko uz v AIESEC zazili, co im to dalo, a co este chcu dokazat. Velmi som sa toho bala, lebo dostat ludi rozjarenych z celeho dna do nalady aby naozaj rozymslali nad sebou, zdielali to s ostatnymi a nerobili si z toho srandu je velmi tazke. S niekym sa to da, ale vzdy su tam take "krizove typy". Bolo to vecer, sedeli sme na zemi, na kobercoch, vsade boli sviecky, prijemna hudba a vsetci kecali. Mali dokonca nakreslit to co zazili v AIESEC na papiere, potom sme to vsetko polepili po s tenach a bolo to uuzasne vidiet co vsetko sa zrodilo v tej miestnosti..
Ja som im tiez vyrozpravala svoj pribeh- ale formou videa...
Potom som este mala na starosti ceremoniu sutaze, ktoru som organizovala, takze jeden den konfery som stravila vytvaranim tlacenim a laminovanim diplomov, dohovaranim so zastupcami CoCa Coly co komu ako kedy dame, ocenime, ako bude prebiehat cela ceremonia- toho som sa tiez starsne bala, ale nakoniec nalada bola strasne super, tymi ktore vyhrali sa neskutocne tesili a skandovalo sa v celej miestnosti..
Potom som mala este vytvarala pripadove studie, a mala som stretnutie s teamleadrami, ci robia to co maju, dohodli sme sa na dalsich krokoch, co maju kedy ako urobitm odovzdat atd.. preda len je tazke ked ich vidim raz an tri mesiace a potrebujem aby ich rpojekty fungovali, aby sa jednak oni nieco aj naucili, aby ich clenovia vedeli co maju robit, a aby tymy mali aj nejake vysledky, ci uz uz su to podpisane zmluvy, alebo vyber ludi na prax, zorganizovanie vzdelavacihc seminarov alebo kulturnych vecerov...
Jaaj fajne bolo- ked si predstavim tie stresy predtyma pocas konfery aaaaaaa- ked sa nam napriklad podarilo vyliat vosk na koberec (po tom co sme mali porblem rpesvedcit riaditela hotelu mat vobec v tej miestnosti sviecky..), tak sme to potom zoskrabavali a maskovali.. alebo ked mi nesla tlaciaren a stale sa mi zasekaval pocitac, ked som potrebovala mat uz hotove diplomy na podpis pre externistov. alebo ked som vecer chcela este nieco pripravit a zobudila som sa az rano tesne po ranajkach..
Najlepsi je ten pocit teraz- chvilka volna, chvilka kludu- vcera som prespala cely den, dnes som bola na masazi.. zajtra budeme mat columbijsku veceru lebo tu mame "Directora pre strednu a vychodnu europu" co je povodne z Kolumbie tak nam navari:)..
Wednesday, October 17, 2007
Praha, Zlin, Praha
Konecne som mala zase chvilku sa "zabydlet". Ako som prisla zo Srbska tak ma hned na dalsi den cakal dnovy seminar s deckami co maju na starosti nase najvacsie firmy, takze som si oddychla riadne az v nedelu. Spala som do 12!! boze to bolo super:).
Cely den som sa len tak poflakovala, poobede som sa vybrala do lesa, co mame za domom- som ale sla mimo cesticku tak som sa nachvilu stratila a moja hodinova prechadza sa pretiahla o 45 minut, ked som sa vynorila niekde, kde som ani netusila, jak spat:)..
Vecer som este prenasala nejake skrinky v izbe aby to tam vypadalo vzdusnejsie- a aj vypada- musim to odfotit aby ste videli:)
Cez tyzdne som bola na baletnej hodine- co bolo super po par rokoch si zabaletit- je to ale velmi drahe, tak tam chodit nebudem:( nasla som si ale nieco ine, kam som chcela ist tento tyzden- bohuzial mam zase nieco s bruchom a antibiotika, tak moc skakat nemozem.
A dalsia novinka- zacala som chodit na spanielcinuuu:)- mame spolupracu s jednou velkou prazskou jazykovkou a tieto kurzy mame zadarmo. Uci to taky smiesny mexican, zacina o 20 min neskor a konci o 10 minut skor, navyse sa stale smeje, tak mam dvakrat tyzdenne velmi vtipne rana:).
