tinalife

... procrastination.......a znovu.. a znovu... jaaaaj!

2010-03-05T14:34:00.000-08:00

Tak som si takmer po roku prečítala skoro celý blog.. hlavne časť o Latinskej Amerike a zaspomínala... Veľmi som si teraz sama sebe vďačná, že som si toto tu písala a pevne ukotvila svoje vtedajšie pocity a myšlienky ..

Teraz po pol roku doma späť s Latinskej Ameriky už mi príde, že sa nič nezmenilo, len v sluchátkach mi každú chvíľu znie salsa a reagatton.. Tesne po príchode som mala pocit, aká som iná, ako všetko inak prežívam, ako je to tu všetko zvláštne.. a teraz mám pocit, že už som v starých koľajách a všetko to, čo som si myslela, že som si z LatAm doniesla (pohodovosť, asertivitu, žiadne „no nemôžem, to bude tráápneee a „čo si o mne pomyslia“) som akosi stratila.. aspoň mi to tak príde..

Tak sa zase stávam pochmúrna, vystresovaná, a hlavne teraz sa cítim veľmi nevyužitá .. že jednoducho mrhám čas..

Ono pôvodne som si myslela že- nebudem si nič dávať na tento semester – žiadne ďalšie aktivity- aby som mala čas na diplomku a ostatné predmety atd... a čo asi tak robí Tinuška celé dni???? Číta, gmailuje, facebookuje, správy kuká, sem tam nejakú knihu k diplomke si aj vezme ale hneď ju vyruší niečo iné, potom už príde taká chuť ísť si zacvičiť, príde večer, kamaráti volajú do kina a potom na pivo, vstáva sa o 11 a zase to isté.. NEPÁČI sa mi to, a čo sa mi ešte viac nepáči je tá moja LENIVOSŤ s tým niečo urobiť!!

Minulý týždeň som akurát robila jednu z posledných vecí pre AIESEC- Janke som trošku pomáhala z jej projektom, a mala som na starosti pripraviť seminár pre študentov ktorí pricházali na prax do českých škôl. Týkal sa facilitovania, pripavovania interaktívnych workshopov, trénovali sme prezentačné dovednosti, komunikačné schopnosti, atd.. bolo to všeho všudy 6 dní- 3 dni príprava 3 seminár – a ja som sa cítila TAK NESKUTOČNE DOBRE!! Zase raz som videla že niečo, čo robím niekomu pomáha, prospieva možno inšpiruje.. Tieto decká (z Číny, Rumunska, Grécka, Mexika, Talianska a Brazílie) predtým ani neboli v AIESEC takže práca s nimi bola úplne iná- jednak neboli zvyknutí na také tempo, toľko informácií naraz, ani na takú interaktivitu, a o 90% vecí, čo sme sa bavili, počuli prvý krát.. ČO bolo na jednej strane super, ale na druhej strane veľmi ťažké prispôsobiť seminár za chodu tak, aby si z toho naozaj odniesli čo najviac.

V každom prípade ma to bavilo, a zase raz som si uvedomila čo mi chýba- aktivita, priestor, osobný rozvoj, kreatívna práca, práca s ľuďmi...Ešte po prečítaní zážitkov z Argentíny a Chile.. božeeeeeeee aký úžasný rok som mala! Aká som bola šťastnááááá...Zaneprázdnená, stále v jednom kola- ale užitočná...

A preto sa teraz cítim tak blbo.. nič nerobím iba šunky si váľam, hoci by som mohla toho zvládnuť 50x viac... samé výhovorky- že hento nemôžem robiť, hentam nepôjdem, hento nestíham, že „lebo diplomka“ .

a-ha.. tých pár stránok zapísaných mi teda dalo zabrať... pár hodín... z tých X desiatok ktoré som sa tomu už chcela venovať..a vyhovárala sa že sa venujem..

Jak sa to volá po anglicky? Procrastination?? Hej.. strašná choroba.. Zase ma dostala...preto píšem tento blog.... že.. :) uff.

Ale naberiem vitamíniky, chorôbky sa zbavím Keď toto tu zverejním, bude to pre mňa záväzok naozaj začať maximálne makať!!! Sľubujem!

Dobre teda stačí, idem ja čítať strategickú analýzu ;)

Stanovačka v Chile.. :)

2009-04-19T17:33:00.000-07:00

Na mojom treťom pobyte v Chile ma decká pozvali na stanovačku... si vravím že suupeeer idem:).. a aké bolo??..radšej fotky ako slová ;)

Naša výprava: zľava: Sophie, Carla, Rodrigo, ja, Tuba, Sara, Martin, Molly, Alex

Vrcholové foto :)

Ja s kaktusmi(som sa nemohla vyvadívať na ne!)

.. výstup

.. toto bolo pre mňa hrozne vtipné.. žiadne ražne, žiadn špekáčky, pekne hrniec i s pokličkou a špagety...:D...

a toto bolo asi tak o 8 večer..:)

Jediná škoda je, že na žiadnej fotke nemám stany.. ale ony tam fakt boli! ;)

Evita, Kristina, Argentina.. stále o tom istom..

2009-04-19T16:37:00.000-07:00

Už som dávno nič nenapísala tak sa pokúsim teraz v pár riadkoch zhrnúť, čo sa so mnou deje a ako sa mám..

Je to len týždeň, čo som sa rozhodla, že si znovu raz pozriem Evitu- videla som ju pred svojím odchodom do Argentíny a chcela som to vidieť znovu- aký to bude pre mňa rozdiel.. A VERU ŽE BOL!!! Pre mňa to bolo úplne úžasné sledovať ako super zachytili Argentínsku kultúru.. a taktiež ako sa nič nezmenilo.. čo sa týka správania ľudí, štrajkov, vedenia krajiny- všetko o tom istom.. kopa rečí, stratégie žiadne, revolučné skupinky s transparentmi na každom kroku.. hej hej o tom je Argentína i dnes.. úžasne bolo pozorovať veci hrozne známe, ako keby to bolo na Slovensku- bolo mi to zrazu hrozne blízke.. a to bol naozaj zaujímavý pocit..

Hrozne som si film spájala s mojou návštevou v kongerese, kde som bola na začiatku marca kuknúť na reč argentínskej prezidentky Kristíny Kirchner (Zase raz zlatá Agustina ma tam vzala.. resp. prepašovala.. normálni smrteľníci sa tam nedostanú len tak :)..)

...ale.....To BOL ŠOK (!) pre mňa akú šou- ale doslova SHOW z toho Argentínčania urobili... Popíšem:

Začiatok.. velikánsky kongres naplnený ľuďmi- na piatich poschodiach, poslanci, s rodinami, všetkými dôležitými ľuďmi zaplnili kongres...
Čakalo sa akademických 15 minút a potom sa to spustilo- Slávnostná hudba a (teraz sa držte) z 5 poschodia začali vyhadzovať tisíce papierikov (bolo na nich „Viva Kristina lebo také niečo“) a tak to vyzeralo skôr ako na nejakej oslave a nie slávnostnom uzavretí 1vého štvrťroku Prezidentkou..

Kristínka si sadla, rukou odhrnula papieriky zo svojho stola, a začala príhovor.. Reč mala dobrú- resp. PREJAV bol dobrý, ale ten obsah.. jaaaj samé prísľuby ako dajú peniaze tým a tým ako podporia export a import, ako podporia vidiek a poľnohospodárov, proste všetkých možných a všetkých hneď, ako všetko bude krásne ružovučké a všetci budú šťastní až kým nepomrejú...... o tom že Argentína sa dostáva do najväčšej krízy od 2002 ani slova.. všetko bude fajn.. to KDE vezmú peniaze, a príjmy do vládneho rozpočtu, ako chcú zvládnuť krízu tobôž..
Vidíte ten bordel na tom stole? všetko tie papieriky...:P

Najlepšie na tom ale bolo- že keď spomenula prisľúbené príjmy pre určitú skupinu z „hľadiska“ sa ozvalo z niekoľkých kútov „Bravo! Bravo Kristina!“ hneď za tým burácajúci potlesk a s potleskom zase papieriky z 5teho poschodia.. Fakt vtipné.. som sa smiala.. že toto urobiť na Slovensku.. by znevážilo celú vládu.. J

No a tak keď som pozerala tú Evitu.. tak som sa smiala, že naozaj.. nič sa nezmenilo.. :)

Tento víkend sme sa Vikou vybrali do San Telma- tam sú také starožitné veci.. kuknúť či nenájdeme niečo zaujímavé.. no ale všetko bolo až moc staré J...Cestou späť sme videla že Casa Rosada (vládna budova) je otvorená a keďže to bolo prvý krát čo sme tu a čo to otvorili, hneď sme využili príležitosť a šli sa kuknúť.. Vnútri boli sami vojaci v krásnych uniformách a povodili nás po zasadajúcich miestnostiach.. jaaaj a tu sa mi zase spájala Evita- lebo miesta kde sme boli som videla vo filme a tak som bol z toho celá happy J.. a samozrejme všetko nablýskané, krásne zlaté, zamatové.... proste pozlátko ako má byť ;)..

Ja s vojakom, čo nás sprevádzal :)

Zasadačka v "Ružovom dome"

Parčík na "ukľudnenie" keď sú poslanci nervózni hehe... :)

Bezdomovec...

2009-02-26T13:38:00.001-08:00

Včera sa mi stala vec ktorú by som nepriala nikomu..
Všetko začalo tým, že náš finančák Emil odišiel na konferenciu do Talianska, Maxi šiel na dovolenku, a my sme dostali len polku platu na tento mesiac.. Mne ostalo ešte kopu chillanských ale tie som si chcela nechať na ďalší krát.. taktiež mám v zálohe eura ale si vravím že v pohode, a ešte som požičala Vike keď som mala takže na účtoch, v inch menách a v pohľadávkach .. som ok.. ale v argentínských pesách mi včera večer ostali slovom DVE..bankovka odpovedajúca 12 českým korunám- to bolo celé moje bohatstvo včera večer.. mala som chuť s aprejsť po Floride (hlavná nákupná ulica) pozrieť si ako tancujú na ulici tango a potom ísť metrom domov (Metrokarta bol daľší zdroj kde som mala peniaze)..

Som si chodila chodila, prišla k metru a tam vidím vychádzať ľudí- že metro nefunguje.. ajaaaj.. 10:30 v noci.. ja sama , s 2 pesami.. bus ma stoji 1,20, ale na to musím mať mince, a keďže v Buenos Aires je akútny nedostatok mincí, nikto nezamieňa, nikto nechce dať.. chodila som po malých kioskoch, či nemajú niečo za 0,5 ale nič.. pýtala som sa jedného či mi nezmení- že nemá.. jasné..

Tak ma zavalil strach-JAK SA JA DOSTANEM DOMOV! Bývame v Belgrane- čo je 20 min autobusom, pekne ďaleko, nemám na taxík, zmenárne zavreté, kartu mi žiadny dopravný prostriedok nevezme.. aaaaaaaa.. jaj.. a čo neurobí Tinka keď je v koncoch.. rozplače sa.. tak som revala, nadávala na sprostý mincový systém a mala takú guču v hrdle že som sa ani pýtať o drobné už nemohla.. tak som sa vydala smer ofis- KUKALA PO ZEMI, Či niečo nenájdem.. a dúfala, že možno na ofise bude náš vrátnik a ten by mi mohol dať..
.. nakukla som nič..
Tak som utrela slzy že idem teda skúsiť posledný obchod či mi rozmenia a keď nie tak budem žobrať..

A zrazu oproti mne Pedro- náš vrátnik, tak som mu hneď povedala aký mám problém, on že koľko chceme- ja som mu ukázala moju 2pesovu bankovku, on mi dal dve mince, som mu povedala že mi zachránil život a vydala sa cestou k busovej zastávke..

2 mince.. 2 mince!!! A také vzácne.. Po stretnutí s Pedrom som sa musela len usmievať.. Svet bola krásny a ja som bola najbohatšia na svete:)- mohla som ísť domov, mala som strechu nad hlavou, matrac pod sebou a bola som štastná..:)

Aké je to bojovať a vyhrať...

2009-02-26T13:10:00.000-08:00

Zvíťaziť nad sebou sama..
Keď som prišla z domu mali sme tak 5 dní na to aby som pripravila konferenciu na 7 dní.. Bola som 3 dni v Buenos Aires a bývala u kamošky a jej rodinky lebo my sme opustili pred Vianocami náš byt a mali sa presťahovať do nového ale ten mal vyť voľný až vo Februári. Tak som mala možnosť nazrieť do života Argentínskej rodiny, cvičila trochu španielčinu, kecala prvýkrát s 5ročným dievčatkom- ktoré sa mi stále smialo že „Tina je ako delfína:)“, účastnila sa všetkých rodinných večerí a umývala riady (mami neboj;))
5teho som letela do Santiaga- jaj to bol rozdiel cestovať lietadlom namiestom 22 hodín autobusom..

Za pár dní nás čakala konferencia, ja som hneď v stredu stretla mojich facilitátorov- sme boli pekne medzinárodný tým- Poliak Piotr, Nemec Felix, Chilan Tomas a ja.. Chúďa Tomas mal na začiatku trochu kultúrny šok, pretože pracovať s 3 Európanmi vyžaduje hodne presnosti a štruktúry ;)..Tým sa mi hrozne páčil od začiatku- každý mal niečo extra v sebe a dokopy to dalo super výsledok- náš blok na konferencii bol najsamlepší;) A konferencia pre mňa osobne bola tiež veľmi extra..a le nie od začiatku..

Ja som bola tak trochu vystresovaná z môjho sľubu, čo som dala Joacovi na poslednej konferencii, že „v januári dám jeden tréning v španielčine“..A keďže som na začiatku januára ešte stále moc nekecala po španielsky tak som sa bála..no ohlásila som to v celom týme, tak som do toho proste musela ísť..
Konferencia začala v pondelok a na našej prvej hodine, keď som ja ako „agenda manager“ mala predstaviť o čom bude blok a kto ho bude viesť, som sa spýtala, kto má problémy s angličtinou. Pár rúk sa zdvihlo, tak som si povedala, ok vyskúšam po španielsky.. Jáááj tak som sa koktalááá, mixovala španielčinu s angličtinou..

ALE

I tak pre mňa to bol velikánsky krok vpred , keďže to bolo prvý krát keď som vyslovila pár viet v tomto jazyku pred väčšou skupinkou ľudí. Bola som na seba veľmi hrdá a taktiež ma to posilnilo v tom, že naozaj asi teda zvládnem i ten tréning, samozrejme ak sa viac pripravím..
Ale moja radosť netrvala dlho..

Každý večer sme zbierali od delegátov spätnú väzbu- ako sa im páči konferencia, facilitátor atď.. no a to bol kameň úrazu.. Pri mne boli komentáre typu: „Hovor po španielsky alebo anglicky, nemixuj“ „ovor jazykom ktorý Ti je pohodlnejší“..“Zlepši si komunikáciu“..
uuuuf ..
To bola facka priamo na líco a z veľmi nečakaného uhlu..
Tí ľudia si NEVEDIA predstaviť čo pre mňa znamenalo v ten deň rozprávať po po španielsky!! Pre mňa taký krok... a oni sa sťažujú..
Bola som veľmi sklamaná a to že tam bolo i pár snahu oceňujúcich viet ma nezaujímalo.. bolo mi do plaču a povedala som si: „Ok, táto konferencia nebude v znamení mojich španielsky tréningov, ešte nie som pripravená, sorry Joaco, necháme to na budúce..“

Proste som to vzdala a ďalší deň rozprávala iba po Anglicky.. keď niekto kecal po španielsky tak som vždy prehodila do angličtiny..
Večer- zase zpätná väzba- prišli komenty ku mne : „snaž sa viac po španielsky“. „Kurnik tak ľudia čo chcete! Sa rozhodnite ani jedno sa Vám nepáči ani druhé!“ Tak ma to naštvalo ešte viac, že fakt nevedia čo chcú..

V 4tý deň konferencie som sa zobudila a prvé čo došlo: „Keď to asi naozaj nie je o tom čo ONI chcú.. to ej o tom Čo JA chcem! Je to o tom či JA sama dokážem to, čo som plánovala..“
V ten deň sme mali simuláciu projektov a ja som ju mala uviesť, predstaviť priebeh a pravidlá.. Cez prestávku som si vzala na bok Piotra a Felixa a vravím: „ Čujte chlapci, teraz ma opravte pri každej chybe.“ A prerozprávala som im všetko v španielčine, pýtala si slovíčka aby som ozaj bola pripravená predať to delegátom v ich jazyku a bez chýb..

A tak sa i stalo!! 30 minút som rozprávala po španielsky pred 30 ľuďmi, potrebovala tak 1-2 slovíčka.. na konci som to ukončila slovami: „ tak a toto bola moja prvá session v španielčine!“ no a taký potlesk sa dvihol, že som až zaskočená zostala.. som nechápala, jak sa tí ľudia tešili J.
Čo bolo ešte lepšie- po tomto som mala svoj track s „ERmi“ (členmi zodpovednými za externé vzťahy a predaj“). Keďže som tam mala jedného chlapca ktorý absolútne nerozpráva po anglicky, rozhodla som sa viesť to celé po španielsky.. A šlo to!! Zrazu som sa našla 5 hodín vkuse kecať „en castellano“!
Jasné že to nebolo bez chýb, jasné že som sa niekedy zamotala ale všeobecne som sa vedela vyjadriť ľudia ma pochopili a ja som pochopila ich.
A tak po mojom prvotnom trápení som sa fakt premohla a ten pocit po konci toho dňa bol fakt super! Ale toto len „deň „D“ č.1.“ ;)

Môj ďalší cieľ na tejto konferencii bol- konečne vysvetliť deckám že manažment projektov má naozaj zmysel a že im to môže priniesť dobré výsledky. Pripravili som pre nich simuláciu projektov, a dva celé dno o vedení týmu, projektu, plánovaní a realizácii..Po „Projektových dňoch“ za mnou prišlo pár ľudí že naozaj chcú pracovať na projektoch a že chcú zostať so mnou v kontakte..

aaaaaa si neviete predstaviť- po pol roku keď som bojovala (a väčšinou prehrala) pri pretláčaní tejto stratégie v Southern Cone sa mi kooonečne dostalo trochu nádeje že to predsa len bude fungovať! :) a tiež mi to dodalo znovu energie aby som naozaj dokončila, všetko čo som začala..jaj toľká radosť po tom všetkom :)
Ale predsa len to ešte nebol koniec môjho „dňa „D“ č.2..“ v ten som ešte mala posledný cieľ
a síce- rozprávať pred všetkými členmi Southern Cone v španielčine.. po prvý krát..100 ľudí.. uff.

Tak som tam zrazu stála na pódiu a rozprávala svoj príbeh- o španielčine, vzdávaní sa a zviechaní sa..a o tom že stáť pred nimi teraz a kecať v španielčine je pre mňa ako dostať sa na vysokú školu;).. no a taký potlesk jak som skončila.. jaaj.. až tak srdce poskočilo..:)

Tie decká si to teda nakoniec naozaj vážili.. naozaj sa tešili so mnou, že rozprávam ich jazykom.. a bolo to veľmi veľmi videť na ich prístupe..
zrazu ma začali sami od seba oslovovať viac sa pýtať, nebáli sa prihovoriť, začali so mnou viac srandovať a ja s nimi.. fakt.. ak mi niečo chýbalo v mojej skúsenosti tu v Southern Cone, ak mi niečo chýbalo k tomu aby som sa dostala kultúre naozaj pod kožu, bola to španielčina..
Toľko energie a toľko srandy! Naozaj som pochopila, čo to znamená byť v latinskej amerike a ako si to naozaj užiť..

Decká mi povedali že sa zo mňa stala „LaTina“ :)..haha

Čo na záver povedať je to, čo mi trklo na tejto konferencii.. Úprimne- rozprávať po španielsky som mohla už minule.. Nezabralo toľko času kúpiť španielčinu pre samoukov a prejsť si dôsledne lekcie (prešla som 12 lekcií za dva týždne! Pred konferenciou!) Taktiež projektovú simuláciu som mohla spraviť už naposledy- tiež sa to dalo a robila som niečo podobné v ČR takže to nebolo až také náročné... a mala by som iné výsledky teraz.. ale ja nie.. stále som si vravela v obidvoch veciach: „teraz nie ešte nie som ready.. to nepôjde.. nechám to nabudúce“..

NIE!

Keď nie dnes?? Kedy?? To môžem odkladať do nekonečna.. to je to najľahšie..Keď to skúsim dnes- budem mať výsledok hneď- dobrý alebo zlý- čokoľvek- niečo na čom môžem stavať. Ak to nechám na zajtra, budem len začínať.. hoci by som už mohla stavať..

Takže taký môj odkaz- na základe toho čo mi dala konferencia je: ak o niečom snívate, niečo čo BY ste naozaj RAZ chceli urobiť- a dlho to odkladali.. choďte do toho DNES.
Áno- môže to byť ťažké, áno nemusí to byť akceptované všetkými, áno nemusia všetci uznať vašu snahu ako na začiatku neuznali moju.. ale.. keď to nevzdáte, a naozaj dosiahnete to čo se chceli, ten pocit na konci bude...

.. šak uvidíte;)

Mesiac po odchode z domu..

2009-02-14T06:16:00.000-08:00

Tak teraz už je naozaj treba napísať novinky z môjho života lebo ich je naozaj veľa.. Tak v prvom rade- svoje Vianoce som strávila doma na Slovensku- veľa z Vás vie.. bolo úplne úžasne. Tak som si užívala každú chvíľku vnímala veci omnoho intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým, videla všetko okolo krajšie ako predtým, všímala si viac rozdiely medzi tým, čo mám v latinskej Amerike a čo mám doma a začala byť viac hrdá na svoj pôvod :) ..

Taktiež- každý sa pýta či som sa zmenila.. hej myslím že hej.. Myslím že som viac šťastnejšia.. že som sa naučila tešiť sa viac z maličkostí a nebrať veci tak vážne, nerobiť problémy tam kde nie sú.. nevravím že to nikdy nerobím- jasné že hej (ženská..:P), ale nie tak veľa ako predtým..;)
A tiež trochu viac otvorená a komunikatívna.. nemyslím v kruhu priateľov- to bolo skoro vždy..
Skôr s cudzími- samú ma prekvapilo, keď som sa dala do reči na prechádzke so psom s takým deduškom, čo ho nás pes trošku otravoval.. Možno to bolo len tým že som sa neskutočne tešila z toho že konečne rozumiem všetkému čo ľudia okolo hovoria a môžem reagovať a kecať :)

Chcem týmto- hoci mesiac po- poďakovať hrozne hrozne hrozne moc mojej rodinke, ktorú strašne moc ľúbim a ktorá mi z mojho výletu urobila energickú bombu pre moj ďalší polrok v latinskej Amerike.

Úžasné Vianoce, návštevy, lyžovačka, lazy, túra, Silvester a naša „živá 2009 :P“ jaj to bolo tak super.

Taktiež som bola hrozne rada, že som stretla svojich spolužiakov zo strednej a AIESEcarov z Brna.. jednoducho som si našla čas aby som aspoň na chvíľku stretla ľudí ktoí pre m%na mnho mnoho znamenajú..

Takže ešte raz veľka vďaka špeciálne ockovi, maminke a Janinke za to že som mohla byť s Vami! Teraz mi chýbate veľmo- prajem pekného Valentína!!

2hy krat v Chile

2008-12-17T18:56:00.000-08:00

Posledny mesiac sme boli vsetci rozcestovani- baby odisli do Chile(konecne dostali viza) spolu s Emilom, Juan sa vypravil do Montevidea a ja som zsotala s Maxim sama v Buenos Aires.

Musim povedat ze sme si to hodne uzili- bol to akurat tyzden ked som ja stale behala po schodzkach a volala na firmy. Hrozne vtipne bolo, ked sekretarka nerozumela po anglicky radsej ma hned predala riaditelovi :P.. alebo ma donutila, aby som ja zacala komunikovat s nou po spanielsky.. co bolo este vtipnejsie:).. Po veceroch sme s Maxim popijali troku Gancie a kecali o vsetkom moznom- az mi bolo luto ked som odchadzala do Chile, lebo sme si na seba uz zvykli, vkuse sa rehlili:).

Pred Chile som sla do Mendozy- kde sa len otvara nova pobocka trochu pomoct. Pobocku otvara jeden straasne moc sikovny chlapec- Tomas povodne z Chile. Vzal ma na 2 meetingy. Prvy meeting bol v Spanielcine, tak sme v jednom momente dokonca i ja rozpravala po spanielsky, lebo som proste nieco chcela povedat:).. Tomas mi pomohol a ta teta co tam s nami bola, bola hrozne happy ze sa snazim:).

jak sme domeetingovali, zasli sme kupit empanady (slane plnene kolace), malinovku a vybrali sa do uuzasneho parku odkial bolo krasne vidiet Andy..

Tomas..

V parku v Mendoze, za mnou Andy:)

Vecer som uz cestovala do Chile.. V prvych dnoch sme sli s Emilom na "networking events" i.

