Tak som si takmer po roku prečítala skoro celý blog.. hlavne časť o Latinskej Amerike a zaspomínala... Veľmi som si teraz sama sebe vďačná, že som si toto tu písala a pevne ukotvila svoje vtedajšie pocity a myšlienky ..
Teraz po pol roku doma späť s Latinskej Ameriky už mi príde, že sa nič nezmenilo, len v sluchátkach mi každú chvíľu znie salsa a reagatton.. Tesne po príchode som mala pocit, aká som iná, ako všetko inak prežívam, ako je to tu všetko zvláštne.. a teraz mám pocit, že už som v starých koľajách a všetko to, čo som si myslela, že som si z LatAm doniesla (pohodovosť, asertivitu, žiadne „no nemôžem, to bude tráápneee a „čo si o mne pomyslia“) som akosi stratila.. aspoň mi to tak príde..
Tak sa zase stávam pochmúrna, vystresovaná, a hlavne teraz sa cítim veľmi nevyužitá .. že jednoducho mrhám čas..
Ono pôvodne som si myslela že- nebudem si nič dávať na tento semester – žiadne ďalšie aktivity- aby som mala čas na diplomku a ostatné predmety atd... a čo asi tak robí Tinuška celé dni???? Číta, gmailuje, facebookuje, správy kuká, sem tam nejakú knihu k diplomke si aj vezme ale hneď ju vyruší niečo iné, potom už príde taká chuť ísť si zacvičiť, príde večer, kamaráti volajú do kina a potom na pivo, vstáva sa o 11 a zase to isté.. NEPÁČI sa mi to, a čo sa mi ešte viac nepáči je tá moja LENIVOSŤ s tým niečo urobiť!!
Minulý týždeň som akurát robila jednu z posledných vecí pre AIESEC- Janke som trošku pomáhala z jej projektom, a mala som na starosti pripraviť seminár pre študentov ktorí pricházali na prax do českých škôl. Týkal sa facilitovania, pripavovania interaktívnych workshopov, trénovali sme prezentačné dovednosti, komunikačné schopnosti, atd.. bolo to všeho všudy 6 dní- 3 dni príprava 3 seminár – a ja som sa cítila TAK NESKUTOČNE DOBRE!! Zase raz som videla že niečo, čo robím niekomu pomáha, prospieva možno inšpiruje.. Tieto decká (z Číny, Rumunska, Grécka, Mexika, Talianska a Brazílie) predtým ani neboli v AIESEC takže práca s nimi bola úplne iná- jednak neboli zvyknutí na také tempo, toľko informácií naraz, ani na takú interaktivitu, a o 90% vecí, čo sme sa bavili, počuli prvý krát.. ČO bolo na jednej strane super, ale na druhej strane veľmi ťažké prispôsobiť seminár za chodu tak, aby si z toho naozaj odniesli čo najviac.
V každom prípade ma to bavilo, a zase raz som si uvedomila čo mi chýba- aktivita, priestor, osobný rozvoj, kreatívna práca, práca s ľuďmi...Ešte po prečítaní zážitkov z Argentíny a Chile.. božeeeeeeee aký úžasný rok som mala! Aká som bola šťastnááááá...Zaneprázdnená, stále v jednom kola- ale užitočná...
A preto sa teraz cítim tak blbo.. nič nerobím iba šunky si váľam, hoci by som mohla toho zvládnuť 50x viac... samé výhovorky- že hento nemôžem robiť, hentam nepôjdem, hento nestíham, že „lebo diplomka“ .
a-ha.. tých pár stránok zapísaných mi teda dalo zabrať... pár hodín... z tých X desiatok ktoré som sa tomu už chcela venovať..a vyhovárala sa že sa venujem..
Jak sa to volá po anglicky? Procrastination?? Hej.. strašná choroba.. Zase ma dostala...preto píšem tento blog.... že.. :) uff.
Ale naberiem vitamíniky, chorôbky sa zbavím Keď toto tu zverejním, bude to pre mňa záväzok naozaj začať maximálne makať!!! Sľubujem!
Dobre teda stačí, idem ja čítať strategickú analýzu ;)
0 comments:
Post a Comment