Posledny vikend som sla na lokalnu konferenciu, ktoru mal Zlin a Brno- tak som postretavala svoje brnenske i zlinske zlaticka, a mala viac menej pohodu celu konferenciu, lebo som tam bola taky "party delegat" :) a na starosti mala akurat: rozpravat sa s deckami, pomahat ak bolo treba a podporovat tych, co mali na starosti workshopy a seminare. Super bolo ze sme sa tam stretli ja, Sisa, bea a Mena- teda skoro cele nase "EB" (vedenie pobocky v ktrom som bola pre dvomi rokmi), Sisa sa vratil z Ciny, Mena uz pracuje tak to bolo take miileeee byt znovu spolu.
No a este musim spomenut jednu neskutocnu babenku- Ujjvalu z Indie (vsetci ju volali Anicka lebo nikto nevedel vyslovit ejj meno :D ), ktora dosla do CR a obchadzala pobocky...No... tolko srandy som nemala ani nepamatam!! vkuse sme kecali, nielen o Indii o vsetkom mozno, strasne sme si sadli, tak uz len vymysliet ako za za nou pojdem pozriet- mi povedala ze proste musim prist do Bangaloru hehe:).
Cestou z konferencie sme (Ja, Ujjvala a Peta) nevychytali miesta v autobuse tak sme sedeli na tych minischodikoch pri zachode tri.. no jak v indii.. husto ;)
Ujvalla nam v pondelok varila indicke jedlo a strasne chcela aby nas to vsetkych stipalo az by sme z toho plakali (no blazniva;), ale bohuzial my sme vcelku otrli:). Mami, toto by ti chutilo velmi! Necham si nieco poslat a donesiem domov;) (No a Janka a ocino budu hladovat :)
Dnes mame zas brazilsku veceru, lebo Barbara tu ma rodicov a jej mamina sa rozhodla ze nam navari, tak mame hody:)
No rozhodne si zle nezijem;)
Cely den som sa len tak poflakovala, poobede som sa vybrala do lesa, co mame za domom- som ale sla mimo cesticku tak som sa nachvilu stratila a moja hodinova prechadza sa pretiahla o 45 minut, ked som sa vynorila niekde, kde som ani netusila, jak spat:)..
Vecer som este prenasala nejake skrinky v izbe aby to tam vypadalo vzdusnejsie- a aj vypada- musim to odfotit aby ste videli:)
Cez tyzdne som bola na baletnej hodine- co bolo super po par rokoch si zabaletit- je to ale velmi drahe, tak tam chodit nebudem:( nasla som si ale nieco ine, kam som chcela ist tento tyzden- bohuzial mam zase nieco s bruchom a antibiotika, tak moc skakat nemozem.
A dalsia novinka- zacala som chodit na spanielcinuuu:)- mame spolupracu s jednou velkou prazskou jazykovkou a tieto kurzy mame zadarmo. Uci to taky smiesny mexican, zacina o 20 min neskor a konci o 10 minut skor, navyse sa stale smeje, tak mam dvakrat tyzdenne velmi vtipne rana:).
Posledny vikend som sla na lokalnu konferenciu, ktoru mal Zlin a Brno- tak som postretavala svoje brnenske i zlinske zlaticka, a mala viac menej pohodu celu konferenciu, lebo som tam bola taky "party delegat" :) a na starosti mala akurat: rozpravat sa s deckami, pomahat ak bolo treba a podporovat tych, co mali na starosti workshopy a seminare. Super bolo ze sme sa tam stretli ja, Sisa, bea a Mena- teda skoro cele nase "EB" (vedenie pobocky v ktrom som bola pre dvomi rokmi), Sisa sa vratil z Ciny, Mena uz pracuje tak to bolo take miileeee byt znovu spolu.