Prva- to bol exportny klub- velmi luxusna akcia, na ktorej vystupila sama prezidentka Chile -Michele Bachelet - som ju videla nazivo:)!! a na raute bolo sushi, vino a najlepsia zmrzlina na svete :)

Prezidentka Chile - Michele Bachelet

Kde ukazujem je je Buenos Aires, Emil na Santiago- skoro.. :)

Dalsi den sme sli na inu akciu- zaver roka Empretecu- komora podnikatelov- nieco take- a to uz bolo o inom- take komornejsie. Velkym uspechom pre nas bolo, ze sam riaditel vo svojej reci predstavil AIESEC, vychvalil nas, aki sme sikovni a co vsetko robime a este ukazal na nas prstom aby sa vsteci otocili "kde ze to su"? :) tak potom ludia chodili a pytali sa ze coze to vlastne robime, aj som po spanielsky trochu kecala, aj po anglicky sa dalo- vseobecne velmi prijemny vecer :) .. a jedlo zadarmo :P...

Zlava Pancho, Rodrigo, Emil, Jony, ja, Andres

Den na to som zacinala svoje meetingy vo Vini de Mar s tamojsim novym vedenim pobocky.. najskor som mala vcelku skreslene ocakavania, lebo na konferencii sa decka moc neprejavili, a ja osobne som mala skor pocit, ze nie su moc proaktivni, ze sa radsej bavia ako pracuju a tak.. ale nakoniec ma velmi prijemne prevapili- davali pozor, hrozne sa pytali, zapajali, strasne boli zvedavi a odhodlani nieco na pobocke (ktore nefunguje az tak dobre) zmenit k lepsiemu.. Zlati boli- na obedy robili lasagne, podavali zmrzline a chillanske vino.. mnaaam..

Zlava- Franz, Nico, ja, Vicky, Rex a dole Carlos Fernandez

Zase raz som vylepsila svoju spanielcinu:).. Prve dni som byvala u Pauliny- ta nerozprava ani trochu po anglicky- ale s nou sa nehanbim rozpravat. Prekecali sme cele vecery a ja som si spomenula ked som kedysi nevedela po anglicky, kolko mi to dalo prace vyjadrit sa.. teraz to iste- ale super trening..

Moja zlata hostitelka Paulinka

Potom som dve noci bola u Vicky- mojho zlaticka- mojej zachrany - dievciny, ktora mi pred casom ked som v septembri prisla do Vine a bola zufala z toho co som tam videla, dodala vieru ze vsetko bude fajn :).

Na konci mojej navstevy ma Nico vzal na pochod Vinou az do ValParaiso.. ach jaj- fakt rozpravka- od oceanu a plazi vo Vini po domceky jeden na druhom vsetkych moznych farieb a uzasna Chorillana (typicke chilanske jedlo)..

Vina del Mar..

.. a Valparaiso..

Spat v Santiagu som potom zostala tyzden, byvala som u Lady- ta tiez nehovori po anglicky, ale rozumie vela- ale i tak som sa snazila stale po spanielsky a zlepsovala zo dna na den :)..

V Santiagu bolo uuuuzaaaaasneeeee!!!
Pocasie, jahody, Nescafe Cappucino Vanilla, ceresne, obedy v skolskej jedalni, "si po no po japo" (oni tak rozpravaju vsade pchaju "po" :), strasne vela srandy.. ale hlavne ti ludia..!!
Zase raz vytvorili take prostredie ze som sa citila ako doma. Alebo- ako kedysi davno v Brne na ofise s priatelmi.. Strasne vela super rozhovorov, prace a i fajn vecerov na byte u Lady, alebo vonku..

Alebo na letisko o tretej rano vitat praktikanta...to som robila naposledy pred 4 rokmi na pobocke v Brne!! :-D

Na ofise v Santiagu..

Sa mi stala taka strasne vtipna vec- sme boli v Karaoke a ja som sa strasne hanbila spievat- proste som nechcela a just- ale nakoniec ma presvedcili- a isla som s tromi chalanmi spievat spanielsku (!) pesnicku.. Diego Torres- Suenos- jedna z najoblubenejsich.. a slo nam to vcelku dobre- nie je to tazke tak sme si tam tancovali na podiu a spievali a strasne sa bavili. A ked to skoncilo a schadzali sme dolu tak si ma odchytila majitelka Karaoke ze ci nechcem prist v stredu spievat az peniaze- ze ak zaspievam tri pesnicky dostanem cca 30 USD, a ze ak budem mat potlesk tak ze az 70 USD.. som sa len smiala ze potrebuju si nahnat ludi.. ze to je zufale ked uz i mna volaju :D.. Si chalani potom robili srandu- ze Tina chod spievat, si nam vravela ze potrebujeme "diverzifikovat prijmy" tak do toho, pomoz! :P..

To je ta chvilka slavy hahaha :D

A tu mozete vidiet original:

http://www.youtube.com/watch?v=43ytZsNyzu0

No bohuzial som ale nic nezarobila lebo som par dni na to odisla, a v stredu som uz bola v BsAs..

Na poslednom meetingu v Santiagu s novym vedenim, ked som im dakovala za vsetko co pre mna urobili a vyjadrila ako v nich strasne verim, ze fakt pohnu pobocku dobrym smerom, som sa skoro rozplakala, jak sa mi nechcelo ist.. Potom ked som odisla a dostala skoro od vsetkych dakovne emaily, ako im moja nasteva pomohla, ako ma radi znovu uvitaju, tak zase raz zaplavil uzasny pocit stastia, ze zase raz robim nieco dobre pre nieco este lepsie:)..

Predstavenie noveho vedenia na meetingu pobocky- zlava- Joaco, Joni, Kurt, Oscar, Rodrigo, Lady

Cestou domov sme leteli spolu s Joacom- byvalym prezidentom pobocky ktory siel so mnou do Buenos Aires a mne bolo hrozne tazko.. vtedy som videla najkrasi zapad slnka v zivote- modrocervena farba lemovala vysokanske a rozlahle Andy.. v sluchatkach mi hrala relaxacna hudba a ja som bola rada ze moj fotak nema baterky, lebo isto by som to vsetko fotila a neuzila si to:).. takto som si naplno vychutnala tento moment a uzavrela tak svoje uzasne dva tyzdne v Chile...

Activating Heroes podruhe

2008-11-16T06:20:00.000-08:00

V poslednom mesiaci som naozaj spoznala, co je to pracovat nie v Argentine ale "Southern Cone".
Ako som predtym pisala o Activating Heroes, o dva tyzdne na to nas cakala ta ista konferencia- ale pre Pacificku stranu- pre Chile.

My sme si vraveli, ze to uz bude pohodicka, vsetko pripravene, powerpointy, outliny, printouty atd.. ale Murphyho zakony funguju neustale, a ked si clovek mysli, ze je vsetko ok, zasadne sa musi nieco stat co ho presvedci ze sa mylil.. Tak to bolo i u nas... a to hned z 3 dovodov:

1. Marina a Vika nedostali viza- takze nemohli ist na konferenciu
- nasledok- vsetku ich pracu, facilitovanie na konferencii sme si museli prerozdelit a ked sa to prerozdeluje zo 7 ludi medzi 5.. uuuf..

2. Nemali sme ziadnych externistov na "Sustainability Day"- hlavnym dovodom bolo to, ze cela konferencia bola vo Valdivii, co je 10 hodin cesty zo Santiaga, najslabsia pobocka- takze dostat tam ich partnerov bol problem lebo nemaju ziadnych... a taktiez to bolo cez sviatok, takze nakoniec vsetci externisti zo Santiaga odriekli par dni pred zaciatkom konferencie..
- nasledok- aby sme splnili ciele a zmysel tohto dna, museli sme pomenit celu agendu, tak aby sme ju boli schopni dorucit sami a zaroven to malo taky efekt ako v Argentine..
- tak som rozdelila ulohy medzi Maxiho, Emila a Juana, ktori pripravili seminar o podnikani, spolocenskej zodpovednosti firiem a socialnom podnikani v Chile.

Ja som mala trening na projektovy management a ako sa to da pekne spojit s tymito temami v AIESEC a co sa robi v inych krajinach a potom decka museli vymyslat, co za projekty by sa dalo vymysliet v Chile na zaklade informacii z externeho prostredia..

3. Kultura!!!! to bol takyyy rozdiel!! Zmenila naladu a energiu celej konferencie!! Chilania proste neboli taki expresvni ako delegati v atlantickej strane- v Buenos Aires to zilo, tam sme videli kazdy pocit kazdu kritiku, vsetko na tvarach, gestach, tu- 100 x kludnejsie, premyslajuce, pomalsie..
- nasledok- moja depresia a obavy, ze si decka neuzivaju, ze sa im to nepaci, ze sa neucia- .. pre mna to bol sok- zvyknuta na rychle tempo v argentine zrazu click a zmenit tempo pre Chile..ale po adaptovani som, ked som zmenila pohlad na rozne veci, zacalo mi to chovanie, i nalada davat zmysel... Trebalo len pochopit, ze oni su proste taki, a nemozem po nich chciet, aby sa zacali spravat ako v Argentine, treba im hovorit v mensich davkach a nechat ich premyslat, lepsie je sa viac pytat ako to sami pochopili.
A zistila som, ako pomaha ked sa clovek usmeje, ze treba len trpezlivost a ta naozaj prinesie ruze;)..
.. By som mohla napisat clanok- ako zvladnut kulturny sok za den hehe :)

Nakoniec- sa vsetko zvladlo..Ja som sa naucila ako byt trpezlivejsia a ako si naozaj uzivat vsetko, co prichadza, ako je niekedy potrebne brat veci ako su a nesnazit sa ich zmenit za kazdu cenu, ze niekedy to je tak, lebo to tak ma byt :)..
Myslim ze po par ustresovanych hodinach sme si to naozaj uzili, viac nas to stmelilo a utuzilo vztahy v tyme..

A okrem toho!!- Cestovanie cez "dychberuce" argentinske Bariloche- kde to vyzera ako v Alpach ale v tak 10 nasobne vacsich rozmeroch, maxivelke tulene vo Valdivii, neskutocne chutne lososy, plaz a ocean.. to vsetko tiez patrilo ku konferencii a dnoch stravenych v Chile pred a po...

Som stale viac a viac rada ze som tu :)

New Tinas Blog in English

2008-11-07T20:12:00.000-08:00

For my English speaking friends: http://tinalife-english.blogspot.com/ ;)
Huuugs!

Activating Heroes...

2008-10-24T04:59:00.000-07:00

Ak mi niekto nabuduce povie, ze zorganizovat konferenciu pre 100 delegatov s jednym dnom s 9 partnermi a 2 sponzormi za mesiac, je nemozne tak mu pekne krasne porozpravam ako sa to da, lebo nam sa to podarilo!!:)

Po konferencii v Brazilii niekedy okolo 10. septembra sme mali prvy meeting, ze co teda ideme robit s tou nasou konefrenciou s nazvom "Activating Heroes".. zacal sa tvorit obrazok co to bude zac, a ja som dostala na starosti "Sustainability Day" a blok pre novych clenov a clenov ktori su v Aiesec tak pol roka a nemaju veducu rolu (tzv Introleadership track - IL track).. ked som si urobila plan pre obidve udalosti tak som IL track pekne odlozila, lebo Sustainability Day ma pekne vystrasil- nemali sme nic, predajne materialy, koncept, agendu, miesto,... niic!! a len 4 tyzdne...

Dva dni-vsetko sme vytvorili, ja som sa medzitym strela s par klucovymi osobkami z Buenos Aires a vyselektovali sme spolocnosti, ktore by sa mohli ucastnit, a zacalo sa oslovovat.. Po prvom tyzdni som zacala rozposielat maily ze "uz neoslovujte mame prilis vela hosti!! :) mali sme ich nahlasenych tak 14 a miest tak 13 pre workshopy.. :)..Ratalo sa ale ze i tak nejaky odpadnu co sa i stalo- nakoniec sme mali 9, ale velmi dobrych ludi. Den zahrnal tri temy- Podnikanie, splocenska zodpovendost firiem a "socialne podnikanie" (social entrepreneurship-neviem ako to nazvat neviem, ani ci my tak nieco mame u nas :-S..)

Cely den zacinal panelovou diskusiou kde sme mali zastupcov spolocnoti, ktora zastresuje podniky ktore zavadzaju CSR (spolocenska zodpovednost firiem), obchodnej komory pre Argentinu a Marketingoveho managera LAN, ktory ma "social entreprise" (fakt netusim ako to prelozit)..Den potom pokracoval workshopmi v ramci troch tem, kde delegati mali riesit rozne pripadove studie a priklady z reality a den bo zavrseny motivacnou recou Aleca Oxenforda- zakladatela Deremate (najznamejsia latinskoamericka e-bay)...

Pripravy sli ako po masle- vsetko sa zdalo, ze je ok, vo virtualnej registracii sa na workshopy vopred nahlasilo 75% delegatov, co sme ani necakali..

Ono sa to nezda ako vela prace.. ale ja som v tychto pripravach bola 10 dni v Chile, kde som sa tomu moc venovat nemohla, no a tam bol aj ten druhy track.. a medzitym este robit nieco s projektami, riesit problemy z regionalnej urovne Latinskej Ameriky, kde sa stazovali ze neodpovedam na maily a ze v Southern Cone sa s projektami nic nedeje..:-S..

Dva tyzdne (!) pred konferenciou v stredu rano si nas nas" boss" Maxi zavolal na meeting a ozamil, ze nas ER- Juan opusta tym, lebo nedorucil vysledky a ze Maxi sa proste rozhodol ze ho vyhodi..
Uff to bola rana!!
Pravda, ze Juan bol trosku mimo v poslednych tyzdnoch a ze mu nevyslo par veci, ale pre nas bol dolezitou sucastou tymu, a to ze sme k tomu nic nemohli povedat, nas uplne dostalo..Az sme revali po meetingu jak nam to prislo luto..

Doma bola ticha domacnost, Maxi zmizol prec nikomu nepovedal kde je, co je.. Juan si zacal balit veci.. vsetkych nas to rozhodilo, museli sme zacat preskladavat zodpovednosti, co bolo naozaj hroozne vela, nevedeli sme kde co skor skocit, hlavne takto blbo pred konferenciou..Snazili sme sa presvedcit Maxiho nech sa o tom aspon porozoravame.. ale bol strasne tvrdohlavy a nechcel nikoho pocuvat..a Juan bol urazeny- necakal to a jeho ego bolo hrozne poskvrnene- myslel si jedno, Maxi mlel druhe a ani jeden nechcel pocuvat druheho.. jak male deti..

V tej dobe som si uvedomila ze toto je TYPICKY ARGENTINSKE!!- nieco nefunguje? ok treba nieco urobit- hned! na co mysliet na dosledky a co bude potom?? maju tu stale nejaky strajk, menia strategie kazdu chvilu, vlada je strasne nestala a preto je tu taky bordel...a to iste sa stalo v nasom tyme.. zrazu strasny bordel..

Po dvojdnovom presviedcani, ujasnovani o com je vobec AIESEC, tu nie sme vo firme, ked sa chce clovek vyhodit v prvom rade sa skor pracuje na jeho rozvoji, minimalne sa im da druha sanca veci napravit.. nie takto..

V stvrtok vecer si Juan s Maxim vsetko vyjasnili, a na dalsi den sme mali cely tym ujasnovanie preco sme tu, v tomto tyme a co tu chceme dokazat, lebo tieto problemy vznikli hlavne z nezrovnalosti, kto ako berie AIESEC a nase posobenie tu v Southern Cone.. boli to dva zabite dni ALE- strasne nas to dostalo na jednu lod- Maxi po svojom zmiznuti a sebauvedomeni sa zrazu konecne zacal spravat ako leader a naozal pohol veci spravnym smerom, Juan sa nakopol a dostal hroznu motivaciu nieco dokazat, a vsetkych nas to strasne spojilo.. vsetkych.. od tej chvile sme naozaj viac ako tym, pomahame si omnoho viac sa smejeme a uzivame si :).. a robime si srandu kto je dalsi na rade vo vyhazove hehe :-D..

No ale pekne sa to odzrkadlilo o tyzden neskor, ked sme boli oneskoreni so vsetkym moznym.. skoro som zdochla.. kazdy den som vstavala o pol 7 chodila spavat o 1-2 aby bolo naozaj vsetko pripavene. Cely den sedela na telefone a obvolavala hosti, sponzorov, mojich pomocnikov aby sme mali naozaj vsetkych potrvdenych, aby bolo jasne, kto co kedy ako kde ma byt.. na poslednu chvilu sme menili agendu, lebo Alec Oxenford mal mat povodne workshop s 30 ludmi ale vyziadal si cele obecenstvo, ze inak nepride.. a kedze sme ho tam chceli mat tak sme skratili workshopy, obvolali vstekych partnerov a napchali jednu hodinu na zaver Aleca :)..A poprito vsetkom mi bezali premeeting- pripravy s facilitatormi IL tracku..

Sustainability day.. boze.. v ten den som rano zaspala a uz som vedela ze bude zle.. v autobuse som zistila ze som si zabudla USB so vsetkymi filami na stole, na univerzite kde bol Sustainability day, uz bolo kopec delegatov, a ja som vedela, ze nemame pripravene veci.. uuf.. a ked prisiel zvysok facilitatorskeho tymu tak Marina zahlasila, ze "podme skusat tanec" a nenechali nas vyskusat powepointky, tak ma to uplne polozilo..... potom sa mi este zlomil opatok.... zaciatok dna sa posunul o pol hodiny, partneri cakali chvilu, obed bol oneskoreny, 2 workshopy zacali neskor.. aaah..fakt som myslela ze sa niekde zahrabem nevyjdem ztade, letim domov hned..

V priebehu dna sa vsetko riesilo, a ku koncu uz vsetko slapalo ako hodinky a skoncili sme nacas :).. Tesne pred zaverom som v zakulisi stretla Aleca Oxenforda- a teda- strasne super chlap, sme sa nasmiali- clovek by povedal, ze ako miliardar bude nejaky namysleny, ale spravil taky dojem i jeho prejav, ze by so hned sla k nemu pracovat! :)

Delegati boli strasne nadseni, workshopy sa pacili, a partneri nam prislubili dalsiu spolupracu.. na to ze to bolo v spanielcine a ze som z toho nemala ziadny obsah, tak aspon dobry pocit vo finale:)..

Pol Sust Day som stravila s facilitatormi IL tracku a pripravovali sme dalsie 2 dni konferencie..
tiez vsetko oneskorene, simulacia AIESEC procesov s narocnou logistikou bola v piatok rano este v plienkach, v piatok vecer mala zacat..

Mala som v tyme skvelych ludi! Naozaj vynimocnych! Ayelen a Diega z Argentiny a MariPaz z Chile. Posledne co som chcela pocut bolo stazovanie sa a komenty "toto malo byt urobene predtym".. ano malo.. ale na kapacitu jedneho cloveka sa to naozaj nedalo..Potrebovala som maximlanu podporu a aktivitu.. a to vsetko som mala :)..v piatok poobede sme s maximalnou efektivitou dokoncili cely track a vecer zacali..

V tejto simulacii sa delegati hrali na "fiktivne pobocky" a dostali ulohe ktore museli splnit do urciteho casu, kazda uloha bola ohodnotena a sutazili, kto dostane viac bodov. Kazda pobocka mala svojho prezidenta, ktoreho si sami zvolili a ktory mal vsetko koordinovat.. Najlepsie bolo, ze tych uloh museli robit viacero naraz, tak si museli pracu dobre rozdelit, aby vsetko stihli, vzdy dostali materialy, ktore mohli pouzivat.. My sme sledovali co a ako robia, hrali fiktivnych manazerov, studentov, sekretarky a podobne :)..

V prvy den po prvej ulohe decka nedorucili skoro nic! Vsetko bolo oneskorene, nevedeli co maju robit.. nespytali sa.. uff som bola z toho uplne znepokojena, "jezis tu to nefunguje tak ak to fungovalo v CR!!:-S".. tak sme trochu zmenili agendu a namiesto dalsej ulohy sme sa zastavili, spravili spatnu vazbu v tymoch, nechali ich zamysliet sa, ako si rozdlelili ulohy, ako komunikovali, ako si pomahali, a mali navrhnut kroky k zlepseniu- nie sa stazovat a komentovat, co ako bolo, ale divat sa do buducnosti- co ako urobia aby to slo lepsie.. a fungovalo to!! V druhej casti dorucili vsetky ulohy nacas, v tretej mali tolko casu ze sme museli vymyslat dodatocne "krizovky" aby sa nedajboze nenudili.:)

Moji facilitatori boli uzasniii- boli ochotni so mnou zostat do 2(!) rana hore a ohodnocovat vsetky dorucene ulohy, tlacit materialy rano o 7 atd.... je to chore? mozno.. ale ked dostanete konecne 100 ludi na jedno miesto, nemozete znizit kvalitu konferenciu preto ze ste si to proste predtym nenaplanovali dobre.. hlavne ked vam na nich tak zalezi..

No a ti novacikovia.. energia sama! fakt po prvej ulohe otocka o 200 % ..Jak si pomahali, jak makali, hoci to bola len hra!! Teraz jak to pisem- az mam husiu kozu.. decka tu ma strasne prekvapili, fakt som bola na nich strasne hrda!! V poslednej zaverecnej casti, kde som mala ja ukoncenie tracku so vsetkymi, som ani rozpravat nemohla, jak som bola dojata..:).. potom este za mnou este decka z nasho tracku chodili ake to bolo super, ako sa strasne moc naucili, a ked mi potom este prezidenti normalnych-realnych pobociek pisali, ako su vsetci nadseni, a ze dakuju za to.. vtedy som si uvedomila, ze vsetka namaha, vsetky prebdene noci, vsetok stres, plac i smiech za to stal!!!!

A takto sa "aktivuju heroes"... :)

Chile

2008-10-22T18:14:00.000-07:00

Na konci Septembra sme cely tym mali coaching na pobockach- kazdy z nas ma ine pobocky, ja mam Santiago de Chile a Vina de Mar. Tak som cestovala sama do Santiaga. Pribehla som presne na cas, bus uz bol ready. Dvojposchodovy velikansky.. Inak tu maju busy prisposobene na dlhe cesty- sedadla su sklopitelne skoro do lezata, v autobuse sa podava vecera, ranajky, kava, sampanske i vino ked niekto chce.. Vkuse chodi okolo steward a pyta sa sa ci je vsetko ok, ci nieco nepotrebujeme:)..

V buse s 40 sedadlami bolo 12 ludi, a vedla mna si sadol nejaky klucina a strasne moc sa chcel rozpravat.. Jeho anglictina- nula bodov, tak sa stalo, ze som mala prvykrat svoju konverzaciu v spanielcine!! :)

Na argentinskych hraniciach po uzasnom vyhlade na Andy, som zazila krusne chvilky, ked som zistila ze nemam peciatku, ze som pricestovala do Argentiny.. nebola to moja chyba, proste na letisku, ked som pricestovala z Brazilie nikto nic nekotroloval, maju sa starat..a ja som vtedy prisla taka znicena a chora, ze ma ani nenapadlo hladat niekoho, kto by mi mohol potvrdit, ze som pricestovala..a tak som musela teraz pykat.. cestovala som s 30 dolarmi do Chile, a na hraniciach som musela za tuto peciatisko zaplatit 15 dolarov.. ale na to, ze som bola mesiac (!) v krajine ilegalne je to stale ok ;)

Na colnej kontrole nas vyzvali aby sme potrvdili, ci mame tovar na preclenie.. bolo tam, ci prevazame ovocie a zeleninu- mala som banan , jablko i pomaranc- ale pre mna to bolo nic tak som zaskrtla ze nemam nic na preclenie.. predsa len.. no a kedze som nemala ani kusok miesta tak som to vsetko napchala do spacaku.. bohuzial som ale netusila, ze na hraniciach do Chile je prisny zakaz dovozu akehokolvek ovocia a zeleniny, lebo v Chile plodiny nemaju ziadne choroby, tak Chilania vsetko kontroluju aby si daku pliagu nepriniesli z inych krajin.. a tak ked zacali vyberat moje ovocie a zeleninu zo spacaku a so zdesenymi vyrazmi sa ma pytali, ci som vedela ze to tam mam, som sa citila naozaj ako paserak.. :) taky nahodny :).. snazila som sa vysvetlit, ze u nas sa to moze, a nie je to ziadny problem a ze jeden banan je skoro nic...nepochodila som, teta mi povedala ze jeden banan je jeden banan a ze je to ovocie a musim to deklarovat.. no.. Tina- ilegalita sama! :) nechali ma napisat prehlasenie ze som prevazala ovocie, zobrali mi vsetko co nasli, a mohla som ist..
Neskor mi Emil povedal ze som mala dobre stastie, ze som mohla platit tak 10 000 dolarov za pasovanie!!! ..

V Chile uz na mna cakal Javi a vzal ma do nasho MC bytu co mame v Santiagu- tam byva sam s nejakymi 3 dalsimi chlapmi, nechal ma tam a siel spat k priatelke.. o tri dni neskor nedelu ma ale prestahovali k mamine Joaca- prezidenta pobocky, lebo jedna praktikantka nemala kde byvat, tak si povedali ze najlepsie riesenie bude, ked presunu mna..:)..jaj.. Joacova mamina ma volala "Icha" (dcera), robila mi ranajky, vecere, starala sa o mna jak o vlastnu.. vtedy mi zacalo byt hrooozne smutnooo...

Chile ma ale hrozne prekvapilo..hrozne rozvinute oproti Buenos Aires, Argentine vseobecne- je omnoho cistejsie. krajsie, udrzovanejsie, je vidiet ze tam myslia dalej nez na buduci tyzden..Fakt tam bolo strasne krasne, a ja som sa tam citila velmo velmo dobre. (ale tolko masa koko tam som nejedla ani nepamatam..:-S- ked oni nic ine nejedia!!) A chilania su strasne miliiii, Argentincania su taki- hrr do vsetkeho, taki revolucni, hlucni a drzi. Chilania su opak- kludni, mili, rozvazni.. aspon mi to tak prislo..a navyse jogurty v Chile boli ooomnoho lepsie ako v Arg! a zmrzlinaaaaa.. boze mnaaaaaaaam!! :)

V Santiagu som stravila 5 dni, a ked som sa tam citila uz ako doma, presunula som sa do Vine de Mar- prazdninove mestecko pri oceane, kde mame jednu malinkatu pobocku.. decka tam moc po anglicky nerozpravaju, tak som proste MUSELA zacat kecat po spanielsky... dokonca som mala svoj prvy meeting v spanielcine!! o planovani marketingu!! uuuf .. ale dohodli sme sa:)..vsetko sme si kreslili na papier ;)...Vo Vini som byvala priamo na plazi v panelaku, rano vyhlad na ocean- uuuuzaasneeee!!!

prostredie krasne ludia mili, ale i tak som tu zazila svoje najtazsie chvile svojho pobytu v Latinske Amerike.. Bolo to z dovodu ze po par meetingoch som bola strasne zufala.. taky bordel na pobcke, vsetci robia vsetko, a nikto nic nakoniec, unikaju informacie, prezident nehovori po anglicky, vsetko mi odkyve a ja i tak viem, ze nic neposluchne :(... stratena, smutna, zufala, bezradna.. tak som si plakala v jeden den rano na univerzite, za pocitacom. Kecala s Mimou - sesterkou, co bola pol roka v Turecku a rozpravali sme sa o "homesickness..".. Strasne som chcela ist dooomoooov.....:,(

A potom sa to zrazu zvrtlo- prisla Vicky, babenka, co ma na starosti CSR na univerzite a uplne ma nabila energiou- nasla som konecne na pobocke cloveka, ktory naozaj vie co robi, ktory vie kam smeruje, necha si poradit a chyta veci strasne rychlo.. tak sme zacali veci tvorit spolu. Potom ma cakal moj spanielsky meeting s Pau, ktora ale mala podobny pristup ako Vicky, tak som sa rozhodla ze zacnem tahat veci na pobocke cez ludi, ktori nie su vo vedeni, ale nizsie.. a fungovalo!! Neskor po mojom navrate spat do Buenos Aires sa veci zacali hybat! par veci decka naozaj posluchli, a Vicky s Pau mi poslali ich obnovene plany- a ja som bola na ne strasne hrda!! Uz len premenit ich v realitu..

V nedelu po 10 dnoch v Chile sme sa stretli s Emilom spat v Santiagu- boze ako rada som ho videla!! On bol vo Valdivii a v Concepcione v Chile a mal podobne zazitky, podobne stavy bezradnosti ako ja (az na to ze rozprava po spanielsky:) tak sme si tak spriaznene hodiny vypravali.....
Pozval ma na obed k nim domov. Jaaj ako super bolo- uplne mi to pripomenulo nase rodinne obedy..A zase mi prislo smutno..potom sme cestovali celu noc spat do Argentiny, a kecali od rana, zdielali vsetky zazitky, a mne prislo ako keby som kecala so surodencom.. :)

Fotky najdete na: http://picasaweb.google.sk/pospisilova.m/Chile1stVisitSantiagoAndVina#

Cestovanie po Brazilii - Rio de Janeiro a Salvador

2008-09-06T09:24:00.000-07:00

Po kongrese sme mali Brazilcanmi organizovany vylet -“study tour”- do Ria z cca dalsimi 100 ludmi z kongresu, a hned na to vylet s Barcou, Petou a Anulou do Salvadoru- organizovany Barcou, tak som si v poslednych dnoch este pekne pocestovala:), ale pekne po poriadku.

Rio de Janeiro-

o moj boze!!! Uuuzaaaasneeeeee miesto!!! Take nieco co som tam videla som ozaj este nikdy nezazila, a to som toho pocestovala uz hodne.. Copacabana, Sugar loaf, Jezis na kopci… aaaaaaaaaaaaaa.. co budem hovorit, kuknite fotky! :) http://picasaweb.google.sk/pospisilova.m/RioDeJaneiro

Co sa mi na study tour pacilo, ze som si nasla novych priatelov a naozaj si uzila vylet s kopou srandy- vacsinou teda s Poliakmi:)- predsa len asi maju najblizsie k nasmu slovenskemu alebo skor “stredoeuropskemu” humoru ;).

Salvador

To uz bolo o niecom inom- ziadne masove organizovane vylety- 4 baby na vychode Brazilie, v state Bahia, mesto Salvador.. Super!! Pekne sme sa dostali pod kozu brazilskej kulture.

Stretli sme sa v Sao Paulo na letisku- Ja, Peta a Anula 2 hodiny pred odletom, Barca dorazila na poslednu chvilu, ked my uz stali v rade rozhodnute, ze ideme i bez Barci, nech nam letenky neprepadnu a najdeme si hostel..

Salvador- by som povedala ”mesto plazi, paliem, piesku”.. ked sme prichadzali a videli tie plaze z autobusu-dovolenka zacala:)..

Barca nas ubytovala u jedneho jej kamarata- Felipeho, mali sme tak moznost spoznat typicku brazilsku rodinu (od bratov sestier az po sesternice, babicky, tety a netere:-D) nesrandujem- naozaj sme boli predstavene uplne vsetkym moznym, a vsetci sa na nas vzdy pekne prisli pozriet a uvitat:).. a vybozkavat samozrejme..:)

Starali sa o nas jak o svojich- dostali sme uteraky, zubnu pastu, mydlo, kazde rano sme mali prichystane uzasne kafe a ranajky. Ked som ochorela, teta mi robila zazvorovy dzus, a Felipeho mamina caj na zazivanie- proste jak keby som bola ich dieta.. :)..co som si ale uvedomila- ze u nas doma by to bolo presne tak isto.. I moja maminka by pripravila ranajky a robila cajiky z byliniek, keby to niekto z nasich hosti potreboval.. az teraz vidim, ake je to uzasne ked to niekto robi pre mna..Dava mi to zavazok spravat sa podobne k mojim hostom :).

Dom, kde sme byvali bol pre nas trochu neobvykly.. Moc sa tu netesni, lebo to nepotrebuju- takze diery okolo vodovodu v kupelni (tak ze bolo vidiet do zahrady) - normalka... v kuchyni ziadne okna, len otvory. Tepla voda? Nie je treba..zabradlie na schodoch (v priestore)? Na co..take veci, ktore im prisli normalne, my sme len krutili hlavou, ale akceptovali.. I mravce v kuchyni, macky v posteli..

co tam toho, ich pohostinnost a laskavost prevysila vsetko o x million percent!!!!!!!

Prvy den hned po prichode sme isli k majaku- ikone salvadoru, dali si “Asaji” k zapadu slnka- nepytajte sa ma co to je- nejake ovocie zmixovane s ladom (ale bolo to veeelmo dobreee).

Potom sme slapali do najstarsej casti Salvadoru, kde sme sa dozvedeli, ze Salvador bolo prve hlavne mesto Brazilie..

Stare centrum bolo uzasne- citili sme sa ako naozaj v 15-16 storoci spolu s tetami v krojoch, ktore predavali typicke jedlo (ktore malo take divne meno ze si naozaj nespomeniem). Samozrejme ze sme ho okostovali- priamo z ulice (mami , oci nepocuvajte ;). Bolo to cesto z fazuli a s plnkou z neviem coho- nejake slizka zelenina, ktora sa tahala jak sopel, potom nieco zlte, a potom nejake morske prisery do toho.... uplne ina chut ako sme my zvyknuti- bolo to zaujimave, radsej som nemyslela na to co jem, a toboz nie, co mi to pripomina, inak by som sa teda moc nenajedla..;)

Potom sme si sadli este na namestie k zivej hudbe a zakoncili nas “typicky brazilsky den” Caipirinhou :).

Druhy den sme sa vybrali na plaz, len zacalo prsat, tak sme sa motali po trhoch, po namestiach, parkoch, pili vodu z kokosu, skusali ovocie, ake sme v zivote nevideli- ze “Gojaba”, “Kaserola”, “Piňa”, “Kažu” (inak Kažu je akože nase kešu- je to ovocie, ktore konci orechom..( citili sme sa strasne nevzdelane, a svetaneznale ze sme nevedeli ze kesu je z ovocia..:)

Vybrali sme sa do najznamejsieho kostola v Salvadore (Bonfim) vo velmi chudobnej stvrti, po plazi sme sa dostali k najlepsej zmrzline aku som kedy mala.. Co bolo ale na tej zmrzke najlepsie- ze nam predtym nez sme si vybrali prichut, dali vsetky okostovat :D..

Vecer sme este zasli na pivo- teda podaktori- ja som mala pekne dzusik (cerstvo vytlaceny- to sa mi strasne pacilo ze vsade robili prirodne dzusy- bud priamo z ovocia, alebo mrazenej drene- proste hodili do mixera priliali vodu, cukor a super napoj bol na svete)..

Treti den sme sli na ostrov “Itaparica” kde ma Felipe tetu (takze sme spoznali este dalsi zvysok rodiny;). Cestovali sme tam takou lodickou, ktorou tak kymacalo, ze to par ludi nevydrzalo a vyhodilo obsah zaludku na svetlo sveta.. trosku nechutna cesta, ale prezili sme..

Bohuzial pocasie nam zase neprialo, bolo zamracene a chvilkami i prsalo.. ale i tak sme stravili cely den na plazi od prilivu k odlivu, zbierali musle, oddychovali, jedli kokosove keksy s “dulce de leche”..

Na veceru nas pozvala Felipeho teta jest kraby a ine morske prisery.. o moj boze.. ze “ako sa to je?” “Najskor odtrhni nozicky”..kazda odtrhnuta nozicka ma bolela este viac ako to chudatko krabika..:,(..dlho mi trvalo kym som sa naozaj odhodlala...

..masa to vela nemalo, ale za to to bolo velmi dobre:)..len nie pre vegetarianske duse.. .;)

Tak toto sme jedli...

Cestou spat sme sli vacsou lodou- bola rychlejsia, nekyvalo ju tak a bola nova, pekna. Spat v Salvadore sme sli do restauracie, len sa niecoho napit. Hrala tam ziva brazilska hudba- to bolo tak super- ludia z hladiska si vzdy povedali co chcu, a spevacka hrala na gitare a spievala. Ked nevedela a niekto z hladiska vedel- dala mu gitaru a ona spievala, ked sa niekto chcel pridat spievat- siel spievat.. Barca vzdy “Toto chovanie je tak ´typicky brazilske :)”..

Jedna slecna tam mala narodeniny, tak sme dostali aj z torty- a za to sme jej zaspievali "happy birthday" v 3 jazykoch ..Proste super vecer, zakonceny doma uzasnym cajikom a zazvorovym dzusom..

Stvrty den som uz odchadzala- este rano sme isli na 2 hodiny na plaz- lebo kooonecne svietilo slnko! (aj to som sa stihla spalit,,:S) Potom som sla este vybrat peniaze pre Barcu a mala som ist na letisko busom.. lenze sme nikto nevedeli, kedy taky bus na letisko pride.. tu ako inak aj v celej latinskej amerike ziadny rozpis neexistuje, tak som len trpla ze naozaj pride, po 20 minutach, 2 hodiny pred odletom a hodinovou cestou na letisko, ked som uz smrtelne vazne zvazovala taxik za tazke prachy, sa zrazu bus objavil, tak som naskocila (tu sa nastupuje zadnymi dverami a vystupuje prednymi- vzadu sedi ujo co predava listky, a je tam tak taky uzky turniket, ze i ja som mala problem sa cez neho dostat..neviem ako to robia z vascimi ludmi- ci nastupuju prednymi dverami alebo co..

Celu cestu som trpla ci stihnem lietadlo, na letisku ked som cakala v dlhokanskej rade boli uz 3 prec a moj let mal byt 3:30(!!)..Brazilci su ale v pohododicke- nakoniec mal let este meskanie pol hodiny, tak som si este stihla dat i dzus v restike pred odletom:)..

Teraz uz sedim v Montevideu, mam za sebou uz 25 hodin cesty z toho 18 hodin na letiskach, este ma cakaju 3 a uz sa vyberiem do Buenos Aires- prekvapivo sa uz “domov” aj tesim.. na postel, spacak, teply caj a teplu sprchu.. jaj..:)

International Congress Sao Paulo, Brazilia

2008-09-06T08:44:00.000-07:00

Toto bude teraz velmi tazke.. zhrnut strucne posledne tri tyzdne, kedy som zazila toho tolko co za cely rok nie..

V kazdom pripade- pas nakoniec dorazil, este som bola vystrasena v utorok, ked rano na ofise zasielka nebola, ale poobede som sla cez vratnicu a vratnik maval s obalkou (som ho skoro vyobjimala! :)

Tak som v stredu rano cestovala do Brazilie..

Len par pikosiek z cesty- som si vravela- mam strasne vela tasiek, neprsalo tak tri tyzdne, nebudem brat dazdnik, nemam ho ani ako drzat- samozrejme pekne prsalo, potom mi tesne pred nosom usiel bus cislo 5 tak ze idem na inu zastavku, kde jazdi iny bus, ktory zvycajne chodi kazdych 5 min. Ako na potvoru nic nechodilo, zato 5ka prebehla okolo 2krat! Potom pri prestupe sa mi este podarilo nastupit na zly autobus ale nakoniec vsetko dobre dopadlo, lamana spanielcina, a kopka stastia pomohla a prisla som na letisko este viac ako 2 hod pred odletom- Ocko bol by si na mna hrdy;)..

Na letisku- kontrola jak nikdy- presla som s litrovou plnou(!) flaskou, vybijanym opaskom, nic nepipalo, zenske za monitormi sa na niecom dobre bavili, tak ani nepozerali obsah veci.. no sranda.. Lietadlo malo skoro hodinu a pol meskanie, mala som strach ze zmeskam pripoj, ale v Montevideu nas len nalozili do auta previezli do ineho lietadla a uz sme leteli..

Prichod do Sao Paulo.. O Boze..pohlad z okna- nekonecne mraky mrakodrapov a panelakov a domov- vyslovene- nekonciace obrovske mesto.

Po pristani ma zliala neskutocna radost - akokeby sa mi splnil sen, ktory som uz nedufala ze by niekedy mohol.. Na letisku ma uz cakal “Ondrej” z organizacneho tymu so satkou “AIESEC”. Ako super - nebola som sama a navyse- prvy clovek, ktoreho stretnem - Slovak :).

Cakali sme dalsie 4 hodiny na dalsich delegatov,aby sme naplnili van a presunuli sa do hotela kde uz bolo tak 400 dalsich ludi na pre-meetingu medzinarodneho kongresu..tie hodiny ale ubehli ryhlo, behala som stale po letisku s jednou Mexicankou a babou s Panamy, potom sme stretli dalsich- jedneho chalana s Bahrainu, ktory sa mi predstavil a povedal ze aj tak i nezapamatam jeho meno- ja ze hej, tak sme sa stavili o vino.. a vyhrala som:) (volal sa Rehman- na fotke so mnou a Petulou:).

Cesta vanom bola najdlhsia z celeho dna.. Spala som len dve hodiny vstavala o 4 rano, cestovala cely den, xhodin na letiskach... uff vsetka unava ale zmizla, ked som vstupila do haly hotela.

Zacala som hladat zname tvare, ale ani som nemusela nikam chodit ludia sa na mna vrhali zo vsetkych stran a vitali- kazdu chvilu vykrik a “Hiiiii so good to see u again”!! Cesi, Slovaci, Indovia, Kolumbijci, Poliaci, Svajciari, … a kopa dalsich a hlavne moj byvaly tym z Prahy- Petula, Lukas, Peta a Barca! Jaj sme po sebe poskakali!:) Tych vidiet bolo ako vidiet rodinu, ako byt doma.. sme sa zisli zo 4 kontinentov v Brazilii- Lukas je v Juznej Afrike, Petula v Katare, Peta v Rotterdame, Barca v Madarsku a ja z Argentiny.. proste dobra zmeska:).

Inak v hoteli pre meetingu uz nebolo miesto tak nam povedali ze si mame najst niekoho u koho mozeme spat spolu na posteli.. tak som spala s Petulou- sme kecali neskoro do noci:). Rano nas previezli do Holiday Inn kde sa konal kongres..

Mali sme tam nejaku zlavu tak sme neplatili az tolko kolko “normalni ludia”, ale ten hotel- to bolo nieco, ranajky obedy, vecere jak na svadbach, zelenina vsetkeho mozneho I nemozneho druhu a kolace a dezerty- mnaaaaaaam, izby boli uzasne- dokonca sme mali na izbe zehlicku I fen, velikansku televiziu..Namiesto klucov sme mali cipove karty, kazdy den nam upratovali izby, a budili nas z recepcie.. no som si chvlkami pridala jak z Pretty woman filmu :).Uz len virivka chybala (hoci tam bol bazen I sauna, ktory sme mohli vyuzivat- ale nebol cas..)

Co mi konferencia dala, bolo mnozstvo informacii co vsetko sa da robit v Latinskej Amerike s projektami, s neziskovym sektorom, s roznymi organizaciami, vzdelavacie aktivity atd a tiez motivaciu, ktoru mi dalo par zaujimavcyh ludi, ktori toho naozaj hodne dokazali a ukazali mi, co vsetko sa da v tejto organizacii urobit. Tak som si uvedomila, ze v Argentine nie som na prazdninach, ale ze som tam naozaj prisla nieco dokazat, tak mi to zacalo v hlave srotovat a zacala som vymyslat co vsetko budem robit ked sa vratim:).

Co sa mi este strasne pacilo, bol nas tym zo Southern Cone- bolo nas tam 11, co by sa medzi 500 dalsimi I mohli stratit- ale my nie- stale nas bolo pocut:)( mi chvilu trvalo, kym som sa naucila nase spanielske pokriky, ale potom som si kricanie naozaj uzivala a ucila to ostatnych mimo nasu delegaciu;) (Yo te daree, te dare una cosa, yo te dare una cosa que empieza con C cono sur! a pod..).

Nasa delegacia: Zlava zhora- JuanMa, Marina, byvaly clen AIESEC Chile, ja, Maxi, 2.rada zlava-Lumila, Mechi, Alejandra, Emil, Vika, Joaco a dole Julian a Tomas(ten bol v organizacnom tyme, nie ako delegat)

Nasi prezidenti boli hrozne aktivni, v prvych dnoch uz poznali viac ludi ako MC dokopy, meetingovali, dohovarali spoluprace s krajinami, zistovali, pytali sa..Bolo strasne super vidiet ako sa im otavraju oci, ako spoznavaju “AIESEC svet” viac ako stovky krajin, kultur a roznych “aiesecov” ktory pre nas starsich je vidiet uz normalka. Som si spomenula na svoj prvy kongres v Polsku ked som bola este vo vedeni AIESEC Brno.. jaj to boli casy.. :)

Mne sa moc teraz do spoznavania novych ludi nechcelo, travila som vecne cas s priatelmi, ktorych uz mam..bolo super vidiet co sa zmenilo/nezmenilo, kecala som hodne s deckami, s ktorymi som pracovala v minulom roku v CR i mimo CR- napriklad tam boli baby co som s nimi bola v Bulharsku facilitovat na konferencii, len Gulsen chybala, alebo Ujjvala z Indie co bola v CR minuly September, dokonca Fernanda z Brazilie, na ktoru som skoro zabudla- tu som stretla pred tromi rokmi v CR ked bola na leto v AIESEC Praha..alebo Mishu z Rumunska, co je teraz v Columbii a stretli sme sa na brnenskej konferencii..

Ja, Ujjvala, Mishu a neviem kto:)- Globall Village- ja v Argentinskom obleceni na tango ;)

Bohvie ci ich stretem este niekedy- toto bola asi jedna z poslednych medzinarodnych konferencii- tak som chcela vsetkych este raz vidiet.. minula som na nu posledne uspory z Prahy a nasi ma zadotovali, za co im naozaj hroozne hroozne dakujem.

Ubehlo to vsetko strasne rychlo, treningy, prezentacie, workshopy, partneri, Brazilska noc, oficialna vecera...uzas..tak som sa na to tesila, a ono to uz je prec.. no musim si najst na co sa budem tesit teraz.. ze by na coaching v Chile za par dni??;)

Alone in Buenos Aires

2008-08-17T12:43:00.000-07:00

Teraz som povodne mala sediet v lietadle smer Brazilia, bohuzial, plany mi nevysli ako som chcela, a do Brazilie s trochou stastia budem letiet v stredu, mozno vo stvrtok..
Stalo sa totiz to, ze som si zabudla svoj pas na konferencii v Cordobe, a decka mi ho poslali postou.. Mal tu byt v piatok alebo v sobotu a neprisiel ani v piatok ani v sobotu.. tak som si musela rebookovat listok, a odchod mam v stredu..

Vsetci moji spolubyvajuci, a kamarati, ktori mi boli tu najblizsi uz su bud v Sao Paulo, alebo Rio de Janeiro, a ja som zostala sama. Uvedomila som si ze som naozaj sama po 2 dlhyych mesiacoch.. stale som bola s niekym, kazdy den..
A zistial som, ze byt sama sa mi nepaaaci.. Hlavne ked mam plnu hlavu starosti s pasom a vyletom do Brazilie, prehravam si vsetky mozne krizove situacie, pripadne cesty na ambasadu atd atd..
Ja chcem o tom kecat! Chcem sa postazovat trosku, poradit sa, co robit, a mozno potrebujem aby ma niekto ukludnil z to bude dobre.. to ze si to vravim sama nejako nepomaha..

Vcera den zacal hrozne smutne- Emil s Marinou a Vikou odisli velmo skoro rano na letisko, ja som sa zobudila a cestovala na ofis po zasielku s pasom- ked mi vratnik povedal ze nic neprislo, poprosila som ho ci mozem ist na ofis na net - dal mi pol hodiny..jak som vstupila do vytahu som sa rozrevala jak male decko, na ofise este viac lebo internet vobec nefungoval..popritom som nadavala sebe, ze som si neskontrolovala doklady a zabudla pas v Cordobe, a i deckam ze pas neposlali busom ( jak som povodne chcela- bol by tu hned) ale postou.. potrebovala som sa vyventilovat, a trvalo mi par minut nez som sa ukludnila..

Bezala som na letisko, a skusila si prebookovat listok- bolo to v pohode- prebookovala som ho na stredu s tym ze som ratala 2 pracovne dni - kedy by som stale mohla dostat pas, alebo si zajst po cestovny dokument na ambasadu.. Cestou z letiska som sa zacitala v mapach a hladala cestu na ambasadu az som zabudla vystupit, tak som sa chvilu hladala, ale vsetko dobre dopadlo..

Cela stastna som sla do nasej oblubenej pizerie, spravila is pekne poobedie, pobehala obchody, zasla do Mc Donaldu na Internet a zmrzlinu. Doma som sa prekvapivo vcelku rada pustila do upratovania nehorazneho bordelu v kuchyni- co zostalo po nasej poslednej party a mexickej veceri.. pustila si "How I met your mother" spravila veceru a uzivala si samoty..ale bolo jej potom az moc..

Preto som vcelku uvitala ked mi zavolala Flor ze ci nejdem s nou a jej dvoma kamaratmi von, tak som o pol 1 v noci este sla na dve piva s nimi, a bolo o fajn- spoznat zase novych ludi..

Co ale nebolo fajn bolo zistenie ze v pondelok je v Argentine sviatok- takze mi zostava jeden den na to aby som dostala svoj pas spat, alebo znovu investovat 30 dolarov a rebookovat si listok aspon na stredu vecer.. predsa len lepsie ako ho nechat prepadnut a kupovat si uplne novy za 200 USD..

No uvidime napisem novinky v utorok.. drzte palce..

Postoj... Attitude..