No a este musim spomenut jednu neskutocnu babenku- Ujjvalu z Indie (vsetci ju volali Anicka lebo nikto nevedel vyslovit ejj meno :D ), ktora dosla do CR a obchadzala pobocky...No... tolko srandy som nemala ani nepamatam!! vkuse sme kecali, nielen o Indii o vsetkom mozno, strasne sme si sadli, tak uz len vymysliet ako za za nou pojdem pozriet- mi povedala ze proste musim prist do Bangaloru hehe:).
Cestou z konferencie sme (Ja, Ujjvala a Peta) nevychytali miesta v autobuse tak sme sedeli na tych minischodikoch pri zachode tri.. no jak v indii.. husto ;)
Ujvalla nam v pondelok varila indicke jedlo a strasne chcela aby nas to vsetkych stipalo az by sme z toho plakali (no blazniva;), ale bohuzial my sme vcelku otrli:). Mami, toto by ti chutilo velmi! Necham si nieco poslat a donesiem domov;) (No a Janka a ocino budu hladovat :)Dnes mame zas brazilsku veceru, lebo Barbara tu ma rodicov a jej mamina sa rozhodla ze nam navari, tak mame hody:)
No rozhodne si zle nezijem;)
Z Bulharska do Srbska
Po EnterCEE zo Sofie som cestovala s Vladom do Srbska.. Celu noc pred cestou sme nespali, lebo sme mali poslednu noc s facilitatorskym tymom. Mali sme "Post- conference- meeting", ktory trval do 3:30 rano!!! (to uz bolo fakt chore, ale nemame sa uz kedy stretnut ked sme kazdy z ineho kuta Europy a ja som odchadzala skoro rano) Stade sme sli s Vladom rovno na stanicu a cakali na bus tri hodiny (!).. on bol uplne mrtvy a vkuse vsade zaspal (dokonca sa v spnaku v taxiku sa zvalil na taxikara :D ) tak som ostala hore a strazila batozinu- predsa len clovek nikdy nevie..
Bus bol skoro prazdny tak som sa vyvalila na zadnu 5ku a spalaaaaaa..
Na hraniciach som bola velmi rada ze bol so mnou niekto kto rozprava ich jazykom, lebo nas vsetkych zavolali von a prehrabali nam kufor, a pytali sa kopec otazok- samozrejme ze nevedeli po anglicky :-S..take cudne :-/
Vecer sme zasli este za Draganou, Nikolom a Vladicou, no a tam som bola dobre zmatena lebo vkuse rozpravali po srbsky tak mi to bolo vcelku luto.. to vtedy si clovek veelmi krasne uvedomi ake je to pre nasu Barcu (a akehokolvek ineho cudzinca) ked okolo nej rozpravame po Cesky (a slovensky) a ona chuda nic nechyta- to ja som chytala aspon 30% :)..
.. no ale mozem povedat ze v Prahe rozpravame po anglicky skoro stale, i bez Barbary jak uz sme tak zvyknuti;)
U Dragany doma
No netreba pisat vela, proste bolo super len som bola z konferencie hodne mrtva, tak som zaspavala na kazdom kroku a vecne do takeho hlbokeho spanku, ze ked ked som sa zobudila, najblizsiu pol hodku som nebola schopna prepnut zo slovenciny do anglictiny..:)
Cestou spat do Ceska sme na kazdych hraniciach stali tak minimalne pol hodku az hodku.. kym skontrolovali viza vsetkym srbom v buse.. booze.. mozme byt taki radi ze mame ceske a slovenske pasy!!
Nejak mi nechce stahovat fotky, tak priste..
Bus bol skoro prazdny tak som sa vyvalila na zadnu 5ku a spalaaaaaa..
Na hraniciach som bola velmi rada ze bol so mnou niekto kto rozprava ich jazykom, lebo nas vsetkych zavolali von a prehrabali nam kufor, a pytali sa kopec otazok- samozrejme ze nevedeli po anglicky :-S..take cudne :-/
V Belehrade som bola len dva dni- takze veelmi kratko ale bolo s
uuper, bolo strasne pekne nie tak hnusne ako naposledy, tak sme skoro cely den s Damjanom travili na hradbach odkial je uuzasny vyhlad dokola Belehradu.
uzasny vyhlad z hradieb.. a srbstina pre cudzincov- velmi vtipny jazyk:)
Vecer sme zasli este za Draganou, Nikolom a Vladicou, no a tam som bola dobre zmatena lebo vkuse rozpravali po srbsky tak mi to bolo vcelku luto.. to vtedy si clovek veelmi krasne uvedomi ake je to pre nasu Barcu (a akehokolvek ineho cudzinca) ked okolo nej rozpravame po Cesky (a slovensky) a ona chuda nic nechyta- to ja som chytala aspon 30% :)..