2008-08-02T09:41:00.001-07:00

English version below Slovak one:)

Vcera som volala s Menuskou asi hodinu a rozpravala som vsetkooo co sa tu stalo, ako si tu nazivame, co robime atd.. ked som rozoberala zivot tu a rozpravala o mojich kamaratoch, ktori su tiez v zahranici, uvedomila som si velmi dolezitu vec..

Som tu v Argentine- mam miesto kde mozem spat (ktore si neplatim), mam peniaze s ktorymi sa da v pohode vyzit, plat dostavam pravidelne, mam okolo seba uzasnych a zaujimavych ludi, ktori ,viem, ze mi pomozu ked bude treba, mam rodinu ktora ma podporuje, mam priatelov ktori sa o mna zaujimaju, ucim sa jazyk, ktory som sa vzdy chcela naucit (a ide to rychlejsie ako som cakala)…

A STALE SA STAZUJEM!!

..ze im poriadne nerozumiem, ze su chaosacki, ze chodia vsade neskoro, ze to tu nefunguje poriadne…Na co som sem prisla?? Stazovat sa?? Alebo tu nieco zmenit? Zlepsit??

..Mam kamarata v El Salvadore, ktory tam ma vcelku velke problem v tyme, nedostava plat, AIESEC ofis plati zo svojho, nema svojho prezidenta, a AIESEC tam je na tom omnoho omnoho horsie ako tu..

Petula v Qatare to tiez nema dvakrat lahke, a ked si citam jej blog… ufff fakt – JA mozem byt stastna ze som kde som!!!

..A tak som zistila ze si SAMA vytvaram problemy tam, kde nie su, sama sa uzatvaram a neriesim veci s ostatnymi a potom smutim, ze sa nespytaju..

Aka by som mohla byt spokojna, keby som si prestala robit hlavu a zacala si to tu uzivat..!!! Zakladna je pripravena.. len postoj treba zmenit..Vamooooos ;)!!

Yesterday when talking by skype to Mena I realized very important thing.. I am here in Argentina, have place to stay, have money to survive, have really amazing people around me, have people that I can rely on, work in organization I like, I have my parents that really support me, I have friends outside the country that care about what I m doing here, I learn the language that is important for me to learn, and it s going anyway faster I expected it would be.. and I M ALWAYS COMPLAINING...

….that I do not understand, that it is random here, that people are not coming to meetings, that they are all the time late and blablab.. S***t why I have come here?? To complain??

I have friend in other country of Latin America, with no salary, with mayor problems in his MC team, with no base and very unstable environment..Petula in Qatar has it muuuuuch more difficult than I have it here..

I just realized that I am just creating my problems, I just create challenges where they are not ..

How happy I could be and if I will finish with my "problems-creating" I can be really happy, satisfied here.. everything is prepared just to start enjoy.. Vamooos ;)

7th week..Espanol por favor..

2008-07-26T19:00:00.000-07:00

English version below

Dalsi tyzden ubehol strasne rychlo, nic som poriadne nestihla urobit. Jak sme sa prestahovali, 2 hodiny denne zabijeme v autobuse na ofise a spat, plus dalsie dve hodiny denne na Spanielcine.. Na ofis sme prichadzali o pol 11, 1-2 obed, o 5 Spanielcina a je vecer, ide sa domov a clovek nic nestihne..

Co sa tyka spanielciny, tak lekcie su ukrutne drahe (teda na moje pomery tu,- polka mesacneho platu ide na kurzy - 18 hodin)Vyhlad z okna nasej ucebne- view from the classroom

Prvu lekciu sme mali s velmi energickou zenskou, ktora hrala show celu hodinu. Ostatne dni sme mali s takou starsiou pani.. No.. prva hodina s nou- to bolo skor cvicenie anglictiny nez Spanielciny.. celu hodinu nam rozpravala co kde najdeme v Buenos Aires, kam ist na operu, na balet, kam ist do prirody a ake mesta navstivit.. bolo to fajn ale predsa len cloveku v hlave beha za toto som si nezaplatila, to mi moze povedat po hodine, Espanol por favor!!.. Na hodine sme vzdy tri- ja, Marina, Vika, tak sme si hodiny zacali riadit sami..

Sami zaciname sa pytat po spanielsky, sami sa pytame na gramatiku, sami si pytame cvicenia a domace ulohy :).. vzdy na zaciatku hodiny sa spytame co ideme robit, vyjasnime si ocakavania, niekedy proste zmenime strukturu hodiny a ide sa :).. ale pani je strasne mila a zlata, a ma s nami hodne trpezlivosti.. ;)

Okrem tychto hodin som este trenovala spanielcinu s Emilom rano v buse(ktory teraz odisiel do Chile:(..) ..kecanie o rodine o skole o comkolvek.. Dokopy s jazyovkou mi to strasne pomohlo. Strasne sa tesim, ked som schopna dat dokopy vety, a ked sa trafim a poviem ich bez chyby:)
Z bab som tu jedina ktora sa neboji ropravat a keca keca, i ked s chybami.. je to super, ludia chytia, co chcem povedat (teda vacsinou:) a co je viac super, ze rozumiem viac a viac o com sa ludia bavia a co hovoria..:)

A co je este zaujimavejsie ze viac rozumiem i ludom co tu rozpravaju po anglicky- zacinam chapat preco pouzivaju take divne vetne spojenia ako pouzivaju a co tym myslia (pouzivaju niekedy spanielske slova "poanglictene" alebo spanielsky slovosled atd).. tak to je take zaujimave :)

This week was veeery fast.. maybe it was because we spent twice more time in bus-travelling than weeks before because of the apartment.. maybe it was because of spending 2 hours per day at Spanish lesson.. maybe it was because of getting up late.. all of this contributed that days were very short, time was running very fast.. I did not manage half of things I wanted and was exhausted anyway :(
Buuut these Spanish lessons we started to attend were pretty coooool and helpful We had 2 teachers- first very energetic and funny woman, second old lady that we had to "shape" a bit to: not to speak English all the time bus use spanish, explain us more grammar, not jump betweeen topics so much, do more exercises etc.. we even did expectation setting with her and gave her feedback!! (terrible when 3 AIESECers are attending one class :) but I can say that “WE MADE” these classes very good and useful ;)..

Furthermore in the mornings in the bus I was talking with Emil just in Spanish to practice (Emil now left to Chile :(..) and I was amazingly happy to be able to construct the sentences in Spanish to be able to talk one looong hour in Spanish about my family, house, studies etc etc..
And I realized I started to understand again much more- even when Spanish speakers speak English- I started to get why they are using these "weird words or sentence constructions" it s coming from their language and now easier to get the point ;)..

Reflection in Tandill...

2008-07-21T11:17:00.000-07:00

English version below

Tento vikend som stravila v Tandille – v mestecku 4 hodiny od Buenos Aires, s Agustinou a Davidom.

Povodne mala ist i Vika, ale bohuzial jej nebolo dobre v nedelu, tak som sla sama. Tandil je uplne iny ako BA, mensi, budovy su mnoho nizsie, takze prenika vsade viac svetla, su tu okolo hory, a vela zelene.. bezdomovca som tu nevidela, a v celom meste je klud, nie ako v Buenos Aires- zhona milion ludi.. Na jednej strane som si oddychla, nasla novych priatelov, spoznala nove mesto. Na druhej strane som si zazila krusnejsie chvile, kedy vsetci rozpravali po spanielsky a ja som bola totalne stratena,nemala som sa na koho obratit, koho poziadat o preklad..Tak som v urcitych chvilach jendoducho vypla, nepocuvala a rozmyslala nad svojim..

Pred tyzdnom v piatok sme ako zvycajne mali meeting, ja som robila zapis na pocitaci.. dochadzala mi baterka tak som vzala nabijacku a strcila ju do zastrcky.. Bohuzial sa mi podarilo ze cela zastrcka zhorela a vyzeralo to ze i moja nabijacka na notebook je nepouzitelna.. skusala som zastrcky v triede, v ani jednej mi nabijacka nefungovala.. Co bolo este horsie, Maxi mal v rozdvojke, ktora mojou vinou zhorela, tiez vlastnu nabijacku, ktora zhorela tiez.. O- moj- Boze....

Hned jak sme skoncili sme sa vybrali do mesta kupit nahradne nabijacky.. Samorejme, Fujitsu notebooky v Buenos Aires clovek tak lahko nenajde, tak sme hladali nejake ine znacky, ktore by pasovali, alebo univerzalnu nabijacku.. Behali sme po celom centre a do kazdeho elektra, ktoreho sme vkrocili, nic nemali, alebo mali take pofiderne a drahe univerzaly ze sme to radsej nekupili.. co je tu zvlastne a predtym som si to nikdy nevsimla- ze vsetky obchody podobneho zamerania su v jednej ulicke-moc nechapem princip ale to pre nas malo super vyhodu, ze sme nemuseli behat po celom meste a hladat obchody s nabijackami, ale nasli sme vsetky v dvoch- troch uliciach a potom uz len behali z jedneho obchodu do druheho..:)

Ked sme v poslednom obchode nasli jednu variantu, ktora by mohla sediet, len ju museli objednat, zacala som si prehravat v hlave par veci.. Jedna- rozpocet- v minulom tyzdni som si kupovala len sendvice a slane kolace v supermarkete, nechodila som do restauracie, aby som trochu usetrila a mala na hodiny spanielciny- ked tu zrazu by som mala vyhodit 200 pesos za nabijacku.. 200 pesos!! za co mozem zit 2 tyzdne/ alebo co mi vystaci na 10 hodin spanielciny, vcelku ma to zdrtilo.. Ked si to vsetko v hlave zvelicila, az velmi dobre som si zacala uvedomovat, ako necakane situacie mozu cloveka dostat na ulicu, ak na to nie je pripraveny..

Druha vec, ktora mi behala hlavou bolo- co vsetko mam v pocitaci, a na co vsetko pocitac pouzivam.. cela moja komunikacia s priatelmi, s rodinou,emaily,vsetky dokumenty, moja praca, kalendar a ulohy v nom zaznacene, skype, MSN, spomienky, fotky- vsetko je v nom, pomaly cely moj zivot je zhnuty v jednej vecicke za par tisíc..staci aby nabijacka vypadla, a ja som sratena..

Po hroznych pocitoch beznadeje, chudoby a necakanej zavislosti sme sa vratili spat na ofis, kde sme zistili, ze v „osudovej“triede nezhorela len rozdvojka ale cely obvod- preto ked som skusala svoju nabijacku v inych zastrckach nefungovala.. jak soms a to dozvedela, hned som bezala na ofis, zapojila do zastrcky svoju „fiktivne zhorenu“ nabijacku- a ....fungovala!!

Boze tolke stastie, taky balvanisko zo mna spadol jak nikdy.. ale bolo to dobre ze sa to stalo..velmi dobre na uvedomenie par veci..

Co bolo v ten den divne, ze nam na byte nefungovala elektrika.. jeden cely den a noc sme nemali TV, svetlo, pocitace, mobily,nic.. tak sme sli von, a travili cas vonku v parku na slnku- bolo krraaaaasne teplucko (a to je tu „zima“).. a stravili uzasny den v parkoch Buenos Aires.. bohvie ci by ten den bol taky pekny keby nam fungovala telka..

Minuly tyzden sme sa prestahovali do ineho bytu, lebo nam skoncila zmluva.. Byvame dalej od ofisu v byte kde su straaasne spinave koberce, kde to divne zapacha, a kde nemozem spat a stale sa budim.. Strasne mi je smutno za nasim minulym bytom- uz som sa tam citila ako doma, a teraz zase stahovanie.. a o dva mesiace zase stahovanie..jak tak kocovnici stale na cestach, ani sa nemusim vybalovat..:)

Smutok z noveho bytu ale napravil jeden cloviecik, ktoreho som ani nahodou v Buenos Aires necakala.. Vaco- Aiesecar z Bratislavy, ktoreho poznam uz 5 rokov a sme hodne dobri kamarati cestoval po Juznej Amerike, tak mi napisal ze pride v stvrtok, ci by mohol u nas prespat a ci mu poukazujem trochu mesto atd.. JASNE ZE HEJ!!! Boze- jak som sa tesila ze budem rozpravat po slovensky- ze pride SLOVAK!! Ked sa Vaco objavil na ofise ani som si neuvedomila ako a s hlasnym vykrikom stastia som nanho skocilaJ..sli sme do Porto Madero a k Ruzovemu domu- k ikonam BA, a kecali a kecali a kecali.. jaka stastna som bola.. vobec som si predtym neuvedomila, ako mi chyba slovencina, ako mi chybaju slovenske vtipky, ako mi chyba niekto s rovnakymi zvykmi a podobnym vnimanim sveta..Vaco bol pre mna kusok mojho domova!

No ale odisiel a s nim i „moja domovina“ a ja som sa ocitla tutaj v Tandille s ludmi, ktorym nerozumiem a oni nerozumeju mne, sama..Vitaj spat Tinuska!

Len som chcela povedat ze mi chybate! Cesi i Slovaci.. :*

This weekend I spent in Tandill- in small city close to Buenos Aires(here „close“ is 4 hoursJ ). Vika was supposed to come as well, but unfortunatelly she did not feel well, so I went alone.

Tandill is toootaly different than Buenos Aires- much smaller, building are much lower, much calmer, silent and green. Amazing city for relax and getting energy.. I needed that. I was happy I took this opportunity and went with Agustina to her hometown..

But.. on the other side there were tough moments, when we were together with her friends and family, when everybody was speaking Spanish, no English and I was lost.. Firstly I tried to understand, but after some time I got tired, just switched off and thought about last weeks..

One week ago as usually we had meeting with MC. I was doing output- day as any other.. I ran for my charger, my computer was dying and put the charger into plug.. Kkssssh!!!!! suddenly several sparks and burnt smell, the prolonger was black.. Mine charger, neither Maxis did not work..Oh M-y G-o-t.. .. I started to think, where I will find here „Fujitsu siemens“ charger for my laptop (I did not see this brand there anywhere before),and even worse where I will get Money to get this charger..

I was thinking how I was sparing Money last week, eating just some small stuff bought in supermarkets to save money to have it for Spanish lessons and suddenly I will need 200 pesos for stupid charger.. 200 pesos!! Money I could live 2 weeks from, Money I could pay all my Spanish lessons!!...aaaaaaaaaaaaaaaa…

I was very sad. It was even worse, when we were going with Maxi around the shops and they did not have ANYwhere what we needed.. My laptop.. my Schedule, my emails, my communication with whole world, with my family and friends, my photos, my documents, my work, my everything.. One stupid think for several 10 000 Slovak crowns was out and I was out as well.. I was trying to use what my grandma used to say- that „broken leg is worse“ but it did not work.. At that time in my personal materialistic crisis I would rather have broken leg then no comp ... :-S..

No success in finding charger- we came back to office and suddenly realized that by this „charger accident“ not jut the prolonger burnt but all the plugs in the network in the classroom. So when I was trying to put my charger into another plugs in the room- of course it did not work- there was no electricity!! When guys told me - I was almost running to the Office and tried it there.

- and IT WORKed!!! Such a happines after feeling so desperate..was good it happened.. very good..

That day was weird, neither at home there was no electricity, nor next day as well.. On one side it was again bad- disconnection, no TV, no mobile, no light, nothing. On the other side we spent beautiful day outside home in parks of Buenos Aires.. That would maybe not happen if we had electricity J..

Last week we moved to another apartment.. I felt really sad, because I was leaving my „new home“.. A place where I felt safe, where I had my space, where I had my restaurant, my shops, by base.. again finding new base in a flat much further from Office than this last one, with dirty carpets and weird „old“ smell..

This „getting used” to soo many things all the time, changing the places for living (and it will be again in two months :S ) was exhausting me A LOT.. I did not realize it that much until one Slovak friend came..

One week ago my friend Vaco from AIESEC Slovakia called me that he is coming for some days to Buenos Aires, that he s travelling around South America if he could stay at our house.. OF COURSE!! I did not know I m looking forward to him so much unless he came to the office and I jumped on him with loud shout!!:) We spent together afternoon and I was talking Slovak.. I loved this guy- he was for me „part of my home“ .. Same language, same habits, same opinions, same jokes.. my god - I was so happy!!!

But… he left and with him my “home” and I found myself here in Tandill in Spanish environment with people I do not know and cannot get to know because I do not speak their language, and they do not speak mine..Welcome back Tina! This is how it is..

Miss you, Czecoslovak guys!! just wanted to tell u :*..

1 month in Buenos Aires

2008-07-08T14:15:00.000-07:00

English version below ;)

Tak dnes je presne mesiac co som sa ocitla v Buenos Aires.. Vsetko to ubehlo neskutocne rychlo..
Len si spominam ako pred odchodom bolo vsetko "naposledy".. Naposledy som si kupila cappucino v Coffee Heaven, naposledy som cestovala prazskym metrom, naposledy som videla svojich priatelov, naposledy platila slovenskymi korunami.. a pod..

Ked som prisla do BA spustila sa sprcha "prvykrat". Prvykrat cesta metrom, prve nedorozumenie kvoli spanielcine, prve nedorozumenie kvoli kulturnym zvykom, prvy nakup v supermarkete, prve "stratenie sa" prvy plac..To bola ta smutnejsia cast tych "poprve" potom uz prisli tie pozitivne "prve dorozumenie sa", prve najdenie cesty domov, prva riadne dobre cappucino, prve "riadne tesenia sa" :)...

Ten mesiac urobil strasne moc, poznam viac mesto, mam tu omnoho viac priatelov, viem viac spanielciny.. Uvedomila som si to ked som vcera cestovala Prvy krat SAMA domov busom.. predtym som sa nejak neodvazila ale na druhej strane ani nemala prilezitost.. Teraz som uz vedela, co povedat v buse, kde vystupit, co robit, ak bus zase raz zmeni trasu äco je tu vcelku mozne kvoli strajkom ja sa ocitnem niekde inde..

A ked som prisla domov, do nasho cisteho bytu (upratovalis me celu sobotu!! konecne!!), ulozila si veci na svoju postel, urobila si vceru a lahla si pred televizor, po prvy krat som citila "ako doma" :)..

Zacala som tak rozmyslat, co su veci na ktore som si uz zvykla ale ked som to videla prvykrat ma strasne zarazili..

Neskutocne mnozstvo bezdomovcov.. su vsade, a vecer ked ideme domov maju ustlane vsade len tak na chodnikoch, pred obchodmi, vo vsetkych moznych vyklenkoch je nejaky bezdomovec.
Je tu je i vela DETI!! ktore sa tulaju po uliciach a zobru..Bud len tak sedia s krabickami pod nohami, alebo behaju po metre a ziadaju o peniaze.. Minule jedno dievcatko(mohlo mat tak 7) nastupilo do metra predstavilo sa, porozpravao svoj pribeh, zaspievalo a potom si obchodilo ludi, avyzbieralo peniaze.. stale niekto chodi s niecim po metre- dospelaci predavaju papierove vreckovky, nite a ihly, sponky a podobne drobne veci, a zbieraju pesa.. Chudoby je tu hodne.. Mozme byt radi kde sme a kde zijeme. Naozaj.

Zastavky
Rozpis busov?? haha. ziadny neexistuje(!).. proste prides a cakas.. Zastavky su oznacene tak ze si ich clovek ani poriadne nevsimne, a nejaky web kde by som si zistila spojenia tiez poriadne neviem.. Zastavky ani nemaju meno, ludia sa pytaju vzdy na ulicu alebo popisuju budovy.. ked cestujeme busom a nevieme kde mame vystupit musime riadne pozorovat na ktorej ulici sme a ake je to cislo.. Minule sme cestovali same baby z jedneho kulturneho vecera a akosi sme mali vystupit pri kongrese len sme spanikarili a vystupili inde lebo sa nam zdalo ze cestujeme uz nejako dlho a nevedeli sme sa spytat,.. tak sme slapali domov 3/4 hodinu..

Metro
Tu ma hrozne prekvapilo ze zastavka na jednej linke sa vola Lima ale ked sa na tom istom mieste prestupuje z druhej linky cestou spat uz tam ziadna LIMA neni!! a vola sa inak.. takze ked si to clovek nevsimne, strati sa vcelku lahko. :) take je to vtipne :D..

Pozdravy, podakovania, zaujem o druhych
u sa vzdy vsade kazdy pozdravi, za vsetko vsetucko sa dakuje, a vzdy sa pozdravi ked sa odchadza.. Neviem ci som dakovala niekedy v Tescu pokladnicke a priala pekny vecer.. tu je to bezne a nejako si neviem zvyknut vsade zdravit a dakovat za uplne uplne vsetko..
Co ma tiez prekavpilo bolo v prvych dnoch ked sme stali pred tabulami s metrom a nevedeli kam mame ist, ludia sa hned pristavili a pytali sa ci nepotrebujeme pomoct. To ma prekvapilo hrozne. Neviem ci je to bezne, ale v CR ani na Slovensku sa mi to nestalo za par rokov, tu hned prvy tyzden..

Co sa tyka pozdravov- jedna pusa sa dava kazdemu- i ked prideme na meeting so zastupcami firiem, so vsetkymi si podame ruku, pusu na lice, a predstavime sa vzdy len prvym menom (stale si neviem na to zvyknut- bozkavat cudzieho cloveka aaaaaa.. ale je to tu slusne, no..)

Blondiny...ach jo

Tak toto asi nikdy nepochopim.. tu je blondina je ako bohyna krasy (je jedno ako vyzera zvysok, staci ze jej vlasy su bledse tmavohnede).. ja jak mam tmave vlasy vobec nemam tolko pozorosti ako Marina ktora je blondata a kazdy na nu vyslovene cumi.. (co mne ale vobec nevadi, predsa len keby na mna niekto vkuse zazeral, nie je to dvakrat prijemne).. Ale to, ze sa ma decka z pobociek pytaju, ci som ja ta blondata a ked poviem ze nie, tak so mnou nekomunikuju, ma vytaca..!!

Tolko pre dnesok, ale vseobecne- mam sa tu dobre, uz pomaly viem co konkretne tu budem robit (hladala som sa asi mesiac!!), zacinam mat lepsi obrazok o tom, co bude fungovat a co nie, a tesim sa na nasu prvu konferenciu ked stretnem decka z ostatnych pobociek..

English version :)

Today is exactly one month I m in BA. Everything went sooo fast!!

I just remember how before my leaving there were " The Lasts".. Last cappucino in Coffee Heaven, last travel by Prague metro, last paying with Slovak money, last night in my MC flat, in my house, last visiting my friends..
When coming to BA, the shower of "The Firsts" came.. First travel by this metro, first journey to the office, first shopping in supermarket, first misunderstanding because of Spanish, first misunderstanding because of cultural habits, first getting lost, first crying..But then to these more or less “un happy firsts” came more pleasant ones, like” first understanding spanish cashier I the shop, first asking for the direction in Spanish, first “finding the way”, first real enjoying the time here..:)

This month was very very meaningful for me.. Now I know the city much more, I have much more friends, I speak more Spanish..I m starting to be a bit more independent and not THAAAt lost J..

I realized this when I traveled yesterday for my First Time ALONE by bus from office home. I knew what to say, where to get off, what to do if the bus changes the direction (as it can happen here cause of strikes..;)

…And when I came to our clean apartment, came in my room, put my stuff on my bed took, made a dinner and lied myself ona bed, I felt for my First time as “at home :).”.

A just started to think what are the things I was very surprised about and now I took them quite normally..So e.g.

Too many homeless..
I thought In Prague there are many of them, but here..they are everywhere!! When we are going home in the evening they are lying in front of the houses and shops.. Also children!! This is very very sad.. I have never seen so many children homesless as here. During the day they are either just sitting ad begging for money or doing some performances in metro or on the streets. Last week one girl stepped into the metro, introduced herself and started to sing, then she took money from some people and moved to another train.. I was very bad after this..:S

Bus Stops
there is NO SCHEDULE!!!!! This was a huuuge shock for me.. you just come to the stop and wait.. if you are lucky bus comes, if not u have to take a taxi..Even bus stops do not have names, so we somehow are just guessing where to get off, and have to really take care and watch the street names and numbers.

Metro
Well.. what is interesting here is that one stop on one line is called wit one name but on the other line on the same place with different name.. so if you are changing lines on one place from one direction is called e.g. Lima,but when u are coming back the same way, there is No LIMA!! So if you did not realized the change you can get easily lost..so quite confusing..:D

Greetings, thanks and interest in others
What is not usual for me, here everybody everywhere everytime greets, thanks, wishes a beautiful day.. everywhere.. I do not remember when I was in Czech Republic or Slovakia thanking a cashier for the shopping and wishing a beautiful day.. here it is normal, and sometimes I just forget and I then I feel stupid and impolite. :(

People are caring what is happening and helping a lot. This is not just inside the team, but for example- we were lost in metro, staring at the map and ppl saw we have problems, so they were asking and helping. Maybe it is not a habit, it happened just 2times to me here, but in my whole time in Czech Republic it did not happen. I had always ask somebody then they helped. So I was very pleased.. J
To the greetings- what I still cannot get used to is the kissing on cheek but with EVERYBODY, even in the companies. On the meetings you give and receive a kiss.. It s still very weird to be with foreign people soo close from the first moment, but it s polite.. so..I have to survive..

So this is it for this time.. anyway, I already started to work, finishing my plan, got much clearer picture what is possible here and what to do, so I m starting to look forward to meet people at our first conference and work with them.

English post... Not ready..

2008-07-02T18:39:00.000-07:00

So yesterday was the day when my term officially started.. But I still do not feel any change.. we are still continuing with planning process, going to do task-force-planning tomorrow... still there was not this "kick-on- point" that would tell me - now the hard work is starting!

I am somehow missing the engine, that I usually used to have at the beginning of my terms..I still do not have clear vision and I still do not know where to start.. sooo many things to do, soo much potential, but framework missing, people, that I could involve, are missing, contacts missing,... aaaaaaa...My LCP and MC year I definitely knew what I want to see at the end, what is possible and what not. At the end- things that I did not achieve and goals that we did not reach, was not because it would be impossible, but because of bad planning or not capacity of me and other people involved.. but it WAS possible, I m sure.

Here I totally DO NOT KNOW what can be possible and what not.. many ppl say to me that I can do great things here.. But what is this "great thing"???

Other thing is that we are not legal in Argentina.. WE are just legal as Southern Cone- based in Santiago de Chile, AIESEC Chile is completely legal, Argentina not.. We had Supervisory Group meeting on Tuesday (btw everything in Spanish..:S.. understood 40% of that ;) and they were very pissed- how come we are not focused on legal issues!- how come we are doing other things than working on legality of our organization!..Even they are afraid to admit they work with AIESEC if we are not legal, they are helping "black workers" in Argentina.. That a bit scared me, I did not realizae it was such a big issue before.. How we can sell exchanges here, apply for grants, get trust form our partners if we are illegal????

So also that is a reason why I m somehow lost and totally do not know what I can afford and what not..:(

BUT..There is one thing that is making me happy and that is the contact with LCs.. I loved Zlin coaching visits, I loved to visit Brno, I loved visits in Karvina, or meetings with some Prague members when I was in Czech Republic.. That s why I m soo happy that I will coach 3 LCs here- Buenos Aires, Santiago de Chile and Vina de Mar.

But when i m going to Chile- still do not know..OK back to work :)

Walking in streets of Buenos Aires

2008-06-30T17:06:00.000-07:00

Tak tento post bude v cestine..

Ani sa mi nechce verit ze to bude uz zachvilu mesiac co som sem prisla.. vsetko ide strasne rychlo, ani si to poriadne neuvedomujem.. este som ani nemala volny vikend, stale nieco robime, stale niekam chodime, cez vikendy stale nejaka party od 2 do 7 do rana (tu tak totiz party zacina), potom sa spi do 3 a den je prec..cez tyzden zase vzdy od 10 do 9 na ofise, vecer v telke Priatelia so spanielskymi titulkami, nejaky film, a ide sa spat..

Cez vikend poobede sa vzdy vezmeme a ideme sa prechadzat- vacsinou s Emilom z Chile, ktory mi tu je jak mladsi brat, a straaasne sikovny a mudry chalanisko.. i toto sme boli teraz v sobotu aj s dalsimi, tak som narobila par fotiek, aby ste videli:)

toto je to historicke metro o ktorom som vravela.. to s tymi dverami, co si musim otvorit sama, ked chcem nastupit :)
drevene lavicky, drevene okna,.. uz mi to pride uplne normalne.. prvy tyzden som sa stale kukala okolo seba, teraz uz mi to ani nepride.. :)

Takto tu vyzera vavysina domov..
Toto sme s Marinou (z Ruska)- chuda blondate totu ma straaasne tazke.. vsetci po nej pokrikuju, pokukujum vkuse ju niekto niekam taha, na party nema pokoja... ja vypadam jak domaca :).. som vysmiata hehe :)
Obelisk.. jeden z typickych symbolov Buenos Aires..Povedali nam ze pred tak 2 rokmi na den boja proti AIDS nanho natiahli obrovsky kondom.. :)

a toto je kongres- v ktorm sme boli prvy tyzden, takto vypada zvonku.. uuuzasnaaaa budova!!!

Loosing my identity---

2008-06-29T10:54:00.000-07:00

Last week for me was very tough.. We had planning with my new MC and were supposed to plan next year for Southern Cone.. I did not imagine that after several plannings with my LC/coaching LC/ MC it will be for me so difficult.. SOOO dufficult..

The worst thing was that the things that are working in Czech Republic, the way of work, I was used to use there, is totally not working here.. My way of thinking is not understandable for other people and I somehow cannot follow their mind processes..

Girls form CEE were here all the time challenging the process all the time trying to do it more effectively, better, but it ends up with a huge mess and muuuuch misused time..

The peak moment was in Thursday when I was totally but TOTALLY lost. I did not know where we are going I did not know what will be the output of these activities, I did not know how I should contribute. And that after 5 years in @ it reaaaally put me down..it was first time after long time that I could not think about any creative solution that could help at least for me to understand what they are talking about..

I had to leave the room, with lap top, staring into the PC and charts, thinking, but not coming with anything.. I was very down, thinking what was really the thing that was not working.. If it was really bad process or bad work way, or amI so stupid?

Tears and "looser-feeling" was followed by "CEE-IGN discussion" what we understand as Focus area and what as strategy and what as action steps etc.. At the end we agreed on one process that was understandable for all of us.. Latin guys told us after finishing that it was the same they wanted to do it before. So we had the same ideas but each of us was explaining it in different way..

And so it happens, that discussions take us soooo much time.. All the time, everybody wants to express him/herself (and as we do not still understand thinking of each other) the sessions that would be normally for an hour are suddenly for 3 hours.. Our MCP has here really really tough job..

So I m slowly losing my identity.. stopping to do the things I was used to do, stopping to use the same humor I was used to, stopping to follow the same working style I was used to and trying to figure out, what will be that what will fit here but will also fit me..

On the other side- outside work- I m trying to create here my new life.
New place to live, new place to spend time, starting find new favourite backery, favourite coffeeplace, favourite place for walks, for shopping.. Going everywhere with map, trying to figure our where I am, not understanding the language..Finding new people around, looking for my souldmates I can share anything, being alone many times.. this everything is contributing to building up my new "laTina" ... :)

Post in English for @people

2008-06-21T14:54:00.000-07:00

This post I decided to write in English, cause it s mainly about AIESEC and definitely Barca will appreciate that I will share this in language she understands;) Many people were asking why it Southern Cone together and not separated Argentina Chile and Uruguay- so I will explain :)..
Soooo

As we are in transition process and putting first ideas into our plan, I m getting to know the AIESEC reality here better and better..This region is really young, Southern Cone has just 2 years of existence. Before Argentina, Chile were existing separately, but were very low performing. As these countries had great economic potential, and quality education system, AI wanted to support somehow the region.. So MCPs on IPM decided to invest money, train people that will come to these countries and will try to wake it up. But there not enough money, neither people to invest in all countries, so they decided that will create Southern Cone comprised of these 3 countries.

It was called “leverage project” and it was not just for Southern Cone, but also Thailand and Spain. AI selected several experienced members, trained them and sent them to these countries, where they were supposed to build up quality basement for AIESEC for next generations.
And 2 people came also to Southern Cone..These were our predecessors 2 years ago that had strong will and strong vision to start something really great, Last team went on and now it is up to us to move it even further.
I have to say that during transition I was very impressed, how much work can be done in 3 countries in 2 years..

While listening to our predecessors, I felt amazing responsibility for next year. It is their belief in the region in the people that is motivating us and kicking our asses to DO something..and not just something..SOMETHING !!
I regret we (my former MC) did not pass this motivation and passion to our successors in Czech Republic..I did not feel that we were proud of our country of our people, of our LCs and of the job we have done.. there is not so much energy in things we are doing .. could be diferent if we would value our XP more..:(

I had already one meeting with OCP of a project from Buenos Aires, I suggested some things in the project and directly after the meeting her LCP was writing me that "thank you so much for the advises, we already planned how we will implement the suggestions" and I said to myself "wooooow, this is so amazing..!!"

Members here are seeking for ideas, for experience they follow your advises and are eager to work and achieve things..In Czech Republic generally they first look for all possible obstacles and way how it can fail..

What was for me also very interesting, how they are taking accountancy, compendiums and legality serious.. Compendium of Southern Cone has around 100 pages and there is everything- starting from membership criteria to the point, that MC has to send agenda to OC before the conference J.. Each LC has their local compendium and work with it- it is very alive thing that is in place at every general assembly..

People know the compendium and read it, and follow it.. ( How many Czech members have read their local compendium? .. the question is, if it is needed.. if the members are accountable without it, it s ok..) In Czech Rep. membership criteria are very easy to meet and then it is very hard to loose the voting right- MCs and LCs are afraid of taking the voting right from the members/LCs once they have it (cest vynimkam).. Here? You did not meet criteria- ciao! Sorry, no voting, no second chances. Then people value the rules much more and if they want o achieve something they need to fulfill some things..

some interesting points that I got to know from talks with members here:

- they have an LC library!!- LC is buying interesting books and people can borrow it (they have some policies for that) but this was for me very intersting

- PBOXes have much mooore developed learning area as in our porjects, they have in goals that each month they will attend seminars/meetings/ workshops in external world to on one side network with people form the same issue, on the other side get to know more about the area they are inetersted in.. they also made a partenrship some CSR educating comapny and members inetersted can attend their courses cheaper..

- they are organizing "breakfasts" for companies- (breakfast here means around 11a.m.:)- they just invite companies that they had meeting with to meet ote companies, finalize discussions and close the contracts.. also interesting idea :)

- the relevance of "issues" is here much higher than back home.. here poeple really believe in changing the society-they are working with "social entreprenurship", CSR and business entrepreneuship as we are..as in latin america there are huge differences between rich class and poor clas, and middle class is really small, these "social leaders" that will help society are here really needed..it is very ineresting for me to get to know the ideas of the projects, read about interns experience or talk with interns that are here about their XP-quite high percentage of them is working in NGO sector, and the JDs are really interesting! (e.g. they are preparing issue conferences, educating people, fundraising, writing and delivering projects, building partnerships.. very creative work) and Foundations that exist in latin america are relly willing to give a loot of money to these kind of projects- there are organizations that are funding TN fees and interns salary. First you have to apply, describe the JD and then the best TN JDs get the money.. interesting also..

This is just some sharing after 2 weeks of being here :).. anyway even when some things are better here, there are maaany things that are amazing and working in our country!! I m very proud of coming from Czech Republic, sharing A LOT here.. miss Czech Republic, miss our members, our LCs, and miss my MC team!!

Now some cultural things

People talk a loooot.. so much that I usually forgot was the point of the discussion and where is the discussion leading.. :) I m cutting it a lot, asking to the point, trying to shape it somehow and they tell me “You are too direct”.. :-S

Spanish.. ajajajaaaj.. all the GN speaks one language!! That was impossible for me before, in CEE- we had some similar words... just imagine you could go to Serbia, Russia, Hungary and everywhere talk the same language as native..that is amazing.. but as far as I do not speak Spanish, now it is quite big obstacle- but not that huge until now- I was meeting just people that speak English (of course not in restaurants or shops but in AIESEC) but LCs in Chile do not speak that much English, and some in Argentina as well.. so I need to learn as fast as possible.. It is not easy, but also not that difficult..

And people are daaancing and they do not need litres of alcohol - they dance without it- just naturaly.. and guys especially.. I was impressed! Reagatton and salsa we danced at flat at each party and our guys CAN lead girsl in dance!! Finally I do not have to lead the dancer but I m dancing with somebody, who is more skilled than I am :D.. (..but- have to admit that "to be be lead my man" was at the beginning a bit difficult and not natural for me..:)

That is it for now.. :)

Random moments

2008-06-19T13:33:00.000-07:00

Zaial si to tu naozaj uzivam a ludia co su so mno v tyme su strasne zlati.. a je s nimi sranda, nikto sa tu na nic nehra a o zabavu ozaj nudza nie je, a co sa mi fakt hrozne paci ze je sranda bez alkoholu.. :)

Na posledny argentinsky vecer Augusta doniesla jej steniatko lebo zevraj strasne pistalo, tak sa ho moji mili spolubyvajuci ujali :)..Na fotke je moment ked sa hrali na levieho krala a dvihali chuda stena do vysok :D

.. planning.. no comment :)

A toto je jeden z nasich uplne normalnych vecerov.. ziadna party, takto to vypada bezne :D.. my heart will go on in spanish :)

Office & byt

2008-06-16T13:44:00.001-07:00

Z bytu este vela fotiek nemam, na vacsine z nich su skor ludia, nabuduce doplnim viac fotiek ako si byvame:).. Ale aj tak sa zevraj budeme stahovat tak si radsej ani moc nezvykam. Byva nas 9 v 3 izbach- 2 spalne a jedna obyvacka, kupelna, kuchyna, predsien kde su naskladane vsetky kufre..je nas vela, ale v pohode sa da byvat, po roku v Prahe, kde sme byvali 4 v jednej izbe je to uplna pohodicka :)

Nasa obyvacka- zlava Maxi, Sebas, JuanMa.. (Argentina, Colombia, Mexiko :)- tu sa zdrziavame najcastejsie..v TV je 90% programov v anglictine so spanielskymi titulkami- super na ucenie sa spanielciny :)

.. toto je kuchyna- zaber z pripravy mexickej vecere :), som sa ucila:)..

Ofis

Okolie nasho ofisu.. sme na jednej z najvacsich obchodnych ulic v Buenos Aires, vcelku dobre miesto, ale i trochu drazsie

...park hned pri nasom ofise.. tiez trochu rozdielny oproti nasim doma :)

Ofis- tu budem pracovat ked sucasny tym odide :). babenka na fotke je Irene z Canady- je tu na 3 mesiace a pomaha AIESEC Buenos Aires.

Tuto meetingujeme- je to jedna z tried na nasej chodbe- sidlime na pode univerzity, ktora je privatna a je velmi pekna. Zlava- Vika a Javi (citaj Chavi:)

Tiez v triede- na tabuli -jeden z nasich vytvorov pocas "Transition" :) vpredu Sveta- Ukrajina, vzadu Maxi (Arg.)

Buenos Aires..

2008-06-16T12:52:00.000-07:00

Konene sme mali v nedelu volno, tak nas Maxi vzal do inej stvrte ako byvame a ako mame ofis ukazat nam "krajsiu tvar" Buenos Aires. Isli sme do drazsej stvrte, kde sidlia ambasady, kde je vela parkov, muzea, trh..

Vela ludi mi pisalo, ze chce vidiet fotky- tak nech sa paci:)

Toto sme v parku - uzasny rozdiel oproti nasim parkom- tu maju palmy, a andulky, my listnate stromy a vrabce :)

Socha San Martina- chlapka ktory je tu narodny hrdina- dopomohol k nezavislosti Argentiny..je ho vsade plno, v congrese mal tiez velikanske portrety..

Jedna zo starsich budov v novej stvrti..

... typicky pohlad na Buenos Aires..

Cintorin.. skor to vypadalo ako male mestecko- tu su pochovani vsetci doleziti papalasi z Buenos Aires

...ako napriklad rodina Duartes (rodina Evity)- Evita tua le zevraj pochovana nie je, chcela byt pochovana na beznom obycajnom cintorine s obycajnymi ludmi, tu ma len same plakety na "ich cintorinovom domceku" (neviem ako to nazvat:)

Jaaaj toto je v pekarni kam sme zasli po naosm vylete.. mnaaaam, tu budem nakupovat svoje ranajky.. inak vacsinu maju s "dulce de leche" co je nieco ako nase salko skaramelizovane a je to hrozne dobreee!!

...jedna stara starucka univerzita, vyzera jak z Harryho Pottera-len taka.. na spadnutie, ale straasne zaujimava..:)

Zvysok fotiek mozno najst na facebooku.. enjoy..

Vecer v Congrese

2008-06-13T07:47:00.000-07:00

V stredu vecer nas Augustina (priatelka Davida z minuleho tymu) vzala do kongresu, kde pracuje. Konala sa tam nejaka networking event, spolu s kulturnym programom, vela papalasov a tak. Kongres je takto pre sirsiu verejnost otvoreny len raz za rok, tak sme mali moznost nakuknut, pozriet program... a najest sa zadara.. :)

Mexicania si tu robili show, zdravili ludi, ktorych v zivote nevideli a ti ludia sa k nim hned hlasili, a objimali ich :D.. Inak to som zabudla napisat- pozdrav tu je pusa na lice- s kymkolvek, kedykolvek- aj chlap s chlapom..(co nasi mexicania nemozu rozdychat, lebo je to „teple“.. len sa smejem ako zatinaju zuby, ked sa nejaky chlap nakloni k nim :D..)

Tu je foto z programu- zevraj ich starodobe kostymy- aj tancovali- mali take biele satky a stale nimi tocili nad hlavou.. to bolo vsetko :)

Raut- no cakala som ze to bude nieco ako svedske stoly u nas, ale tu boli take biele sendvice so sunkou a syrom, syrom a syrom, rajcinou a syrom.. a to bolo..take homelessacke..

A ponukali Argentinske vino. MNAAAAAM!!! Boze fakt, co sa vravi o nom- bolo uuzasneeee!!To potom nejake donesiem ;)

Tu su vsetky vlajocky statov Argentiny- tamnas vzal prezident kongresu- rozdal vizitky, podal ruku.

A toto sme sa dostali na miesto kde mozu chodit len senatori a poslanci, pripadne novinari – tam nas Augustina..

toto je miesto kde mala svoj prvy preslov Cristina Kirchner – prezidentka Argentiny..
Inak co je zaujimave, ze i prezident Chile je zenska.. no zacina sa mi tu pacit :D..

Argentina versus Ceska Republika

2008-06-12T10:27:00.000-07:00

Zatial to tu len spoznavam, tak vela veci este nevidim, ale co ma zatial zarazilo, prislo mi smiesne, alebo ma prekvapilo, idme popisat teraz:).

Taaaak napriklad:

Auto nezastavi ked ide chodec cez cestu- na prechode- voobeeec.. dnes ma skoro jedno zrazilo, hlavne ze si truuubia, ale nezastavia.. :) To ej vzdy boj o zivt prechod cez cestu.. aj nic nemusi ist tak si clovek vykracuje a potom len trubenie a fsung! auta chdoia hrozne rychlo..a chodec tu nema prednost ani nahodou..

Vsetci sa so vsetkym delia, ked niekto nieco kupi, je to automaticky pre vsetkych.. da ot na stol a vsetci si beru, a ked mu to niektu uplne zje, tak sa nad tym vobec nezamysla, ani neni nastvany.. proste pohoda..

Restauracie
.. prides, zjes kolko chces a zaplatis vzdy jednu a tu istu cenu.. nikto Ta tu nekontroluje, proste vsetci rataju ze zaplatis, a zjes len tolko kolko vladzes a nebudes kradnut.. to bol fakt sok.. a to jedlo stoji- 12 pesos, co je na nase cca 72 Kc.. (som zistila ze sa mi omnoho lepsie prepocitava na ceske, lebo neviem ake su ceny na slovensku..:-S)
Inak jedlo je tu vseobecne velmi lacne, tak o 20% ako u nas, co je fajn.

Metro.. Najstarsie metro ake som kedy videla, ma viac ako 100 rokov ale je strasne zaujimave..A i strasne plne.. :)

Ked rano cestujeme na ofis, tak vzdy pozerame kam sa napchame, nechame prejst jedno metro, druhe metro, lebo to vypada ze uz ani mys sa tam nevojde a ked vidime ze uz prazdnejsie nebude tak sa tam nejake napchame- navzajom si pomozeme, bud sa natlacime, alebo stiahneme :D..

Ale je to hrozne- dnes som bola medzi dvomi bruchami- jak airbagy.. no ale aspon sa clovek nemusi drzat..

Dalsia vtipna vec- jak u nas automaticky hlas hovori „ukoncite nastup a vystup dvere sa zatvaraju“ tu vybehne z vozna chlapik zapiska a potom sa zatvoria vsetky dvere. Takze chlapik si cestuje cely den .. najlepsie ale je, ze na druhej- novsej- trase metra, maju na jednom nastupisti tak 5 obrazoviek so „subway television“ kde chodia nejake kulturne akcie stale.. hlavne ze na to maju prachy..

Ale tie dvere.. otvorit si ich musime sami (niektori to otvaraju a vyskakujue ste za jazdy :S) no a potom - to sa tak zatreskne ze by to jedneho zabilo.. fakt az sa tych dveri bojim..

Zatial tolko, musim uz ist na session- vsteko tu normalne zacina na minutu presne!! (teda aspon v AIESEC) potom dopisem i fotky dam :)

pa zatial

11 000 km od domova..prve dni

2008-06-10T05:55:00.001-07:00

No v nedelu rano o pol 10 tunajsieho casu so vystupila z lietadla v Buenos Aires.. citila som sa ako male decko kukala vsaade okolo, citala pomaly vsetky napisy a kukala ci uvidim nieco divne..vtedy mi prislo ale vsetko normalne- dokonca este viac ako na letisku v Bulharsku.. na letisku ma uz cakal Max s papierom perom popisanym ze "Tina", vzal ma na bus ktory aaakurat pirisiel (random. tu nemaju ziadny rozpis) a hodinu sme cestovali do "Barrio Congreso" kde byvame.

Nedela bola velmi zaujimava, moj organizmus uplne rozhadzany, citila som, ze kazdu chvilu zaspim a vonku bolo krasne slnecno, hoci vcelku chladno- ako u nas na podzim. Predsa len tych 5 hodin spat urobilo svoje..

V pondelok nam zacala transition (teda predavanie informacii stareho tymu novemu)..
Veeelmi zaujimave je to. Stale mi beha hlavou, ze to bolo tak super, ze som nepokracovala v CR ale prisla sem. vsetko je strasne nove, ucim sa kazdou minutou, spoznavam uplne novy region.. V pondelok a utorok sme mali historiu Argentiny, Chile a Uruguay, vseobecne i AIESEC.. hrozne je vidiet ako ma kazda krajina uplne inu historiu, a tak i uplne inu kulturu, uplne iny AIESEC..potom sme preberali vsetky oblasti jendu po jednej, co sa dialo v minulom roku, aky je stav teraz atd.to sme skoncili pred chvilou. Agenda celej tranistion je hodne napchata, rano prideme o 10 koncme o pol 9 vecer, medzitym hodina a pol obed, vecer prideme domov, posedime v obyvacke a ideme spat..

Uz sa tesim na vikend- v piatok budeme mat "mexicky vecer" kedy nasi dvaja mexikanci budu mat prezentaciu Mexika a budu varit, v sobotu bude na rade Colombia :). V sobotu mame konecne oddych a nerobi sa nic, a v nedelu ideme pozriet do mesta..

Tym
zatial velmi fajn, su tu zatial dvaja mexicania- Juan Ma a Javi, jedna Ruska- Vika, Argentinec- Maxi- este sa len spoznavame, ale su strasne v pohodicke, teda hlavne mexicania:)..Teraz predchvilou prisiel dalsi- Emil z Chile.. ale toho este nepoznam vobec. buduci tyzdne pride posledna- Ruska- Marina.

Rok 2007/08 over..

2008-06-10T05:47:00.001-07:00

Prave sedim na letisku v Rime a mam este tak hod a pol do odletu do Argentiny. Konecne som tu nasla zastrcku, ktora ale funguje iba ked poriadne pohrkam kablom, akonahle je kabel v inej polohe prestane fungovat, tak tu sedim skrcena na zemi, za mnou cez sklo vidiet priparkovane lietadlo do Aerolinas Argentinas a pisem si tychto par riadkov

Inak pobalit sa na rok do 32 kg nie je teda ziadna sranda.. ja mam dva kufre, ale nie je v nich ani centimetrik volny, vsteko vyplnene, a nakoniec mi to vyslo na 36.. J..
Cesta na letisko.. stresyyyyy !!! Rano ocko ze odchadzame o pol 7.. odchadzali sme o stvrt na 8, ja som stale sa motala, nieco zabudala, az sme sa vypravili, odfukla som si, a po desiatich minutach v aute: „Mami das mi tie dolare?“ Mami: „Ake dolare?“ ..Aaaaaaaaaaa....a bolo.. tak sme sa museli vracat este po dolare..ked som si spocitala cas, tak mi zacalo vcelku lepit, a ked sme sa este dostali do zapchy na dialnici pred Brnom tak som sa skoro rozplakala aka som blba, a ze sa neviem vymotat skor a ze teraz to nestihnem a a preco musim vzdy ale vzdy riskovat a robit vsetko na poslednu chvilu..