.. no ale mozem povedat ze v Prahe rozpravame po anglicky skoro stale, i bez Barbary jak uz sme tak zvyknuti;)
U Dragany domaNo netreba pisat vela, proste bolo super len som bola z konferencie hodne mrtva, tak som zaspavala na kazdom kroku a vecne do takeho hlbokeho spanku, ze ked ked som sa zobudila, najblizsiu pol hodku som nebola schopna prepnut zo slovenciny do anglictiny..:)
Cestou spat do Ceska sme na kazdych hraniciach stali tak minimalne pol hodku az hodku.. kym skontrolovali viza vsetkym srbom v buse.. booze.. mozme byt taki radi ze mame ceske a slovenske pasy!!
Nejak mi nechce stahovat fotky, tak priste..
Sunday, October 7, 2007
EnterCEE 07- konferencia v Bulharsku
Po teamleadrovskom vikende som pol dna oddychovala, a hned v pondelok cestovala busom do Viedne odkial som mala v utorok rano let do Sofie na konferenciu..
Odchod bol vcelku hekticky. Veci co som si prala v nedelu boli este mokre, tak som ich este susila na ofise, tak tesne pred odchodom mi este Barbara pomahala zbierat veci po kancelarii a zabalit si kufor, ja som len vyletela z ofisu a bezala na Florenc. Ked som nastupila so busu a sofer sa ma spytal na "nationality" a ja ubehana drziac cesky pas (ale slovak v srdci;) som sa nejak nevedela vykoktat..:) no nakoniec ze "Czech", a on na mna zacal po slovensky, tak ja mu odpovedam po slovensky tak bol cely zmateny tiez :)
Na benzinke ked sme mali prestavku, tak sme spolu dali kafe, a on mi potom vravi ze nech si sadne na to sedadlo, kde sedava druhy sofer priamo vpredu, tak som studovala vsetky gombiky co tam maju, a mi vypraval ake maju pravidla, jak to funguje vo "soferskej brandzi" :)..
Vo Viedni ma uz cakal Amit a Peto. Peto je z prievidzkeho gympla v AIESEC Vieden. Amit je z Indie a teraz je na rok v Rakusku, v narodnej centrale AIESEC. Amit mi vzal veci domov a s Petom som behala po nocnej Viedni.. jeeeej taka bola kraaaaaaaasna, vecer som potom sla k Amitovi, a tam sme kecali az do 4 rano, potom som zaspala na pol hodku a hned sla na letisko..
No a zrazu som bola v Sofii.. Uff prve soky- cyrilika vsade, nikde ziadna latinka :-S..Mala som sa dostat z letiska na autobusovu stanicu - a nevedela som nic precitat, tak som si domyslala, pocitala pismenka, lebo nikto mi nerozumel a nevedel co chcem.. straaaasneeeee!!!
V buse som ani nemala listok, a zrazu revizor dosiel, tak som nanho po anglicky a robila sa ze hladam listok, a on odisiel.. no sranda..:) ludia sa az boja tych, co hovoria na nich po anglicky- predo mnou vyslovene utekali (co v pripade revizora mi ani tak nevadilo;) ale inak... :-S )
Na autobusaku som uz stretla ostatnych facilitatorov s ktorymi sme sa presunuli do "Veliko Tarnovo" kde sme zacali pripravovat konferenciu..
to s me my- biele trciko- Geri (India) po smere hodinovych ruciciek Gulsen(Turecko), Aga(Polsko teraz Bulharsko), ja, Anula(Polsko teraz Rusko), Wojtiech (Polsko)
Vtipna bola i prva vecera v Tarnove, kde po anglicky nehovorili (prekvapivo ;) ) Pytali sme sa tam servirky, ci nam mozu nieco doniest a ona vkuse krutila hlavou (nase nie, ich ano- ach boze) co sme my nejak nepochytili, a nakoniec z toho bolo take nedorozumenie, ze nam doniesla jedno jedlo namiesto troch, jednu pizzu namiesto dvoch, a nejake malinovky navyse, ktore mali strasne cudnu zelenu farbu a chutili este horsie jak vyzerali..