Nakoniec to ale dobre dopadlo, na D1 pri priemernej rychlosti 170km/h sme dohnali casovi stratu, a na letisku si stihli este dat obed.. Lucenie, par slziciek, objatie do zasoby na rokJ a ide sa..
Lietadlo bolo obsadene len tak z 3/ 4 tak som mala celu trojsedacku pre seba a pre svoj kufor, ruksak, tasku a kabat, a dve duty free Becherovky, co som trepala na palubu :). Akonahle sa lietadlo dalo do pohybu, rozplakala som sa ako male dieta...take rozlucenie pre samu seba.. som si uvedomila, ze som uz davno neplakala velmi, velmi davno. .Ulava, a zaplava spomienok nasledovali..

Zacala som rozmyslat co sa vsetko stalo, a v hlave som si tak uzavrela posledny rok 2007/08..
A rozhodla som sa ze si ho uzavriem i na blogu

„ My peak moments 2007/08“

Ked zacnem takto pred rokom- akurat som zacinala v narodnom tyme, moja predchodkyna odisla do Ciny presna tak ako ja teraz zdrham do Argentiny, tak som sa musela starat skor ako ostatni- ti zacinali v Juli.. To som sa este motkala so statistikou, ktoru som opakovala tretim rokom a kde i hrozilo, ze ak ju nedam tak koncim skolu.. ake zadostucinenie nakoniec bolo, ked som ju ako jedna z mala spravila na B (1-) a fakt si tak dokazala, ze nie som blba.:)

Dalsi strasne super moment bol cez moje narodeniny- mali sme akurat meetingom s mojim tymom- s deckami z pobociek, a oni mi darovali 22 lizatiek- ze kazde na jedno prianie. Tak som postupne pocas roku papala a priala si :D.. Posledne som si dala vcera ked som balila.. ale prianie neprezradim.. aby sa splnilo

Nasledovali krusne momenty v nemocnici, a podlomene zdravie v lete ked som lezala „u Apolinare“. Ale i tam boli super chvile, ked ma prisli nasi pozriet a venovali tak 10 hodin cesty len preto aby prisli pozriet ich zubozenu dcerku.. jaj dostala som brusinky a cajik a super cucoriedkovy kolac...mnam.. a kazdy podvecer ma prisli pozriet Lukas s Barcou a vzdy mi doniesli prekvapenie- ovocie, zeleninu, alebo cokoladu.. super.. to si vtedy clovek naozaj uvedomi ake je to super mat priatelov a ludi ktori na Vas myslia a nenechaju Vas v tom ked je najhorsie..:)

Aaa je tu august- a vylet do Turecka na medzinarodny kongres- prvy krat v Azii, kulturny sok. Stadeto mam strasne super priatelov, s ktorymi za ten rok sme sa skamaratili este viac, a uz sa neviem dockat, ked sa s podaktorymi stretneme v Brazilii na dalsom medzinardonmo kongerese..a Srbi.. moji najoblubenejsi..:D

September- najrusnejsi mesiac mojho roku- vylet do Srbska, Bulharska a zase Srbska, medzinarodna konferencia, meetingy cez vikendy- v tomto mesiaci som precestovala tak 5000 km ak nie viac, a teda som sa vobec nezastavila.. ale bolo to super J a take ubehanie a rozcestovane boli i dalsie mesiace, az mojim poslednym vyletom v Srbsku v decembri, ked som s a s mojim srbskym priatelom rozisla.. Vtedy ale ma to ani nemalo sancu mrziet, lebo som sa pripravovala na volby a mala som na starosti narodnu „leadership development“ konferenciu, takze to vobec nebolo jednoduche sklbit, najst si cas aj niekedy na spinning- a nieto este mysliet na chlapov :)..

December- Konferencia pre pedagogov o mladezi.. ach jaj- kruty styk s realitou, kde sa dospelaci nekonstruktivne stazuju, stazuju, kde sa len blaboc a nic sa nerobi, kde sa hada o kazdy halier, kde vsetko sa vidi cierne alebo biele.. Vtedy som si este viac uvedomila ako ma to v tej neziskovke bavi, ako ma bavi robit s ludmi ktori su uplny opak..A vtedy som si povedala ze v nej este nechcem skoncit..:)

Januar.. tak to bol ozaj vrchol... take vyhrotenie a zurocenie mojich par rokov v AIESEC.. Uznanie od ludi okolo, i vlastny dobry pocit z dobreho vykonu.. velmi dobreho vykonu, to uz davno nebolo.. po tomto momnete to ale somnou slo len dole..

Jedine co ma potom drzalo pri zivote, boli ludia, s ktorymi som rok pracovala, ktori mali pred sebou ale par poslednych dni vo funkcii..To boli jedny z najuzasnejsich momentov mojho termu- ked som na konferencii pre novych Teamleaderov pocula rozpravat decka, co som si „ja vychovala“, ako sa zmenili, ako vyrastli, a bola som na nich strasne hrda, to iste ked decka z mojho tymu z pobociek zdielali s ich nastupcami, co im ten rok dal a co sa naucili.. vtedy som si hrozne uvedomila, co AIESEC s ludmi robi a ako sa ludia dokazu zmenit ked maju zodpovednost, chybuju i uspievaju, a ucia sa z toho.. ako ich to hrooozne posuva dalej.. A zase som si ujasnila ze chcem este zostat.. zo to je to co mi dodava energiu- vidiet toto..

Este na koho som bola hrda, bola moja sestricka.. Ta stihla to, co som ja nestihla a pohla s Mimkrami (mojim ex-tanecnym suborom) hrozne daleko... Spravca weboviek, „hlavny choreograf“, vybavovac a nadsenec- ja so bola bola nieco podobne ale slaby odvar- ked som vidla tancovat segru, tak az slzicka ukapla, jak som si vravela aka je sikovna a jak sa zlepsila...Ale co ma dojalo este viac bol moment, ked som bola na jej hodine s malymi „mimikierkami“- Janka sa totiz podujala, ze na zakladke v Bojniciach bude viest tanecny kruzok.. ked som pozorovala tie male ako tam hopsaju a tancuju a uvedomila som si ze to vsetko ich naucila segra.. tak som bola na najpysnejsia starsia sestra na svete!

V tomto roku vseobecne som sa viac naucila si vazit si veci, ktore mi predtym prisli ako samozrejmost.. Ked clovek tolko cestuje, ked spoznava tolko ludi, ozne zivoty a osudy, uvedomuje si co vsteko ma, co vsteko ostatni nie a vazi si este viac.. Zacal som obdivovat nasich co za firmu vybudovali od „predavania reklamnych predmetov“ k velikanskemu „kupelnovemu programu“..

Vzdy ked som prisla domova videla tu uzasnu zahradu a dom, ked sa na mna vyrutili psy (alebo psi?..), ked maminka uvarila maso na hriboch s ryzou, ked ocko vzal gitaru a zacal hrat „nase oblubene“,ked segra hopla ku mne do postele ze sa boji, mi doslo, kurnik ja mozem byt taka rada!!! To vsetko nema kazdy..super rodinu, zazemie, podporu, surodenca a este k tomu skvelych priatelov uzasny tym, spolubyvajucich v Prahe a pracu ktora ma neskutocne bavi.....

Boze ..diky

Vyhasnut a zapalit

2008-04-30T16:04:00.000-07:00

Posledne tri mesiace boli veelmi tazke.. Nie ze by sa dialo nieco narocne, alebo ze by som nieco nezvladala, alebo ze by sa udiali nejake neprijemnosti.. Skor to bolo o tom, ze som akosi "vyhasla"..

Moje funckne obdobie mi zacalo oficialne v juni minuleho roka, ale ja som zacala uz od marca/Aprila, kedy mi moja predchodkyna postupne predavala zodpovednost (za co som bola strasne rada) a v podstate od minuleho aprila som uz mala na starosti teamleadrov i svoj novy funkcny tym.. vytvorila som si obrazok ako chcem aby veci fungovali a sla som za tym..

Vcelku sa darilo, decka boli super, vysledky prichadzali, mala som okolo seba naozaj fajn ludi..Ucili sme sa spolu na veciach, prekonavali prekazky, vela veci vymysleli a prekopali..
Clovek si mysli ze nieco vybudoval az kym nepride koniec funkcneho obdobia... a nevymenia sa ludia..
Na narodnej urovni ludia zostavaju do juna akurat sa im vymenia vsetky vedenia pobociek, kedze tam obdobie bezi od marca od marca..
.. ja som uz niekam konecne chcela smerovat uz sme konecne prisli na to, na com mozeme stavat a ........ vsetci odisli do inych funkcii, alebo na Erazma a mne prisli novi ludia, jak do vedenia projektov tak do vedenia pobociek..jaaaaaaaaaaaaj.. Nikdy predtym (a to som nieco podobne zazivala uz 4x) mi to tak nepreslo po kozu ako teraz..

Vzdy som sama vravela, ze " o tom je AIESEC aby si co najviac ludi vyskusalo, ake je to byt vo vedeni pobocky, viest si svoj tym a blabla..." a teraz som zrazu v to prestala verit a skor si vravela ze "takto to naozaj nikdy fungovat nebude"

Neverila som ze "ti novi" mozu pokracovat tam kde ich predchodcovia skoncili, neverila som ze mozu byt taki dobri ako ti pred nimi, ale hlavne sa mi nechcelo znovu s nimi preberat to iste, znovu zacinat od nuly, znovu ich ucit to, co som tych "mojich" ucila cely minuly rok.. aaaaaaaaaaaaa.. tak straaasne sa mi nechcelo, tak strasne som sa musela do vsetkeho premahat..

...a tak tam ten plamienok ktory sa zapalil pred rokom a silnel a silnel az do januara zrazu pohasol a tlel..
Nepomohla ani konferencia v Sankt Petersburgu, ani to, ze ma vzali do narodneho tymu do Argentiny (skor som sa zacala bat, co tam vobec budem robit, ci by nebolo lepsie z AIESEC odist..) Uspokojila som sa s tym, ze staci davat do prace priemer a funguje, nejako..

Muselo to prist vsetko, musela som si tym prejst.

AZ KYM...

som si uvedomila, ze je to o mojom pristupe..
Ked ja v tychto mladych nebudem verit, ako si oni sami mozu verit?
Ked ja sama ich budem "podkopavat", kto ich podzi??
Kto im moze teraz na zaciatku poradit viac jak clovek, ktory si tym cim si oni prechadzaju presiel uz 4 x krat?

Tak som sa rozhodla ze do poslednej konferencie, posledneho meetingu dam maximum, aby sa ti, pre ktorych to bude, z toho co najviac naucili, co najviac si toho uvedomili a ja budem moct spokojne odist :)

A cos a nestalo? stacilo viac nacuvat, a zistila som z rozhovorov, emailov, meetingov, ze "ti novi" nezacinaju od nuly, ze predsa len tam nieco vybudovane je a JE na com stavat. Teamleaderi, i novy funkcny tym- su LEPSI ako "ti moji" takto, ked pred rokom zacinali..
moje "posledne snazenie" tu v CR na konferenciach a seminari padlo na urodnu podu, velmi dobre sa mi s tymito ludmi pracovalo, nechavala som im vela priestoru na ich napady, ich myslienky, sem tam pridala svoje body.. a bola som z nich nadsena!!!

Predsa len sme nieco vybudovali na tych pobockach, predsa len nieco za"tymi mojimi" a mnou je..
v hlave mi len chodilo.." takto pred rokom by mi tu teamleaderi nehovorili taketo veci, toto by ich urcite nenapadlo, predtym to nemali zkade vediet, fiiha, kde prisli na toto, boze oni chcu robit toto, boze oni si dohovaraju spoluprace medzi sebou, boze to je super co vytvorili, jak to vedia sak o to sme sa bavili len s "mojimi"....super, ze im to povedali "

A je to fajnucky pocit..ked clovek nieco dalej posunie..ked vidi dopad svojej prace.. to sa potom zapaluje... :)

Tina 23.1.08 a Tina 29.1.08...to je rozdiel..

2008-01-29T05:50:00.000-08:00

Dlho som nepisala nic, a stalo sa toho velmi vela. ale teraz je ten cas kedy naozaj citim ze je potreba sa vypisat..
Len za posledne 2 mesiace.. vylet do Srbska, Jankina stuzkova, Folkove Vianoce, Vianoce bez segry, Silvester v Srbsku, tyzden planovania s tymom, priprava konferencie, meetingy skypy, meetingy, priprava na volby, konefrencia, volby..
..strasne vela slov, ktore niektorym z Vas nic nehovoria a mne dali tak strasne moc..
Kazdy jeden z tychto zazitkov ma zase raz posunul.. A najvacsiu zasluhu na tom ma minuly tyzden..
Tina 23.1.08 a Tina 29.1.08...to je rozdiel..

Takto pred 8dnami sme akurat sedeli vo vlaku s facilitatormi a cestovali na konferenciu do Sece u Pardubic. mala som za sebou tyzden, kedy som sa od rana do vecer nezastavila, vkuse vybavovala nieco s organizacnym tymom konferencie, meetingovala s tvorcami agendy konferencie, vymyslala s nimi koncept, a okrem toho sa este snazila pripravovat sa na volby prezidenta AIESEC Ceska Republika, mala poldnovy meeting s teamleadrami a vyhodnocovala narodnu sutaz..a este chodila na spinning:)..
Denne som chodila spavat po 2 rano, a mala zle svedomie ze spim..

V pondelok sme vyzdvihli JJa z Anglicka, ktory mal viest konferenciu. Bol kedysi v Brne- stravili sme spolu leto, hravali squash, byvali na byte s dalsimi ludmi z Brna a straaasne sa nasmiali.. tak som sa hrozne tesila ze ho konecne uvidim.
V utorok sme sa teda vybrali ja, JJ a 12 facilitatorov niekde na vychod od Prahy.
Uz cesta zacala vcelku divne ked sme zmeskali spoje a cakali v nejakej hospode v nejakych Bojanovicich ci jak sa to tam volalo 2 hodiny na dalsi bus. To uz som zacinala tusit ze nieco nebude v ten den ok.

Na Seci sme zacali uvodny meeting pred konferenciou. Ja som stale behala este po budove a vybavovala- organizacny tym prisiel az neskor, tak sme im boli po vecere a po listky atd atd.. Ked som sa potom vratila do miestnosti, kde bol meeting, bola tam hrozne zvlastna nalada. Vsetci boli unaveni, vyzeralo to tam viac nez zufalo. Tak JJ povedal, nech is spravime kolecko, nech ziskame zpatnu vazbu na meeting co mozno zlepsit do dalsieho dna atd..

UUUUUFFFFF...
To ma uplne polozilo. Facilitatori nechapali o com je konferencia, citili, ze to nie je pripravene ako ma byt, ze necitia sa byt spojeni s konefrenciou, ze by aj chceli prispiet ale nevedia ako atd atd.. ja v tej chvili ked prisla rada na mna a mne sa hlavou honilo:" to si mohla urobit lepsie, to si dosrala, ty si ale... aaaaa.. a teraz povedz nieco.. a hlavne sa nerozrev!..vsetci na teba pozeraju.. cakaju.. hovor!"
..som povedala iba "v tejto chvili som sa naucila strasne moc, musim to stravit".

Meeting skoncil, a ja som sa stretla s JJom vedla na izbe. Moje pocity uplneho zlyhania a hrozneho zaciatku sa nedaju slovne ani popisat, tak som si pripradala ko velky kus h...a...
ale JJ bol uzasny. Povedal- ze toto nie je najhorsie co zazil a ze je to v pohode, ze tie veci, ktore chybaju vieme, mame, dame dokopy a ideme dalej, ze si sadneme, naplanujeme co a jak a zajtra a zaciname odznovu. Tak som sa ukludnila, dali sme dokopy presnu agendu, cim zacneme, co je najdolezitejsie, co treba urobit, prve, druhe, tretie, kde treba zrychlit, kde spomalit..

A podarilo sa. Na dalsi den- uplne ina nalada, nadsenie facilitatorv, zodpovednost.. super, otocka o 180 stupnov a makanie na plne obratky, zacala som verit tomu, v co som verila od ziaciatku- ze to naozaj vyjde a ze naozaj to bude naj konfera aku AIESEC CR zazilo :).

Od tohto momentu sa zacalo vsetko v lepsie obracat, organizatori boli uzasne pripraveni, facilitatori zase neskutocne schopni a tak sme zachranili vsetko tak, aby konferencia bola pripravena tak ako mala byt a vo stvrtok sa vsetko spustilo. Nalada perfektna, decka nadsene, obsah prinosny, party sialene, pocasie ok...A ja v zakulisi... cakala na volby...

hm.. pred par mesiacmi ked sme boli v Ostrave s prezidentmi pobociek na mna nahle dolahlo rozhodnutie- ze ANO, ja chcem viest AIESEC CR v dalsom roku, viem ako na to, mam napady, mam tieto decka rada, vidim potencial, rozmyslam dlhodobo JO, to pojde..

I islo.. kecala som s mnohymi ludmi, pripravovala sa, rozmyslala ako by to mohlo byt.. po napisani kandidatury som zo seba vydal uplne vsetko na papier, a ked som si to citala.. bola som to naozaj ja.. vsetko co tam bolo, bolo od srdca to ako to myslim a citim a ako to chcem.. verila som si.. a od osttanych som tiez citila ze veria ze na to mam, co mi dodavalo odvahy.. (dakujem!!)

Prisiel den volieb.. mne bolo zle uz dva tyzdne dopredu, vkuse som sa triasla, stale mi bola zima, jest sa mi nechcelo, ale necitila som strach, ani tremu.. skor.. som citila ze nie som pripravena.. ale nie co s atyka rozmyslenych veci.. psychicky.. citila som sa unavena, hlavou stale niekde napoli pri "external dni" a napoli pri uvodnej reci..
Uvodna rec bola v pohode.. nemala som problem rozpravat pred 200 ludmi, viacmenej som si to uzivala.. ale potom ked prisli otazky a odpovede to bolo strasne..

Citila som, ze to nie je ono.. "ja viem reagovat ryhlejsie, pohotovejsie," ked som sa pocuvala- v duchu som si vravela "aaaaa, toto nie je to co mam v hlave, kua Tina preco im nepovies lepsie jak to myslis sak to vies! .. hej ale toto bolo trapne ty vies byt vtipnejsia, kreativnejsia!".. bola som strasne vycerpana, a nestastna, vedela som ze som zo seba nedala maximum a po odchode z miestnosti som bola zo seba sklamana..

Najzvlastnejsi pocit bol, ked za mnou decka zacali chodit ze "Tina to bolo tak super, co si tam predviedla!" neviem.. asi mam nastavene standardy pre seba inde, ale v kazdom pripade ma to potesilo a dodalo energie do poslednej minutovej reci..
V nej som sa zrazu naozaj citila strasne ista a pripravena bojovat..

Ono totiz kandidati boli piati, a velmi silni. rozhoduje sa tak, ze hlausju pobocky, kazda ma jeden hlas.
V pripade ze v prvom kole hlasovania jeden neziska 5 hlasov z 9- kedy by vyhral, tak ti co mali najmenej hlasov vypadavaju a ostatni postupuju a ide dalsie kolo..

Ja som tusila ze sa rozhodne v prvom kole.. od zaciatku konferencie som to akosi vedela..a dufala ze pre mna..

Ale bolo to inak. Rozhodlo sa v prvom kole pre Romana, prezidenta AIESEC Praha.. Moje pocity po vyhlaseni?
Neskutocna harmonia. Uprimne sama som necakala, aka budem kludna a aka budem stastna z toho ze som konecne nieco prehrala.. Jasne ze ma to mrzelo, ale akosi mi nieco vnutri vravelo..

" tak a teraz zacnes zit..

Teraz konecne pojdes niekam, kde to az tak dobre nepoznas, kde si nebudes az taka ista, kde budes musiet bojovat a zase vyrasties.. este viac ako by si vyrastla v AIESEC Ceska Republika.. Si rozmaznana, rodicia boli vzdy nablizku, kamarati boli vzdy po ruke, uz davno si si nemusela zvykat na vsetko nove ako ked si dosla na vysku..."

Zacala som sa na to strasne tesit. Na to ako sama seba hodim niekam inam do sveta..

Len doteraz som uz dostala mail z Colombie, z Ukrajiny, pisali mi zo Srbska i z Bulharska, a je volny Qatar, Peru, Dominikanska Republika.. staci sa rozhodnut vybrat to co srdcu najblizsie a ist..realizovat svoj sen inde, kde to mozno potrebuju a chcu viac..

Preto AIESEC milujem.. Clovek pada a dviha sa, musi sa postavit, ak chce ist dalej, len tak mu to vsetko neprejde.. a ak sa postavi a za nieco bojuje, vrati sa mu to..

Ked sme sa tak rozpravali s Petulou, pre Romana bude tazsie byt MCPm ako by to bolo pre nas, a je to tak lepsie.
Bude sa ucit s ludmi okolo neho a bude im mozno i pre to blizsie.. Verim tomu, ze ked my dve pojdme inam, kde sa AIESEC len rozbieha alebo nefunguje az tak dobre, ze to tam mozeme posunut obrovitansky kus dopredu a preto je to i dobre..

A som na seba hrda..
..nevdela osm ze som taka silna, nevedela som ze som schopna tolko toho zvladnut, jak fyzicky tak psychicky.. nepoznala som Tinu tak dobre ako ju poznam teraz ..

Tina 23.1.08 a Tina 29.1.08...to je rozdiel...

Moj tym

2007-11-19T14:54:00.000-08:00

Tak som teraz prezila vikend so svojim funkcnym tymom- s ludmi ktori maju na starosti to, co ja na narodnej urovni, na lokalnych pobockach. To znamena, ze koordinuju projekty a teamleadrov, maju na starosti predaj praxi, starostlivost o firmy, hladanie vhodnych kandidatov, maju za ulohu dorucit vzdelanie v tychto oblastiach clenom pobocky, pracuju s informacnymi systemami (online databazou, kde su vsetky informacie o studentoch ktori chcu ist na prax, o firmach, ktore chcu praktikanta, xmilion roznych dalsich funkcii a tiez customer relationship management systemom) a su to proste "tabulkovi krali", pretoze hodne pracujeme so statistikami :)..

Tak sme sa teraz stretli uz po 7 krat, aby sme tie "exchange" zase raz pohli v Ceskej Republike:).
Musim povedat ze ma to s nimi velmi bavi. Su velmi sikovni. Uzasne je, ze kazdy z nich rozmysla nad tym, CO robi a PRECO to robi, nikto z nich nerobi slepo, co si naplanujeme na meetingu, kazdy ma inu realitu a snazi sa pracovat na jej zlepseni.
Preto ked sa stretneme spolu mam 8 roznych ludi, 8 roznych realit, 8 roznych rieseni, 8 roznych pohladov.. A to s tym vsetkym musim pracovat tak aby z toho nieco rozumne vzislo..a to ma hrozne baviiii!!
Navyse - kazdy z nich ma nieco, co ja nemam, a co ma inspiruje, nakopava a ukazuje kolko sa mam este stale co ucit..

Teraz ma decka velmi potesili, lebo sme sa dohodli, ze si kazdy pripravi prezentaciu o svojej pobocke na zaklade statistik a bolo to hodne zaujimave- nebol nikto, kto by si to nepripravil a navyse vo vybornej kvalite. Tak sa nam vsetkym otvorili oci, ako to vobec v Ceskej Republike funguje a ze ked sa ta realita rozlozi, tak nie je az tak ruzova, ako narodne cisla hovoria..

Bavili sme sa i o medzinarodnej spolupraci- ako ju podporit tak aby nase firmy dostali to, co chcu, tak sme dali dokopy plan spoluprace s anglicky hovoriacimi krajinami, napady ako ziskat technicky zdatnych studentov do IT firiem a podobne... Okrem toho ame spisali vylepsenia v CRM systeme, naucila som ich robit s Movie makerom ( z coho sa strasne tesili (zlati..:)), rozoberalinastroje account amnagemnetu ake mame a ako ich pouzivame (pozn.: stracame velke mnozstvo firiem, stracaju sa informacie, ludia nerobia to co maju a pod.)

Co bolo ale velmi dobre boli nase vecerne, ba nocne seansy, ked sme si davali zpatnu vazbu na to, co robime, ako posobime, ako ostatni vnimaju nase silne a slabe stranky. To bolo velmi prinosne i pre mna, kedze som konecne dostala i ja body k tomu co este robit lepsie a na com stavat.

Spali sme i pracovali sme v tej istej izbe na 4 posteliach, praticky v tej istej polohe:).. Cely meeting bola taka pohodaaaa :)

Bol to nas posledny meeting, dalsi uz bude o nasich nastupcoch, tak to bolo take smutnejsie nakoniec..:( ale strenem sa urcite este tak nesmutim:)..

Teraz ma caka dasi viekdn s prezidentmi pobociek, vikend na to vikend s teamleadramia key Account Managermi, tyzdne na to vikend v Bratislave s Managermi projektov z Madarska, Slovenska a Ceska, a potom mi mozu zacat Vianoce :)

Je toho vela ale je to zaujimave, narocne, prijemne, zabavne i prinosne, takze sa netazujem a uzivam si kym sa da :)

FALLCO 2007

2007-11-06T07:24:00.000-08:00

Akurat vcera som sa vratila z narodnej konferencie.. Uz minuly tyzden v utorok sme rano odisli do Jesennikov, niekam do Koutu nad Desnou, kde sme stravili takmer tyzden. Prve dni sme tam boli len facilitatori (nas tym a ludkovia z Rumunska, Chorvatska, Kamerunu a Polska) a v stvrtok nam prisli delegati- tych bolo tentokrat okolo 250!

Minule sme boli u tety a ta sa ma pytala co vobec robime na takych konferenciach tak sa to tu teda posnazim trochu popisat co som tam vobec robila ;)

Konferencia mala tri hlavne bloky- pre clenov ktori len teraz na jesen vstupili do AIESEC, potom ti ktori su tam uz dlhsie, a praktikanti, ktori su tu na praxi. Kazdy z tychto blokov mal uplne iny priebeh, boli zanho zodpovedni ini ludia, a bolo treba vytvorit cely program, kazdy workshop, prezentaciu, seminar, diskusiu atd atd..
Blok pre novacikov bola 3-dnova simulacia procesov v AIESEC- decka boli rozdelene do fiktivnych pobociek, dostali kopu ukolov, ktore museli vyriesit do urciteho casu. Za kazdy dostali body a sutazili s ostatnymi tymami.. Bolo strasne uzasne len sa prejst po chodbach, kde pracovali- aki boli nadseni, co vsetko vytvarali, kolko novych napadov priniesli.. toto mam na AIESEC najradsej- ze kazdy rok pride nova vlna nadsencov, ktori inspiruju tych starsich a a nakopnu ich :).

Ja som bola v bloku pre starsich clenov- pre tych ktori vedu pobocky, projekty, tymy, proste su v AIESEC minimalne pol roka a viac. Nasim cielom bolo prinutit decka rozmyslat, zamysliet sa nad svojimi vysledkami, nad tym co a ako robia na pobockach, nad sebou samymi a motivovat ich do dalsej prace. Chceli sme vytvorit taky priestor a atmosferu aby sa medzi sebou informovali clenovia z roznych pobociek, aby zistovali co najviac o ostatnych. A to by som povedala ze sa nam vcelku podarilo.

Co som tu napriklad robila ja- vytvarala som prezentaciu vysledkov vo svojej oblasti- kolko sme priviedli do CR prkatikantov v tomto roku oproti rokom minulym, kolko sme pospisali zmluv s firmami, a z akeho zamerania, ake su sucasne trendy, ako si na tom stojime oproti planu a co mozu byt dovody pre uspechy a nesupechy.. Poviem ale teda ze vytvorit "tabulkovu a grafovu" prezentaciu tak aby to decka nenudilo, nie je az take jednoduche- ale prekvapivo davali pozor a dokazali sme potom rozputat vcelku burlivu diskusiu:)

Potom som mala na starosti "svieckovu session"- "Moj pribeh".. Tu si mali uvedomit, co vsetko uz v AIESEC zazili, co im to dalo, a co este chcu dokazat. Velmi som sa toho bala, lebo dostat ludi rozjarenych z celeho dna do nalady aby naozaj rozymslali nad sebou, zdielali to s ostatnymi a nerobili si z toho srandu je velmi tazke. S niekym sa to da, ale vzdy su tam take "krizove typy". Bolo to vecer, sedeli sme na zemi, na kobercoch, vsade boli sviecky, prijemna hudba a vsetci kecali. Mali dokonca nakreslit to co zazili v AIESEC na papiere, potom sme to vsetko polepili po s tenach a bolo to uuzasne vidiet co vsetko sa zrodilo v tej miestnosti..

Ja som im tiez vyrozpravala svoj pribeh- ale formou videa...

Potom som este mala na starosti ceremoniu sutaze, ktoru som organizovala, takze jeden den konfery som stravila vytvaranim tlacenim a laminovanim diplomov, dohovaranim so zastupcami CoCa Coly co komu ako kedy dame, ocenime, ako bude prebiehat cela ceremonia- toho som sa tiez starsne bala, ale nakoniec nalada bola strasne super, tymi ktore vyhrali sa neskutocne tesili a skandovalo sa v celej miestnosti..

Potom som mala este vytvarala pripadove studie, a mala som stretnutie s teamleadrami, ci robia to co maju, dohodli sme sa na dalsich krokoch, co maju kedy ako urobitm odovzdat atd.. preda len je tazke ked ich vidim raz an tri mesiace a potrebujem aby ich rpojekty fungovali, aby sa jednak oni nieco aj naucili, aby ich clenovia vedeli co maju robit, a aby tymy mali aj nejake vysledky, ci uz uz su to podpisane zmluvy, alebo vyber ludi na prax, zorganizovanie vzdelavacihc seminarov alebo kulturnych vecerov...

Jaaj fajne bolo- ked si predstavim tie stresy predtyma pocas konfery aaaaaaa- ked sa nam napriklad podarilo vyliat vosk na koberec (po tom co sme mali porblem rpesvedcit riaditela hotelu mat vobec v tej miestnosti sviecky..), tak sme to potom zoskrabavali a maskovali.. alebo ked mi nesla tlaciaren a stale sa mi zasekaval pocitac, ked som potrebovala mat uz hotove diplomy na podpis pre externistov. alebo ked som vecer chcela este nieco pripravit a zobudila som sa az rano tesne po ranajkach..

Najlepsi je ten pocit teraz- chvilka volna, chvilka kludu- vcera som prespala cely den, dnes som bola na masazi.. zajtra budeme mat columbijsku veceru lebo tu mame "Directora pre strednu a vychodnu europu" co je povodne z Kolumbie tak nam navari:)..

Praha, Zlin, Praha

2007-10-17T09:30:00.000-07:00

Konecne som mala zase chvilku sa "zabydlet". Ako som prisla zo Srbska tak ma hned na dalsi den cakal dnovy seminar s deckami co maju na starosti nase najvacsie firmy, takze som si oddychla riadne az v nedelu. Spala som do 12!! boze to bolo super:).

Cely den som sa len tak poflakovala, poobede som sa vybrala do lesa, co mame za domom- som ale sla mimo cesticku tak som sa nachvilu stratila a moja hodinova prechadza sa pretiahla o 45 minut, ked som sa vynorila niekde, kde som ani netusila, jak spat:)..

Vecer som este prenasala nejake skrinky v izbe aby to tam vypadalo vzdusnejsie- a aj vypada- musim to odfotit aby ste videli:)

Cez tyzdne som bola na baletnej hodine- co bolo super po par rokoch si zabaletit- je to ale velmi drahe, tak tam chodit nebudem:( nasla som si ale nieco ine, kam som chcela ist tento tyzden- bohuzial mam zase nieco s bruchom a antibiotika, tak moc skakat nemozem.

A dalsia novinka- zacala som chodit na spanielcinuuu:)- mame spolupracu s jednou velkou prazskou jazykovkou a tieto kurzy mame zadarmo. Uci to taky smiesny mexican, zacina o 20 min neskor a konci o 10 minut skor, navyse sa stale smeje, tak mam dvakrat tyzdenne velmi vtipne rana:).

Posledny vikend som sla na lokalnu konferenciu, ktoru mal Zlin a Brno- tak som postretavala svoje brnenske i zlinske zlaticka, a mala viac menej pohodu celu konferenciu, lebo som tam bola taky "party delegat" :) a na starosti mala akurat: rozpravat sa s deckami, pomahat ak bolo treba a podporovat tych, co mali na starosti workshopy a seminare. Super bolo ze sme sa tam stretli ja, Sisa, bea a Mena- teda skoro cele nase "EB" (vedenie pobocky v ktrom som bola pre dvomi rokmi), Sisa sa vratil z Ciny, Mena uz pracuje tak to bolo take miileeee byt znovu spolu.
No a este musim spomenut jednu neskutocnu babenku- Ujjvalu z Indie (vsetci ju volali Anicka lebo nikto nevedel vyslovit ejj meno :D ), ktora dosla do CR a obchadzala pobocky...No... tolko srandy som nemala ani nepamatam!! vkuse sme kecali, nielen o Indii o vsetkom mozno, strasne sme si sadli, tak uz len vymysliet ako za za nou pojdem pozriet- mi povedala ze proste musim prist do Bangaloru hehe:).

Cestou z konferencie sme (Ja, Ujjvala a Peta) nevychytali miesta v autobuse tak sme sedeli na tych minischodikoch pri zachode tri.. no jak v indii.. husto ;)
Ujvalla nam v pondelok varila indicke jedlo a strasne chcela aby nas to vsetkych stipalo az by sme z toho plakali (no blazniva;), ale bohuzial my sme vcelku otrli:). Mami, toto by ti chutilo velmi! Necham si nieco poslat a donesiem domov;) (No a Janka a ocino budu hladovat :)

Dnes mame zas brazilsku veceru, lebo Barbara tu ma rodicov a jej mamina sa rozhodla ze nam navari, tak mame hody:)

No rozhodne si zle nezijem;)

Z Bulharska do Srbska

2007-10-17T08:55:00.000-07:00

Po EnterCEE zo Sofie som cestovala s Vladom do Srbska.. Celu noc pred cestou sme nespali, lebo sme mali poslednu noc s facilitatorskym tymom. Mali sme "Post- conference- meeting", ktory trval do 3:30 rano!!! (to uz bolo fakt chore, ale nemame sa uz kedy stretnut ked sme kazdy z ineho kuta Europy a ja som odchadzala skoro rano) Stade sme sli s Vladom rovno na stanicu a cakali na bus tri hodiny (!).. on bol uplne mrtvy a vkuse vsade zaspal (dokonca sa v spnaku v taxiku sa zvalil na taxikara :D ) tak som ostala hore a strazila batozinu- predsa len clovek nikdy nevie..

Bus bol skoro prazdny tak som sa vyvalila na zadnu 5ku a spalaaaaaa..
Na hraniciach som bola velmi rada ze bol so mnou niekto kto rozprava ich jazykom, lebo nas vsetkych zavolali von a prehrabali nam kufor, a pytali sa kopec otazok- samozrejme ze nevedeli po anglicky :-S..take cudne :-/

V Belehrade som bola len dva dni- takze veelmi kratko ale bolo s

uuper, bolo strasne pekne nie tak hnusne ako naposledy, tak sme skoro cely den s Damjanom travili na hradbach odkial je uuzasny vyhlad dokola Belehradu.

uzasny vyhlad z hradieb.. a srbstina pre cudzincov- velmi vtipny jazyk:)

Vecer sme zasli este za Draganou, Nikolom a Vladicou, no a tam som bola dobre zmatena lebo vkuse rozpravali po srbsky tak mi to bolo vcelku luto.. to vtedy si clovek veelmi krasne uvedomi ake je to pre nasu Barcu (a akehokolvek ineho cudzinca) ked okolo nej rozpravame po Cesky (a slovensky) a ona chuda nic nechyta- to ja som chytala aspon 30% :)..
.. no ale mozem povedat ze v Prahe rozpravame po anglicky skoro stale, i bez Barbary jak uz sme tak zvyknuti;)

U Dragany doma

No netreba pisat vela, proste bolo super len som bola z konferencie hodne mrtva, tak som zaspavala na kazdom kroku a vecne do takeho hlbokeho spanku, ze ked ked som sa zobudila, najblizsiu pol hodku som nebola schopna prepnut zo slovenciny do anglictiny..:)

Cestou spat do Ceska sme na kazdych hraniciach stali tak minimalne pol hodku az hodku.. kym skontrolovali viza vsetkym srbom v buse.. booze.. mozme byt taki radi ze mame ceske a slovenske pasy!!

Nejak mi nechce stahovat fotky, tak priste..

EnterCEE 07- konferencia v Bulharsku

2007-10-07T14:39:00.001-07:00

Po teamleadrovskom vikende som pol dna oddychovala, a hned v pondelok cestovala busom do Viedne odkial som mala v utorok rano let do Sofie na konferenciu..

Odchod bol vcelku hekticky. Veci co som si prala v nedelu boli este mokre, tak som ich este susila na ofise, tak tesne pred odchodom mi este Barbara pomahala zbierat veci po kancelarii a zabalit si kufor, ja som len vyletela z ofisu a bezala na Florenc. Ked som nastupila so busu a sofer sa ma spytal na "nationality" a ja ubehana drziac cesky pas (ale slovak v srdci;) som sa nejak nevedela vykoktat..:) no nakoniec ze "Czech", a on na mna zacal po slovensky, tak ja mu odpovedam po slovensky tak bol cely zmateny tiez :)
Na benzinke ked sme mali prestavku, tak sme spolu dali kafe, a on mi potom vravi ze nech si sadne na to sedadlo, kde sedava druhy sofer priamo vpredu, tak som studovala vsetky gombiky co tam maju, a mi vypraval ake maju pravidla, jak to funguje vo "soferskej brandzi" :)..

Vo Viedni ma uz cakal Amit a Peto. Peto je z prievidzkeho gympla v AIESEC Vieden. Amit je z Indie a teraz je na rok v Rakusku, v narodnej centrale AIESEC. Amit mi vzal veci domov a s Petom som behala po nocnej Viedni.. jeeeej taka bola kraaaaaaaasna, vecer som potom sla k Amitovi, a tam sme kecali az do 4 rano, potom som zaspala na pol hodku a hned sla na letisko..

No a zrazu som bola v Sofii.. Uff prve soky- cyrilika vsade, nikde ziadna latinka :-S..Mala som sa dostat z letiska na autobusovu stanicu - a nevedela som nic precitat, tak som si domyslala, pocitala pismenka, lebo nikto mi nerozumel a nevedel co chcem.. straaaasneeeee!!!

V buse som ani nemala listok, a zrazu revizor dosiel, tak som nanho po anglicky a robila sa ze hladam listok, a on odisiel.. no sranda..:) ludia sa az boja tych, co hovoria na nich po anglicky- predo mnou vyslovene utekali (co v pripade revizora mi ani tak nevadilo;) ale inak... :-S )

Na autobusaku som uz stretla ostatnych facilitatorov s ktorymi sme sa presunuli do "Veliko Tarnovo" kde sme zacali pripravovat konferenciu..

to s me my- biele trciko- Geri (India) po smere hodinovych ruciciek Gulsen(Turecko), Aga(Polsko teraz Bulharsko), ja, Anula(Polsko teraz Rusko), Wojtiech (Polsko)

Vtipna bola i prva vecera v Tarnove, kde po anglicky nehovorili (prekvapivo ;) ) Pytali sme sa tam servirky, ci nam mozu nieco doniest a ona vkuse krutila hlavou (nase nie, ich ano- ach boze) co sme my nejak nepochytili, a nakoniec z toho bolo take nedorozumenie, ze nam doniesla jedno jedlo namiesto troch, jednu pizzu namiesto dvoch, a nejake malinovky navyse, ktore mali strasne cudnu zelenu farbu a chutili este horsie jak vyzerali..

..to ej ta cudna limonada, inak v ponuke noromalne byva i kefir, tory dostat v pollitrakoch jak nase pivo!!

..pripravy...

Konferencia bola taka pomensia- mali sme len 50 delegatov, ale bolo to take sympaticke, vsetci poznali vsetkych, taky tabor ;) ..

.. v akcii;)..

.. s delegatmi..

Vikend pre Teamleadrov

2007-10-06T12:30:00.000-07:00

Po meetingovom vikende s mojim tymom (14-16. septembra) ma cakal plny tyzden priprav na nasich "managerov projektov" z lokalnych pobociek, pre ktorych sme (ja, Bea a Mena) chystali vikend nabity informaciami, treningami a hrami..

V piatok 21. septembra nas (mna a Menu)Lukas zaviezol autom niekam do Sobesic do "middle of nowhere" do nejakeho tabora, kde nas uz cakala Bea s par teamleadrami. Chudatka boli z poslednej noci neskutocne vymrznute lebo chatky, v ktorych sme spali, nemali kurenie, v noci bolo tak pod 10 stupnov a v chatkach bli diery, takze nejako sa zatesnit realne ani nebolo mozne..

Prve, co sme teda zacali robit bolo planovanie ako vikend skratit, co vyhodit z progamu, co nechat, aby sme sli co najskor domov..vo velkej chate sme zapalili krb a zacali chystat miestecko pre dalsich temaleadrov.

Bolo nas tam dokopy 19, z toho 18 bab a 1 chlap!!!!! to uz som si vravela ze to je kriza- sme vyzerali jak nejake feministicke zdruzenie..:-S.. ale bolo velmi dobre, prvy vecer sme hrali same hry na rozmyslanie, dalsi den sme zacali s projektovym managementom a pokracovali vedenim tymu. Decka boli strasne sikovne, hodne sa zapajali, pytali, rozmyslali a robili nam vikend omnoho lahsim ako sme si povodne predstavovali.
Nakoniec sme aj rozkurili velku chatu, vela ludi si prenieslo matrace a periny tam, my sme zohnali maly radiatorik do nasej chatky, kde sme spali 7 v 2 mini miestnostiach, takze sme boli pekne v teplucku a nakoniec ani nemuseli skracovat agendu a zostali az do konca.

nas uzasny krb..:)

nocne hry.. no nie su zlati?:)

nase zenske komando;)

Vylet do Belehradu

2007-09-19T01:04:00.000-07:00

Tak som sa tyzden po tom co soms avratila z Belehradu vybrala do Srbska na vylet..

Bol to moj posledny volny vikend pred piatimi plnymi tak som ani nejak moc nerozmyslala, proste chcela niekam vypadnut, prisla pozvanka zo Srbska tak som zohnala listky a sla:).

...vcelku nabalena.. a samozrejme so vsetkymi medicinkami;)

Najskor som cestovala do Budapeste- tam sme sa stretli s Robcom, prespali na byte u Geraldine z Indie, rano sme s Robom stali asi hodinu a pol na dialncii v zapche tak sme z Budapeste nic moc nevideli, ale aspon sme dobre pokecali:).

to ani neviem co je, len sa mi to pacilo, tak som fotila..:)

Slovenska ambasadaObed s Geraldine

Na obed sme este zbehli so Geraldine na fajnu pizzu a potom som uz cestovala do Belehradu 9 a pol hodiny vlakom..Ubehlo to vcelku rychlo, dokoncila som si vo vlaku velmi vela veci, kreslila si (k tomu uz som sa daaavno nedostala, naposledy tak na gympli..), citala, a pocuvala starsi par rozpravajuci po srbsky a snazila sa co to pochytit.. nooo.. vcelku tazke :-S..

V Belehrade ma uz cakal Damjan u ktoreho som byvala. Vzala ma na skusku ich folklorneho suboru.. booze to bolo super!! Taka Lucnica, ale taka ina- mali troch muzikantov- harmonika, gitara a bubon a znelo to tak energicky, bolo tam tak 30 tanecnikov a hopsali tam hodku vkuse.. som si tak spomenula na Mimikry, na nase treningy:)
Potom sme sli este do jedneho podniku, kde som stretla dalsich AIESEcarov- niektorych som poznala, niektorych nie, ale Srbi su taki v pohode, ze mi ani neprislo ze som ich nepoznala..:)
V sobotu sme nehali po Belehrade, sli na kafe, obedovala som s Damjanovou rodinou- nikto nevie po anglick ytak to bola vcelku vyzva, ale rukami nohami sa dalo:)

V Belehrade su 2 rozbombardovane budovy.. toto je jedna z nich.. :(
To už vypada lepšie:)..

Vecer sme sli na byt k AIESECarom- tak som stretla Evu Mikitu, ktora bola v Srbsku na praxi (bola moj prezs este na pobocke v Brne:)

Zlava- Ada, Eva,Vlada, Damian, Alex, Ivanica

V nedelu som este pobehala zvysok Belehradu, zasla na kafe s kamaratmi,

Na kavicke s Alex, Draganou a Nikolom, Damjan fotil..:)

potom sa pobalila a cestovala spat..

Taky rychly vylet ale straasne super.

2007-09-18T23:58:00.000-07:00

International Conference- IC Turkey 2007

No tak som sa po dlhooom case konecne dostalu k pisaniu blogu. Za posledny mesiac a pol sa toho stalo strasne moooc.

Jednak sme uz 15.8 odleteli do Turecka a tam stravili dalsie dva tyzdne- spolu celym narodnym tymom (MC) z AIESEC CR a 5 prezidentmi z lokalnych pobociek..najlepsie bolo ze z nasej „Ceskej“ delegacie bolo z 12ich ludi 5 Slovakov a jedna Brazilka :).

Zacalo sa to vsetko velmi.. Turecky.. cakali sme na letisku tak hodku a pol ani neviem na co, potom nas odviezli do nejakej restauracie - ze nas pozyvaju tak sme isli(to uz bolo o 12 v noci!!) kde nam doniesli 5 chodov a potom sme to museli zaplatit (tak 600 CZK..:-S).

Boli sme nechutne unaveni a na koleje sme sa dostali až o 2 hodine, lebo na taxiky sme cakali dalších 40 min..

Cesta taxikom bola tiez zaujimava.. teda turecke cesty.. potes koste! Viezli sme sa tromi dzipmi (alebo proste velkými autami) a oni sa predhanali jeden druhého.. jazdili jak saleni!! Ja som sedela vpredu tak som predychaval pocas cesty a potom este nejaky cas po;)..

Další sok- rozdelene koleje (chlapi a zenske- a miesat nedovolia, ani navstevy, ani pomoc s kufrom:(..) ..No a slapacie zachody..no to bola vyzva..:)

Další den sme chodli po Istanbule- boli sme v Nejakehom palaci, v Hagii Sofii (na obrazku), v Modrej Mesite- bolo to pekne- ale nic sme sa o tom nedozvedeli- nemali sme sprievodcu, a ti co to organizovali to nejak opomenuli.. a zase sme stale a vsade cakali..“wait 20 min“ bola najoblubenejsia fraza organizacneho tymu.. a tiez „5 lira“ za vsetkos tale chceli platit.. tak sme boli vcelku pekne otraveni, lebo nam to nepovedali dopredu a neboli sme na to pripraveni..

V Istanbule sme behali dokopy dva dni- ten druhy sme boli hned v nejakom sultánském palaci- ten bol krasny a mali sme tam i sprievodkynu, ale ta nevedela poriadne po anglicky takze kde som sa jej pytala, ako to vobec bolo s tym sultanom a jeho haremom tak sa len usmievala a jedine co zo seba dostala bolo ze to „nema tuto informaciu a uz neni tak“..

Potom sme sli do podzemnej cisterny- to bolo kraaaaaaasne- to so este nikdy nevidela a velmi sa mi tam pacilo..nieco také nove, zaujimave..

Najlepsie bolo, ze nam slubovali 2 hodiny v Gran Bazare- velikánském trhovisku- tie sa ale zkrátili na 40 min tak som si nestihla kupit ani nausnice, ani satku proste nic.. tak to ma zamrzelo este viac :,(..

Hned potom sme dorazili uz do miesta kde sa mala odohravat konefrencia..WOW.. to bolo kraaaasne- bola to privatn univerzita s kolejemi, učebnami, aulami, kniznicou, fitkom, obchodmi- vstekym moznym..

Kulturne zazitky...

- oddelene koleje- tentokrát s ostrahami- policajti boli v kazdom vchode, a pohybovali sa po vonku, aby s atam nedajboze nic nestalo- neskutocne mnozstvo psov- nic neurobili len tam proste boli

- holuby v jedalni- tak si tam tam lietali sem tam nieco pustili…J

- tu sme mali ale necakane zachody normalne.. vdaka bohuJ

Toto bol vyhlad z kaviarne v noci...:)

A takto vyzerali budovy..

Od 18.8 zacal sa 12 denny maratón plny seminarov workshopov, prezentacii atd atd..a hlavne strasne super ludi..To mi dalo asi najviac- ani nie ten obsah- i ked i to niekedy, ale to ze som pospoznavala strasne moc zaujimavych ludi a ziskala novych kamaratov (teraz som napriklad cestovala za niektorymi do Budapeste a Belehradu.. len tak na vikendJ)

I ked na zaciatku som sa citila hoodne stratena- bolo tam 600 ludi, poznala som tak ani nie 20 na zaciatku.. na konci sa to blížilo k 100 tak uz to bolo lepsie. Tazko sa to opisuje ludom, ktori tam naboli tak iba pripojim par fotiek..:)

Toto sme este pred konferenciou.. vcelku cerstve:)..Peta, ja a Petula

To sme na Tureckej noci- sme si skusali ich typicke kostymi- ja s Amitom z Indie

To je nase MC na oficialnej veceri.. joj kraaasni sme:)

Najoblubenejsia chorvatska delegacia ;-D

...viac obrazkov a komentov- czechmc.nomadlife.org.

Ricky v Orlickych horach

2007-08-14T03:21:00.000-07:00

Este v nemocnici sme si s naismi naplanovali vylet do Orlickych hor. Do Riciek som chodila uz asi ked som mala 7 rokov, nebolis me tam posledne tri roky, tak som sa tam neskutocne tesila. Mali sme ist povodne este s jednou rodinkou ale ti to odriekli, tak som vylet navrhla Barbare (nasej Brazilcanke) ta nadsena prijala, a tak sme spolocne s nasimi, segrou a babickou docestovali na sever Ciech.