..to ej ta cudna limonada, inak v ponuke noromalne byva i kefir, tory dostat v pollitrakoch jak nase pivo!!
..pripravy...
Konferencia bola taka pomensia- mali sme len 50 delegatov, ale bolo to take sympaticke, vsetci poznali vsetkych, taky tabor ;) ..
.. v akcii;)..
.. s delegatmi..
Odchod bol vcelku hekticky. Veci co som si prala v nedelu boli este mokre, tak som ich este susila na ofise, tak tesne pred odchodom mi este Barbara pomahala zbierat veci po kancelarii a zabalit si kufor, ja som len vyletela z ofisu a bezala na Florenc. Ked som nastupila so busu a sofer sa ma spytal na "nationality" a ja ubehana drziac cesky pas (ale slovak v srdci;) som sa nejak nevedela vykoktat..:) no nakoniec ze "Czech", a on na mna zacal po slovensky, tak ja mu odpovedam po slovensky tak bol cely zmateny tiez :)
Na benzinke ked sme mali prestavku, tak sme spolu dali kafe, a on mi potom vravi ze nech si sadne na to sedadlo, kde sedava druhy sofer priamo vpredu, tak som studovala vsetky gombiky co tam maju, a mi vypraval ake maju pravidla, jak to funguje vo "soferskej brandzi" :)..
Vo Viedni ma uz cakal Amit a Peto. Peto je z prievidzkeho gympla v AIESEC Vieden. Amit je z Indie a teraz je na rok v Rakusku, v narodnej centrale AIESEC. Amit mi vzal veci domov a s Petom som behala po nocnej Viedni.. jeeeej taka bola kraaaaaaaasna, vecer som potom sla k Amitovi, a tam sme kecali az do 4 rano, potom som zaspala na pol hodku a hned sla na letisko..
No a zrazu som bola v Sofii.. Uff prve soky- cyrilika vsade, nikde ziadna latinka :-S..Mala som sa dostat z letiska na autobusovu stanicu - a nevedela som nic precitat, tak som si domyslala, pocitala pismenka, lebo nikto mi nerozumel a nevedel co chcem.. straaaasneeeee!!!
V buse som ani nemala listok, a zrazu revizor dosiel, tak som nanho po anglicky a robila sa ze hladam listok, a on odisiel.. no sranda..:) ludia sa az boja tych, co hovoria na nich po anglicky- predo mnou vyslovene utekali (co v pripade revizora mi ani tak nevadilo;) ale inak... :-S )
Na autobusaku som uz stretla ostatnych facilitatorov s ktorymi sme sa presunuli do "Veliko Tarnovo" kde sme zacali pripravovat konferenciu..
to s me my- biele trciko- Geri (India) po smere hodinovych ruciciek Gulsen(Turecko), Aga(Polsko teraz Bulharsko), ja, Anula(Polsko teraz Rusko), Wojtiech (Polsko)Vtipna bola i prva vecera v Tarnove, kde po anglicky nehovorili (prekvapivo ;) ) Pytali sme sa tam servirky, ci nam mozu nieco doniest a ona vkuse krutila hlavou (nase nie, ich ano- ach boze) co sme my nejak nepochytili, a nakoniec z toho bolo take nedorozumenie, ze nam doniesla jedno jedlo namiesto troch, jednu pizzu namiesto dvoch, a nejake malinovky navyse, ktore mali strasne cudnu zelenu farbu a chutili este horsie jak vyzerali..
..to ej ta cudna limonada, inak v ponuke noromalne byva i kefir, tory dostat v pollitrakoch jak nase pivo!!
..pripravy...
.. v akcii;)..
.. s delegatmi..
Subscribe to:
Posts (Atom)