Byvali sme v kraaasnej chalupe s krbom vsetkym drevenym. Vnutri bolo strasne moc vseljakych historickych sarapaticiek (lyze, zehlicky, cepy, atd atd- nechapem kde to vsetko nazbierali)vyzeralo to tam jak v takom obytnom muzeu- ale velmi prijemnomJ.

Prvy den sme sli zbierat boruvky- to je taka tradicna aktivita, ktorej sa venujeme vzdy ked sme na Rickach a sutazime kto nazbiera viac litrov, pripadne kto ma modrejsi jazyk, alebo spinavsi zadok.

Najskor sa nam nedarilo najst nejake fajne meistecko kde by sme sa mohli usadit, po par hodinach ale „hlavny vyhladavac zdrojov“ (tak sa nazval ocinoJ) nasiel uuzasne miesto kde sme nasledujuce tri hodky sedeli, a naplnali pixly. Nazberiali sme 10 (slovom desat!!!) litrov. No to sme my - mission acomplished:)

Pre Barbaru to blo vsetko strasne nove- boruvky ani maliny v zivote nevidela a hriby do Brazilie importuju, takze ked sme nejake nasli, hned ich fotilaJ. A ked babicka urobila bramboracku s hribami to boli Vianoce pre vsetkych :) a o boruvkovych knedlikoch ani nevravim.. mnaaaaam

Druhy den sme sa vybrali do Adrspasskych skal a do nejakeho mesta, ktoreho meno si teda vobec nepamatam. V ten den sme sa

strasne vyzivali vo foteni..

Vecer sme sa stavili na chalupe naseho strejdu a tam sa zisla po dhom case vsetci surodenci mojej babicky a bolo to strasne superJ.

Najlepsie bolo jak sa vsetci snazili komunikovat s Barbarou, hoci nikto nevedel po anglicky. Ja so segrou sme hodne prekladali, ale aj tak akonahle niekto vedel nejake slovicko, hned ho povedalJ. Nas ocino ma vlastnu anglictinu (tentokrat novy druh- po „Bojnice English“ nastupila „Ricky English“) takze slovicka ako napriklad rosa=“morning water“ alebo plaz= "CopaCabana" boli an dennom poriadkuJ. Babicka zase vydavalka rozne zvuky a co nevedela povedat tak napodobnovala J. No sranda.. tak dieme teraz jest jak som pisala o tych boruvkach som straaasne hlaadnaa..ja potom dopisem..

Summer Strategic Conference

2007-08-14T01:56:00.000-07:00

SuStrCo- Summer Strategic conference

Po dlhom čase sa ozyvam s novinkami. V poslednom mesiaci je toho strasne moc a ja taaak chcem pisat a ono sa to kopi a kopi..

Zacnem konferenciou, ktoru sme organizovali na konci augusta. Nas tym mal na starosti vytvorit cely koncept, jednotlive casti a pripravit to tak, aby sa to delegatom pacilo a na druhej strane sa aj nieco naucili a na pobockach zacali pracovat podla nasich predstav..

Nuz ja som sa vratila z nemocnice a mala som v podstate 6 pracovnych dni aby som dobehla vsetky resty, a zacala makat na konferencii.

Prve dni boli hrooozneee.. to som len chodila smutne po ofise stale sa stazovala ako je toho moc ale nic poriadne nespravila. Proste som nevedela kde zacat. Az tak vo stvrtok som sa rozbehla, spravila si svoj plan a zrazu to slo vsetko strasne rychlo. By som povedala ze vtedy som za 2-3 dni spravila to, co som mala naplanovane na niekolko tyzdnov.

V den odchodu na konferenciu sme stresovali na ofise- ja som nestihala pripravit nejake dokumenty a Petula stale chodila:“ 20 minut do odchodu“....“15 min do odchodu“..“10..“ aaaaaa!!

Den pred konferenciou uz vo „Vicanove“ to sme do 1 rano boli hore a skusali vymysliet nejaky tanec pre nas tym..no porod..akurat Jaro mal nejake kreativne chvilky a tie opicie kreacie co vymyslal sme z velkeho zufalstva nakoniec predsa len pouzili.:)

Konferencia

Bola to nasa prva a ohlasy boli na nu velmi dobre. Urcite nebolo vsteko idealne, a vela veci mohlo byt lepsie, ale vseobecne to bolo podla feedbackov, co sme dostali, skor nadpriemer ako priemerJ. Mna to tam vtedy veeelmi nakoplo. Jaka som bola este etaka nerozhybana po PNke, a ti ludia, a konferencia samotna...jaj..Dokonca som mala pocit ze „zdraviem“ J...

Dobry moment bol, ked nasi prezidenti pobociek podpisovali dohody o tom, ake vysledky ich pobocky dosiahnu..vcelku ambiciozne ciele pre vsetkych z nich.

Su ale hoodne nakopnuti, lebo MC sa zaviazalo, ze s kazdou pobockou ktora dosiahne alebo presiahne vysledky s nimi MC vypije vodku- VCETNE Jara..(toho nikdy nikdo nevidel pit, takze vsetci teraz len rozmyslaju jak to dosiahnut, len aby si toto nenechali ujstJ)

Najlepsie ale bolo ze sme nejak vobec nestresovali. S MC sme si hodne pomahali, nikto sa s nikym nehadal. Ani sme po sebe nestekali..(co som aj cakala, a bola som hrozne zvedava ci nieco take pride, kto s kym a tak.. hehe..:)..

Den po konferencii sme spinkali jak male babatka. Predsa len tyzden pred tym sme spali priemerne 6-7 hodin denne a na konfere tak 5, takze zasluzeny oddych a relax nas cakal v pondelok. S Petulou sme sa vybrali este na OC Chodov, pokupili darceky nasim oslavencom a zbehli na uuzasne kaficko. V tej kaviarni sme tak kukali na velmi dobre vypadajuce dobrotky.. ale sme si povedali ze ak nam dopadne dobre dalsia konferencia- az potom sa prideme odmenit.

Ak chcete vidiet fotky- su na nasom MC blogu: http://czechmc.nomadlife.org/default.aspx

Tina is Baaaack!! :)

2007-07-20T10:19:00.000-07:00

Po dlhom case sa ozyvam znovu. Niektori vedia, niektori nie, ale minuly tyzden som stravila 8 dni v nemocnici s tazsim zapalom v bruchu..
To som sa v utorok po MC planningu vybrala len tak nalahko k doktorke a skoncila v nemocnici..

Krasna nemocnica to bola- toto je ona- na Apolinarksej- narodila sa tam polka Prahy a denne tam odrodia 20 mimin:)- zvonku bola faakt super..
Prvy krat ked som ju videla som myslela ze je to skor jak nejaka skola.. taky Minioxford;)
a vnutri- nebolo to take hrozne- boli sme tri na izbe, mali sme TV, a kupelnu v izbe.. jedlo.. take nemocnicne- rozky s maslom, vyprazany rezen a stale zemiaky..ja som si potom zmenila stravu na vegetariansku tak mi nosili nejake rozvarene struky a cestoviny s olejom(omacky nepoznaju..).. no proste ukazkova "zdrava strava"..:-S

Co ma ale potesilo- boli sestricky a doktori- ich pristup (zevraj maju nejake specialne skolenie na to ako s amaju chovat k apcientom )
- boli fakt super- doktori sa vzdy predstavilia podali ruku takze si clovek hned nepripada ako kus handry ale ozaj ako ludska bytost, vzdy mi vysvetlili co mi je a co mi moze byt- a to som im davala teda hodne zabrat - milion hypotetickych otazok typu: a ked zistite to, tak potom bude aky postup, a ked naopak zistite to, tak potom co, a keby sa stalo to, tak potom idem na operaciu? a za akych okolnosti na nu nepojdem.. atd atd- no strasne som bola zvedava..:)

A sestry tiez v pohode- tie mi tiez vsetko vysvetlili...mala som v ruke nastalo taku hadicku na tekute antibiotika tak som ju stale sledovala.. niekde som si citala ze by sa tam nemal dostat vzduch a ja som tam videla bublinky, tak som sa zlakla a hned jak dosla sestra tak ja na nu:" ja tam mam vzduch to nevadi?" a ona na mna kukla a sucho :"umrete"..no..aspon mali zmysel pre humor..trochu cierny ale stejne :-)..

Sestricky boli ale zlate, stale sa pytali ci nieco nechceme, dokonca mi pozicali nabijacku na Nokiu a vybavili vegetariansku stravu.. a spolubyvajuce som striedal akzdu chvilu.. tak som z nemocnicneho lozka poznavala Prahu a zenske vsetkeho mozneho veku..:)

Ale co bolo uplne super, ze ma kazdy den prisiel niekto pozriet, ci uz to bol niekto z tymu, alebo nasi so segrou- mala som z toho strasnu radost.. I z kazdej smsky co mi prisla, alebo co mi ludia volali- chcem Vam vsetkym za to straaaaasne moc podakovat- hrozne ste mi to v nemocnici ulahcili.
A specialni nasim a Janke- necakala som ze by ste naozaj prisli a ozaj ma to velmi, velmi potesilo ze ste merali tu cestu Bojnice-Praha a spat.
.A tiez Lukasovi HUGE thanks- ten mi kazdy den priniesol nieco dobre.. mnam:)

Mamik, tie cajiky co si mi dala.. noo... poctivo robim kazde rano a vecer a Ti teda poviem ze kvoli nim musim stavat minimalne o hodinu skor aby som stihla urobit 6 deci toho sepcial caju na lacno, vychladit, vypit, dat si ten divny prasok (ten je hroooznyyyy :-@) a este urobit jeden caj na ofis.. uuuf.. no ale snazim sa:)

V pondelok idem na kontrolu tak uvidime..

Co sa tyka prace.. je toho straaaasne moc..este sa nam stala taka vec, ze okrem Peti, ktora doma lezi s mononukleozou ochorel i Radim a tiez bol tento tyzden v nemocnici.. my sme Vam to nepovedali ale mame taku internu sutaz kto bude dlhsie na PN;)
Ja uz som si konecne urobila svoj plan tak aspon mam jasno co kedy robit.. dovtedy som sa akurat motala a bola nestastna z toho ze som nevedela kde zacat, ked toho bolo tak vela...uz som sa rozbehla:).

Praha- prve dni

2007-07-09T09:22:00.000-07:00

No a sme spat. Dnes je moj prvy "pracovny den" a mam teda velke problemy sa sustredit a robit nieco "poriadne".. Rano som chcela vstat o pol 8 aby som bola do 9 na ofise.. ale zobudila som sa 9:15..akosi..ehm.. no sak ja sa raz naucim:)..

Inak sme vcera dorazili na byt.. a takyy boordel..Zacalo to uz pred dverami - vsetko co Fabos (z byvaleho MC tymu) vyhodil, nechal len tak pred dverami(velke vrec oblecenia, pepiere...)

My sme si nasli od susedov taky prijemny odkaz: "dakujeme ze sa budete s nami snazit o prijemne prostredie a odklidite vsetky veci spred dveri.." no.. pekny zaciatok a to tam este ani poriadne nebyvame..
Ziarovky v nasich spalnach nesvietia, z chladnicky sme vyhodili tolko plesnivych veci, ako som uz daavno nevidela, veci z bytu sme boli vyhadzovat do kontajneru styria na dvakrat..a kupelna..aaaa....Ja som sa cely planning tesila jak si dam horucu vanu..ale ked som to videla..uff. Mami oci -teraz Vas uplne Vas chapem.
Verte ci nie, ale ani ja nedokazem zit v takom svinciku..

2 hodiny som drhla vanu (Oci- fakt ten akrylat ma nieco do seba- drhnut tie stare vane je moja smrt..) a zvysok kupelne.. Ten kupel bol potom ale zasluzeny..jaaaj:)

V utorok nas caka velke upratovanie- budeme menit dievcensku izbu,"chill-out" room, pojdeme nakupovat do Ikey.. no proste ako taka rodinka :D..Tesim sa velmi!

MC Planning- Part 2

2007-07-09T08:43:00.000-07:00

Toto uz pisem z Prahy, ale dokoncim este nase planovanie..

Stvrtok bol kriticky- vobec sme nestihali podla planu, a chceli sme dokoncit apson co sme zacali v ten den. Koncili sme o pol 2!!:-S... no to uz bola naozaj kriza tak sme si rano dali oddych a spali do 9:).

Dalsi den doobedie bolo zase strasne pomale a take trochu chaoticke, ale potom sme sa rozbehli a naplanovali nase priority, strategie a jednotlive kroky za den a pol namiesto troch dni.
Tak sme rozvolnili- jeden vecer sme mali volno, ze si kazdy robil co chcel a druhy vecer sa slo na plavaren- ja som nesla lebo sa stale necitim fit a bohvie co by som zas chytila v studenej vode, tak som ostala doma a kukala serial "How I met your mother".
Potom ked ostatni prisli tak sme si spravili take letisko na zemi, cajiky, sviecky a kecali skoro do 2 len tak o nas, o rodinach, surodencoch, priateloch, puberte a bolo strasne super:).

Zaujimave je ze sme cely tyzden vobec nepili- teda okrem poludnajsich "cervov-vypalovacich" povinnych 60% mediciniek co nam naservirovali domaci:).. No ak mam v sebe este nejake cerva tak to musi byt teda riadny otuzilec..;)..
Teta nam zabalila flasu so sebou.. no neviem kto to bude pit..sme vypaleni az az..:)

Mam ale po Planningu velmi dobry pocit- vsetko co sme vytvorili je pre mna jasne a hmatatelne, a realisticke tiez takze lens a do toho vrhnut a mame co sme chceli:). Ten pocit ale nie je len z planu ale aj z ludi s ktorymi budem pracovat- kazdy je uplne iny- ale vsetci su hodne otvoreni a snazia sa chapat jeden druheho..

a najlepsie je ze si stale robime zo seba srandu a nikto sa neuraza:).. no kolko padlo poznamok na Jarove chrapanie alebo chlpy, alebo Lukasove roky ani nepocitam, zo mna si zase robia srandu kvoli roztrzitosti - aby ste vedeli anglicky vymysleny ekvivalent "roztrzita="torn-apart":D

Joj hrozne sme sa nasmiali i na ceste spat do Prahy- to uz som sla len ja, Barbara, Lukas a Radim a rozberali sme vsetky mozne drinking games ake existuju, Brazilsku "zvrhlu" kulturu a cesku "pivnu! kulturu a bolo to hrozne smiesne ale aj zaujimave. Dokonca som im rozpravala o nasich rozpravkach co sme nahravali na Rickach :D (k tomu som sa dostala ked sme Barbare vysvetlovali co su to cucoriedky a jak sa trhaju)..
Uprimne poviem zo rozpravat pribehy o Esmeralde, dedkovi a babke ktori dostali vyrazku a mali na sebe vatu ako fuzy alebo zapletany cop pod stakou, alebo o mrtvolnej matke a kouzelnom hadovi da v Anglictine fakt zabrat..:)

Vecer som kecala s Barbarou o tom jak sa citi v krajine kde nikomu nerozumie, kde maju pre nu "divne" potraviny zvyky, gesta, chovanie..vravela ze sa citi jak male dieta- vsetko sa musi ucit odznovu- nakupovat, umyvat sa v nasich sprchach (oni maju len tie visiace a Barca tvrdi ze to nevie koordinovat..zlataa..:), ucit sa rozpravat citat, vsetko.. Tak som ju ukludnovala ze aspon vie po anglicky- s tou sa tu- hlavne v Prahe- dohovori takmer vsade. A ked niekde nerozumeju staci oslovit okoloiducich a ti pomozu ak vedia..
Som jej rozpravala ze moja mamina nevie ziadny jazyk a dohovori sa v pohode i v Parizi, ze mami?:).. tak ze ked jej to nepojde- budes musiet doucovat maminka;)..

MC Planning 2007- Uhersky Brod- Part 1

2007-07-06T13:49:00.003-07:00

Uplne prve cim zacnem bude predstavenie ludkov s ktorymi budem teraz rok pracovat. Toto je fotka z bowling- sme tam boli predvcerom.
Tak zacnem zlava- to je Lukas- nas najstarsi- bol 2 roky v Columbii na praxi a ma 28 tak si stale robime srandu z jeho "staroby":),
Lukas bude zodpovedny za praktikantov ktory prichadzaju do a z CR,
potom vedla je Radim- financak telom i dusou, kedykolvek zacuje "cash flow" spozornie:).
Babula v modrom je Barbara- je z Brazilie a je straasne sialena- my jej davame rozne prezyvky(Barca, Barbarka, Bara..) a ona je z toho mimo, lebo v Brazilii to nemaju:) , Barca bude zodpovedna za ludske zdroje
Potom som tam ja :)
dalej Petula- bola so mnou prezident pobocky Zlina, a je proste "structured":), to je neskutocny clovek ktory vsteko stiha, vzdy ma vo vsetkom poriadok a strukturu, a vstava skoro rano..nechapem..:). Petula ma na starosti vyvoj produktov a externu komunikaciu
No a to posledne je Jaro- ten nas vedie- je zo Slovenska a straasne rychlo rozprava..a chrape..:-/..este ze na byte v Prahe spi v inej izbe:D..
Na fotke chyba druha Peta- bola chora, tak s nami nebola na bowlingu.

Bohuzial sa jej stav zhorsil tak sla vcera domov a my planujeme sami...Dnes nam zavolala ze ma mononukleozu tak nas to velmo vystrasilo- jednak co s nou bude, druhak ci to nedostal este niekto z nas a co budeme robit bez nej do konca jula ked bude lezat doma??:(..

Petus chybas nam- taki sme..nekompletni:(..

Mozno vas zaujima co sme robili cele dni, ked sme tu uz od pondelka..
Pondelok bol taky oddychovy- pohodicka len sme rozpravali ako budeme spolu pracovat a nazivat dali si nejake pravidla, a tak.

V utorok sme sli Petuli na promocie a pozriet na Zlinsky @ofis

Toto je Petula s rodicmi- u nich byvame, Ujo s tetou nam varia a nadsene stale nieco pripravuju a my len papkame a papkame..Mnam:)

No a toto na pravo sme na Zlinskom @ofise kde sme im strasne obdivovali ich maskota (treti zlava a neni to Jaro:)

No a odvtedy jak sme sa vratili len pracujeme analyzujeme, vymyslame a planujeme..a strasne nas to bavi:)

Tak ..uz je neskoro idem spinkat. To be continued..

Vikend v Bojniciach

2007-07-06T13:05:00.000-07:00

Este predtym nez opisem Planning z Brodu sa vratim nachvilocku na Slovensko. Kazdemu v Brne vypravam o nasich steniatkacha ale este nikto nevidel fotky tak tu suuu:)

--Toto s nimi boli ansi u veterinara na ockovanie.

Inak uz ich nemame 10 ako na obrazku ale len 7 a v dalsom tyzdni nam si pridu po dalsie.

Ale jedno si nechame- nejakeho riadne velkeho a hlavne kludneho chlapa (lebo Angie- matka- bola dobre salena, tak aby sme si to nejak vykompenzovali:)

To neni uzasny??? .....alebo uzasna... :-)

Strasne zlate.. Kazdy by sa alubil:)

No a tuto vedla to uz som oslavovala doma narodky- tot na fotke som so segrou- Joj Janik super privesok na kluciky si mi dala (s fotkami nas dvoch ked sme boli male a dnes). Ked mi je smutno tak sa len pozriem a musim sa smiat :D..Mamina spravila strasne dobru ovocnu tortu jaaaaj..jak bolo dobre:)

No a toto sme uz boli pozriet na Baseball Campe- ked som bola mala tak som tam chodila kazde leto a minuly rok som bola veduca.

Tam sa vzdy vecer hra u taboraku na gitarach na a spieva sa.. tentokrat sme sa uspokojili i v spolocenskej miestnosti.
To vzadu s basou, co sa to tam knise- to je ocino- on normalne hra na gitaru, o basu sa len opieral:).
No a potom dalej dolava je Nasta, Kubo, pod ocinom Baša- to su stalice campu- teraz vsetko veduci, no a potom dalej dolava ja, segra a mamina.. fajne bolo, zostali sme do pol 2 rana ani sme nevedeli ako. Pozriet som bola ja, mami a Ing. Mima:) (sesterka neni (oki Janka "nie je") na fotke- fotila).
S Mimou sme boli po dlhom case hodne spolu a kecali a kecali a kecali a kecaliii jak uz davno nie. Mimusa tesim sa ked ma prides pozriet do Prahy:).

No tolko v skratke z mojho vikendu doma, pokracujem uherskym Brodom.

Intro

2007-07-05T10:58:00.001-07:00

Ahojky, tak som sa vcera zamyslala nad tym ako dat vediet vsetkym co robim, kde som a jak sa mam, tak som sa rozhodla ze teda zacnem pisat blog.

Mozno niektori z Vas vedia, niektori nie, od jula zacinam pracovat na rok v Prahe v narodnej centrale studentskej organizacie AIESEC, v ktorej som v podstate od sameho zaciatku vysky. Teraz vysku na rok prerusim, a dorobim si ju o dva roky. Co mi ale voobec neprekaza lebos ami studentsky zivot velmo pozdava :P..

Co ma caka tento rok- len tak v skratke- v nasledujucom mesiaci sa pekne zabyvam v Prahe a poriadne zoznamim s tym co vobec budem cely rok robit. Momentalne pisem z planovacieho meetingu v Uherskom Brode, kde sme s celym tymom (je nas 7- ja, 1 Slovak, 2 Cesky, 2 Cesi a 1 Brazilcanka- dufam ze skoro budeme mat aj fotky:), z ktoreho v podstate vyplynie, cim sa budem zaoberat v dalsich mesiacoch.

Okrem toho ma cakaju dva tyzdne v Turecku, vela konferencii, cestovania, novych ludi, novych kontaktov, alalala ...no ale hlavne si myslim ze hodne srandy a novych priatelov na zivot i na smrt :D..

Mozno sa niekto pyta, preco som do toho vobec sla, do neziskovky, kde si teda moc nezarobim, musim kvoli tomu rperuist skolu a je s tym kopa problemov....(teda toto pocuvam najcastejsie)? Hlavne stara mama mi stale vravi : "tak Ty si ted skoncila so skolou?":)

No je to tazko vysvetlovat niekomu kto pracuje pre peniaze a nie preto lebo ho to jednak bavi, ale co je dolezitejsie, ze v tom vidi zmysel. Ja to ani tak nerobim pre seba(ale i to!!!) ako pre organizaciu.. cim tam clovek pracuje dlhsie tym vidi viac do hlbky a vie co moze zmenit s cim sa da pracovat, vie rozmyslat globalnejsie a lahsie sa mu formuluju strategie, ktore organizaciu posunu dalej.
Vidim, ze AIESEC(dalej budem pisat len @) meni ludi, ze im otvara oci, uz len preto ze neustale pracuju v medzinarodnom prostredi a su nuteni vidiet veci z roznych uhlov, i preto ze sa dostavaju do roli a situacii, kde sa bezny student len tak nedostane. Preto ma stale bavi tu organizaciu rozvijat aby stale viac a viac ludi malo tuto moznost, ktoru som mala ja a ostatnych x tisic ludi po celom svete..
Na druhej strane vidim i na sebe samej ze rozmyslam inak, i nad inymi vecami ako davnejsie.. vidim i moznosti ktore mam- priatelov po celom svete, kontakty vo firmach, skusenosti s vedenim ludi, a komunikaciou (a to sa moze clovek niekedy i roztrhat, a aj tak je vsteko na.....)
.no.. nasi vravia ze som vazna.. asi som len dospelsia.. neviem..

..Proste kopec padov i uspechov, co je uplne super zazivat, lebo sa clovek stava odolnejsi.. Ja stale nie som az taka odolna, stale nie som taka dobra, stale sa mam kopu kopu veci co ucit. a stale mi nejde dat do rovnovahy svoju pracu a osobny zivot, i preto ma to stale zenie dopredu aby som sa to konecne raz naucila.

Hej ale sa musim pochvalit- ze v minulom roku som si nasla aj priatelov mimo @ a viac spoznala spoluziakov:). Nasim som rozpravala pribehy o kamaratoch a oni prekvapeni "co Ty mas i inych amaratov ako s AIESEC?" ano mam:)

Tento rok chce strasne moc stretavat viac moju staru oktavu!! a som teraz moc smutna ze nemozem prist na chatu, co sa organizuje ani na Pohodu..tak v poslednom case hladam datumy kedy by sa dalo co zorganizova kam by som mohla prist.. tak medzi vianocnymi sviatkami Smrecina jaaaaaaaaaj.. to by bolo super. By som urobila svoje "kokosove gulky":).
Ked som bola totiz tento vikend doma pozerala som si vsetky albumy z "mladi" a tak my to "rozmelancholnilo" ze nad tym stale premyslam..

No dost bolo na uvod. Nabuduce sem uverejnim fotecky a nejake novinky:)

Tina